Veľmi by som chcela, aby to fungovalo, ale nevidím, ako by mohlo

Školská administratíva nám poslala plán, ako si predstavujú začiatok nového školského roku. V skratke, dva týždne pred tým, ako začne škola, majú byť všetci doma (v NJ), do školy sa bude chodiť každý deň od 8 do 12:30, pričom vo veľkých budovách (ako je Kikina middle school) budú mať mať žiaci poposúvané príchody a odchody a priradené dvere, aby sa nestretávali všetci naraz. Od 12:30 do 13:30 majú čas prísť domov a naobedovať sa (jedálne v školách nebudú fungovať, ale bude sa dať vyzdvihnúť obed to-go) a od 13:30 do 15:00 bude online vyučovanie. 

V škole budú mať (okrem dvoch krátkych prestávok na elementary schools) všetci rúška a na niektorých laviciach priehľadné plastové bariéry. Nebudú používať skrinky (lockers), nebudú pracovať vo fyzických skupinkách a žiaci sa budú čo najmenej presúvať medzi učebňami (učitelia budú chodiť za nimi). 

Je možnosť prihlásiť sa aj na celé vyučovanie online. Presuny z online do in-person modelu sa budú robiť raz za mesiac a treba sa dopredu nahlásiť (aby sa škola stihla pripraviť), z in-person do online vpodstate hocikedy. 

Plán dali na pripomienkovanie, učitelia majú výhrady, diskusné fórum s verejnosťou (a registráciu) posunuli, lebo vďaka hurikánu Isaias bolo vyše tri štvrtiny nášho mesta bez elektriny. 

New Jersey je na tom teraz v počte chorých relatívne dobre. Naše mesto tiež. Takže na prvý pohľad to vyzerá nádejne. A je to plán, niekto nad ním rozmýšľal, sú ochotní prispôsobovať sa situácii za pochodu.

Bolo by úžasné, keby to fungovalo. Deti sú cool, akurát nie zrovna vtedy, keď sa majú učiť a zároveň majú rodičia pracovať. A ako sme videli na jar, chýbajúci kontakt so živými rovesníkmi má neblahý dopad na všetky vekové kategórie, ale na tie detské obzvlášť. Takže ja veľmi chcem, aby (moje) deti mohli do školy chodiť. ****, to je ten hlavný dôvod, prečo som bola ochotná sa sem zase presťahovať.  

Ale bojím sa, že sa tie školy otvoria len nakrátko. Že všetky tieto plány a snahy budú nanič, keď prídu prví chorí. A oni prídu. V niektorých školách školský rok začal už tento týždeň a prvé prípady nenechali na seba dlho čakať. Áno, študenti sa asi miešali viac, ako sa budú u nás, áno, zjavne nemali povinné rúška, áno, v Georgii momentálne prípady pribúdajú rýchlejšie ako v New Jersey. Takže snáď naše prvé prípady nebudú hneď v prvý týždeň, ako školy otvoria. Ale je len otázka času, kedy budú, lebo medzištátny pohyb obmedzený nie je, karanténa po príchode je síce prikázaná ale nie strážená a ľudia sa tu miešajú.

A áno, school district má aj vypracované pravidlá, ktoré kontakty v takom prípade majú ostať doma, procedúry, kto kedy a ako sa môže naspäť vrátiť do školy, kto to bude mať celé na starosti… Ale v praxi? Keď ochorie jeden matikár, ktorý v kritické dni odučil 4 triedy po 25 žiakov? A z nich povedzme dvaja budú mať pozitívny test? (A vediac, ako vyzerá miera false negatives PCR testov?) Nejako sa to utrasie, a potom sa to stane znovu, tentokrát má pozitívny test polovica žiakov a žiačok jednej triedy. Ostanú doma všetci učitelia, čo ich učili? Kto bude potom osobne učiť ostatných žiakov, ktorí sedia v iných triedach? Ak majú mať učiteľov cez počítač a nemať kontakt navzájom, majú byť v škole? A tá jedna school nurse, ako stihne robiť všetok contact tracing popri svojej normálnej práci? Po troch iteráciách tohto tu, bude sa všetkým chcieť aj štvrtýkrát, keď nezanedbateľná časť času, keď sú spolu v škole, je venovaná opatreniam a obmedzeniam, aby výuka prebiehala aspoň nejako? A mali by? Voči učiteľom a ostatným zamestnancom sa mi to zdá veľmi nefér.

Rodičia (ktorí môžu) zvažujú aj iné možnosti. (V miestnych novinách som už videla inzerát, že sa hľadá učiteľ/ka pre pod so štyrmi deťmi). Ale to nie je riešenie pre všetkých. A nie je to ani úplne dobré riešenie. Najsmutnejšie na tom celom je, že nebolo treba “až tak veľa”. Povedať si ako krajina, že “obetujeme leto”, aby veľa ďalších ľudí nezomieralo zbytočne a aby mohli ísť deti na jeseň do školy. V každom momente sú USA zhruba šesť týždňov od potlačenia pandémie. Ale to je nepriechodné.

A tak o pár týždňov začne experiment a ja síce veľmi chcem (a potrebujem), aby deti do školy išli, ale zároveň sa mi zdá úplne nesprávne ich tam poslať. Now what? 

PS Middle school zvykla v septembri organizovať Stokes trip – taký team building pre prichádzajúcich šiestakov v Stokes state forest, kde sme boli včera na výlete. Akcia ešte stále nie je zrušená, ale tiež nerozumiem, ako si to predstavujú, keď jej cieľom malo byť byť spolu, nadväzovať kontakty a mať spoločné zážitky – pre 150 detí. (Vo veľkom tábore v Geogii, ktorý vyžadoval aj od detí aj od vedúcich negatívny výsledok testu pri nástupe, sa covid rozšíril rýchlo.)

Dva kliešte, dva hady a 15 kilometrov

To je v skratke náš včerajší výlet v Stokes State Forest. Začali sme po Apalačskom chodníku od Culvers Gap parking lot a vyšli ku Culver fire tower. Plán bol ísť až po Sunrise Mountain, ale keď miera detského kňučania presiahla mieru všeobecnej trpezlivosti, odbočili sme na žltej doľava, prešli cez cestu a pokračovali po modrej ku Stony Lake. Tam ďalší piknik a naspať ku autu.

Všade boli huby. Žlté, červené, hnedé, ale nič čo by som si trúfla zobrať so sebou. Prvá polovica výletu bola v listnatom lese, vlhko, mäkkučký mach, miestami úplne hubové závany. V tej druhej časti sme prechádzali cez suchšie ihličnaté úseky, kde to voňalo borovicovo-miazgovo-stredomorsky. 

Hada sme našli jedného vyše meter dlhého čierneho (podľa obrázkov na tabuli pri jazere asi black racer snake) a jedného asi 40 cm s pásikom na chrbte (asi garter snake). Kliešte sme našli až doma, dúfam, že už všetky.

Ľudí sme na chodníkoch za celý deň stretli 5, z toho jedného, ktorý vyzeral, že je na AT už pekných pár dní. 

Kvitnúci kaktus

Keď som si ho všimla prvýkrát pri večernej prechádzke, mal neskutočne veľa zavretých pukov. Jasné, že sme sa vrátili o pár dní neskôr pozrieť, ako mu ide kvitnutie. Kto by to povedal, že v strede New Jersey bude klíma na vonkajšie kaktusy…

Seaside Park

Sandy Hook Beach

Voda mala menej ako 15 stupňov, takže plávať sa samozrejme nedalo. (Ono aj keby bola teplá, tak s New Yorkom a zásobovacími tankermi na dohľad by sme si to zrejme rozmysleli…) Ale na lenivé sobotné doobedie na piesku a počúvanie špliechania vĺn to bolo ideálne. Deti sa už pýtali, kedy pôjdeme znovu. 

Reeves-Reed Arboretum

Zistili sme, že máme v Summite arborétum a že je aj teraz otvorené, tak sme sa tam vybrali dnes vyvenčiť. Úplná paráda, kopa kvetov, farieb, pokoj. Určite tam ešte pôjdeme. Dá sa tam piknikovať, zvykli mávať rôzne programy pre deti, ružová záhrada vyzerá sľubne. Našli sme aj “malú” sekvoju, ktorá sa zatiaľ ešte dá objať, bylinkovú záhradu a tri víly (vraj ich je desať). Kuba viac ako kvety zaujal dobrý ďalekohľad.  

Liberty science center

Opäť raz jedno miesto, kde už Kika bola, ale nič si z neho nepamätala. V pondelok boli prázdniny a my sme sa na celý deň vybrali do Liberty Science Center. Najväčší úspech mala sekcia Angry Birds, kde mohli deti veľkými prakmi strieľať na stavby, ktoré postavili, ale aj skúšať kladky, na kopcovitých dráhach pretekať autíčkami, ktoré si poskladali, a všeličo iné. Okrem nahnevaných vtáčikov sa im veľmi páčil tmavý tunel, kde nebolo vôbec nič vidno (ja som pozerala vonku na obrazovke), bager, žeriav, magnety… a samozrejme, že sme všetko nestihli, takže asi ešte niekedy pôjdeme.

Čo majú všetci proti New Jersey?

Áno, sú aj krajšie miesta na svete, ale aj tak mi nie je celkom jasné, prečo sa Američania tak navážajú do New Jersey. Nám sa v Garden State páčilo. 

Museli sme sa samozrejme ísť pozrieť, kde sme bývali, naobedovať do obľúbenej reštaurácie, kúpiť si zmrzlinu a bagle a tak… Spomínať. Nabudúce zoberieme aj deti.

Ramapo Valley County Reservation

Naša nedeľná prechádzka v obrazoch:

Na Slovensku každé štvrté dieťa, v USA každé tretie

OECD Health Data 2011 ponúka dáta na porovnanie zdravia a zdravotníctva v krajinách OECD. Mňa zaujímalo toto:

Pôrody cisárskym rezom v krajinách OECD, 1990-2009 (% zo živo narodených detí; zdroj dát; klik pre väčší obrázok):

OECD

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Ešte raz v bledomodrom:
Pôrody cisárskym rezom na Slovensku, 1990-2009 (% zo živo narodených detí; zdroj dát):

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

A ešte raz – čísla za rok 2009 (posledný dostupný):

2009
Austrália
Rakúsko 28.6
Belgicko
Kanada
Česká Rep 21.2
Dánsko 20.6
Estónsko 20.7
Fínsko 15.7
Francúzsko 20.0
Nemecko 30.3
Maďarsko 32.5
Island 15.8
Írsko 26.0
Izrael 18.8
Taliansko 38.4
Kórea 35.1
Luxembursko 29.7
Mexiko 42.0
Holandsko
Nový Zéland 24.0
Nórsko
Poľsko 22.8
Portugalsko 33.0
Slovensko 27.0
Slovinsko 17.8
Španielsko 24.9
Švédsko 17.1
Švajčiarsko 32.4
Turecko 42.7
Veľká Británia 23.7
USA

V USA sú za rok 2009 zatiaľ dostupné len predbežné dáta (National Vital Statistics System), ktoré hovoria 32.9%. V štáte New Jersey je to 39.4%. V nemocnici, kde sa narodila Kika, 42.8%.

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...