Víkendové surfovanie

toto video sa deťom páčilo:

pomôžte nám nazbierať dáta o preklepoch pre neurónovú sieť: minútovka

k neurónkam ešte artbreeder 

ako predýchať šestonedelie

Keď mal Hugo tri týždne, sedela som na posteli, plakala od bolesti, únavy, samoty a pocitu márnosti. Prikladala som dieťa k svojmu boľavému prsníku s ragádami na bradavkách, ruky zatínala v päste, nohou búchala do zeme a – zapla diktafón.

Po stlačení tlačidla STOP som tú nahrávku až do dnešného dňa nepočula. Počúvam svoj zmenený hlas prelínajúci sa s Hugovým mrnkaním a premýšľam, či opäť plakať s mojím ja spred niekoľkých mesiacov, alebo sa smiať a jasať, že je to dávno za nami. Rozhodnutie je však jasné. Prepísať tých pár minút bolesti, strachu a zúfalstva a posunúť ďalej. Tak autenticky, ako sa len dá.

I Found the Outer Limits of My Pro-choice Beliefs

I was almost not brave enough to write this piece. In the United States, there are only two sides to abortion, and there is outrage on both. Anti-abortion activists will say that I’m a murderer, or an accessory to murder, because of the work I do.

I also hesitated for the opposite reason: Any time a pro-abortion-rights provider admits to any doubts, her ambivalence may be used to limit abortion care. One expert I interviewed for this piece said, “If you write how hard it is to counsel about abortions, please know this: Somewhere, someone will use that to stop women from getting the procedures that they need.” After that, I couldn’t write for weeks.

If Sapiens were a blog post

Free and liberated ebooks, carefully produced for the true book lover

Zuzana Kovačič Hanzelová: RTVS je pre mňa stále bolestivou témou a ešte jeden rozhovor s ňou, na feministické témy 

Možno to bude znieť hlúpo, ale pre mňa je feminizmus tak veľmi prirodzený, že skôr naopak, nechápem, že niekto nie je feminista alebo feministka. A ak nie je, zrejme je to len preto, že o tom málo vie.

Ja mám tú výhodu, že nie som v podriadenej pozícii napríklad s politikmi a na konci dňa mám v reportáži alebo v diskusii nad nimi istú moc, ktorú bežne ženy napríklad v asistentských pozíciách nemajú. Preto si myslím, že mám až povinnosť o tom viac hovoriť, pretože ma za to nikto nevyhodí ani nepotrestá. Komplimenty v práci sú pre mňa neprijateľné, sú na to úplne iné platformy – napríklad, ak ma osloví muž v bare, je to ok. To je miesto, kde to pokojne niekto urobiť môže. Ale v práci? Prečo? Prečo by ma malo zaujímať, čo si môj šéf myslí dnes o mojej sukni? Veď nech si to pomyslí, ale neobťažuje ma s tým.

The World War II Diet That Saved Britain

As Hitler planned to starve the Brits to death, one man was given total power to design their menu. It produced the healthiest generation in history and has lessons for today.

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...