Sandy Hook Beach

Voda mala menej ako 15 stupňov, takže plávať sa samozrejme nedalo. (Ono aj keby bola teplá, tak s New Yorkom a zásobovacími tankermi na dohľad by sme si to zrejme rozmysleli…) Ale na lenivé sobotné doobedie na piesku a počúvanie špliechania vĺn to bolo ideálne. Deti sa už pýtali, kedy pôjdeme znovu. 

Reeves-Reed Arboretum

Zistili sme, že máme v Summite arborétum a že je aj teraz otvorené, tak sme sa tam vybrali dnes vyvenčiť. Úplná paráda, kopa kvetov, farieb, pokoj. Určite tam ešte pôjdeme. Dá sa tam piknikovať, zvykli mávať rôzne programy pre deti, ružová záhrada vyzerá sľubne. Našli sme aj “malú” sekvoju, ktorá sa zatiaľ ešte dá objať, bylinkovú záhradu a tri víly (vraj ich je desať). Kuba viac ako kvety zaujal dobrý ďalekohľad.  

Liberty science center

Opäť raz jedno miesto, kde už Kika bola, ale nič si z neho nepamätala. V pondelok boli prázdniny a my sme sa na celý deň vybrali do Liberty Science Center. Najväčší úspech mala sekcia Angry Birds, kde mohli deti veľkými prakmi strieľať na stavby, ktoré postavili, ale aj skúšať kladky, na kopcovitých dráhach pretekať autíčkami, ktoré si poskladali, a všeličo iné. Okrem nahnevaných vtáčikov sa im veľmi páčil tmavý tunel, kde nebolo vôbec nič vidno (ja som pozerala vonku na obrazovke), bager, žeriav, magnety… a samozrejme, že sme všetko nestihli, takže asi ešte niekedy pôjdeme.

Čo majú všetci proti New Jersey?

Áno, sú aj krajšie miesta na svete, ale aj tak mi nie je celkom jasné, prečo sa Američania tak navážajú do New Jersey. Nám sa v Garden State páčilo. 

Museli sme sa samozrejme ísť pozrieť, kde sme bývali, naobedovať do obľúbenej reštaurácie, kúpiť si zmrzlinu a bagle a tak… Spomínať. Nabudúce zoberieme aj deti.

Ramapo Valley County Reservation

Naša nedeľná prechádzka v obrazoch:

Na Slovensku každé štvrté dieťa, v USA každé tretie

OECD Health Data 2011 ponúka dáta na porovnanie zdravia a zdravotníctva v krajinách OECD. Mňa zaujímalo toto:

Pôrody cisárskym rezom v krajinách OECD, 1990-2009 (% zo živo narodených detí; zdroj dát; klik pre väčší obrázok):

OECD

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Ešte raz v bledomodrom:
Pôrody cisárskym rezom na Slovensku, 1990-2009 (% zo živo narodených detí; zdroj dát):

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

A ešte raz – čísla za rok 2009 (posledný dostupný):

2009
Austrália
Rakúsko 28.6
Belgicko
Kanada
Česká Rep 21.2
Dánsko 20.6
Estónsko 20.7
Fínsko 15.7
Francúzsko 20.0
Nemecko 30.3
Maďarsko 32.5
Island 15.8
Írsko 26.0
Izrael 18.8
Taliansko 38.4
Kórea 35.1
Luxembursko 29.7
Mexiko 42.0
Holandsko
Nový Zéland 24.0
Nórsko
Poľsko 22.8
Portugalsko 33.0
Slovensko 27.0
Slovinsko 17.8
Španielsko 24.9
Švédsko 17.1
Švajčiarsko 32.4
Turecko 42.7
Veľká Británia 23.7
USA

V USA sú za rok 2009 zatiaľ dostupné len predbežné dáta (National Vital Statistics System), ktoré hovoria 32.9%. V štáte New Jersey je to 39.4%. V nemocnici, kde sa narodila Kika, 42.8%.

Prvý rez je najhlbší­…

… to spievala už Sheryl Crow a to je melódia, ktorej sa momentálne neviem zbaviť. A nie, tento článok nebude o hudbe, ale o cisárskych rezoch. CDC (Center for Disease Control) vydalo tento týždeň správu, kde píšu:

V roku 2007 [najnovšie dáta, ktoré sú dostupné], takmer tretina (32% [v USA doteraz najvyššie číslo]) všetkých pôrodov boli cisárskym rezom. Napriek tomu, že často sú pre túto formu pôrodu jasné klinické indikácie, krátko- a dlhodobé výhody a riziká pre matku a dieťa sú predmetom intenzívnej debaty posledných vyše 25 rokov. Cisársky rez znamená závažnú brušnú operáciu a s tým spojené vyššie riziko komplikácií, … a ako aj riziko komplikácií vyžadujúcich príjem novorodenca do intenzívnej strarostlivosti. Okrem zdravotných rizík pre matky a novorodencov, nemocnica si za pôrod cisárskym rezom účtuje takmer dvakrát toľko, ako za vaginálny pôrod…

32 percentV správe sa ďalej píše, že percento operačných pôrodov v posledných rokoch stabilne rastie, a to vo všetkých vekových kategóriách a pre všetky rasy. Okrem toho v nej vidno, že zo všetkých amerických štátov, New Jersey má toto percento v roku 2007 najvyššie.

Čo mám (a nielen ja) proti cisárskym rezom, ktoré nie sú naozaj potrebné? To, že so sebou prinášajú veľa rizík, a to nielen ohľadom toho príslušného pôrodu, ale aj všetkých nasledujúcich. Oficiálne už síce neplatí “jeden cisársky, všetky cisárske”, ale v praxi je to (obzvlášť v USA) často tak. A ženy, ktoré sa chcú ďalšej operácii vyhnúť, majú problém nájsť lekára, ktorý by bol ochotný im pomôcť. Niektoré odmietne poisťovňa, keď chcú mať druhé dieťa, lebo prvé prišlo na svet cisárskym rezom (toto by o pár rokov už nemalo byť možné vďaka zdravotnej reforme schválenej minulý víkend). Niektoré sa pár týždňov pred pôrodom presťahujú do iného mesta, aby sa vyhli nepotrebnej operácii, pretože nemocnica v ich mieste bydliska hovorí, že nie je pripravená postarať sa o VBAC (vaginálny pôrod po cisárskom reze) matku v núdzi, keby rodila u nich (teda, že nemajú operačný tím a anesteziológa po ruke 24/7). Otázka však znie, ako potom táto nemocnica zvládne núdzovú sekciu v prípade, že sa skomplikuje “obyčajný” vaginálny pôrod?

Ako by sa vám páčilo, keby vám niekto povedal, že vás ide operovať, vy by ste odmietli a on by povedal, že ide operovať aj tak, lebo je to v záujme zdravia niekoho iného? Nemožné? Stalo sa. Ak ste tehotná žena, tak zjavne nemáte rovnaké práva ako všetci ostatní občania (podľa rozsudku z roku 1914, každý svojprávny človek má právo rozhodnúť, čo sa stane s jeho vlastným telom; chirurg, ktorý operuje bez súhlasu pacienta pácha útok, za ktorý je zodpovedný. Toto platí okrem naliehavých prípadov, kedy je pacient v bezvedomí a je potrebné operovať predtým, ako je možné požiadať o súhlas.)

Na túto tému sa diskutovalo aj začiatkom marca na VBAC konferencii, ktorú organizoval NIH (National Institute of Health). Publikovali predbežné závery, kde píšu:

Jeden z našich hlavných cieľov je podporiť tehotné ženy, ktoré majú z predchádzajúceho cisárskeho rezu  transverzálnu jazvu, aby mohli robiť informované rozhodnutia ohľadom vaginálneho pôrodu verzus dopredu zvolenému cisárskemu rezu. Apelujeme na doktorov a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, aby použili odpovede na nasledovné otázky… pri rozhodovaní. Informácie, vrátane hodnotenia rizík, by mali byť zdieľané s matkou na úrovni, ktorej je schopná rozumieť. Pokiaľ sú obidve možnosti z medicínskeho hľadiska ekvivalentné… malo by sa postupovať podľa preferencií matky… Obávame sa, že medicínsko-legálne dôvody zvyšujú bariéry…

Jedna z doktoriek sa však v diskusii nechala počuť, že:

Tvrdenie, že právo odmietnuť je absolútne, je kontroverzné a nie je to v žiadnom prípade uzavretá téma z hľadiska legálnej alebo zdravotníckej etiky.

Tak ja teda neviem, ale dovolím si tvrdiť, že matky, ktoré odmietajú cisárske rezy, to nerobia z malicherných dôvodov a to, na čom im hlavne záleží, je ich dieťa. Robia informované rozhodnuta po tom, čo zvážili riziká a benefity všetkých možností. Pokiaľ ich nakoniec niekto operuje proti ich vôli, tak potom si tu naozaj nie sme všetci rovní.

Ešte zopár fotiek …

… čo fotil ocino, kým tu bol.

Nočný pohľad z Empire State Building, prechádzka po nábreží v Hobokene, Brooklyn Bridge, Wall Street a naša malá potvora ako rozpráva, rozčuľuje sa a spí.

Liberty Science Center

Jeden piatok na konci augusta mali graduate študenti z NJIT výlet do Liberty State Parku (to je ten odkiaľ sa dá ísť na Sochu slobody) a do vedeckého centra, ktoré v ňom je. Mne sa to zdalo ako skvelá príležitosť zase sa so všetkými stretnúť a pokecať a pritom “vyvenčiť” Kiku. Ale celý ten deň pršalo a tak sme ostali doma. Neskôr som sa dozvedela, že spolužiaci do toho parku aj tak išli, ale že to nebol až taký dobrý nápad. My sme sa tam dostali zruba o mesiac neskôr.

Predpoveď tiež nebola ružová (doobeda oblačno, poobede dážď), ale keď nám v paneláku začali testovať požiarny alarm, tak bolo jasné, že musíme vypadnúť rýchlo a ďaleko. Plán bol taký, že kým nebude pršať, tak sa pomotáme po parku a keď začne, tak sa pôjdeme schovať do Liberty Science Centra.

Ale akosi sa vyjasnilo, vykuklo slniečko a tak sme chodili, chodili a schovať sme sa išli až keď sme sa začali pripekať (toľko k predpovediam počasia). Science Centrum sme mali takmer celé pre seba – veď kto by sa tam trepal cez pracovný deň? Celé sme ho nestihli do záverečnej pozrieť, ale nenechali sme si ujsť 3D film (Kika ho prespala) a demonštráciu o tekutom dusíku a ocino zahlásil, že je to skvelé miesto pre deti od 3 do 15 rokov.

Pani s ochrannými rukavicami a okuliarmi doňho vkladala nafúknuté balóny (potom ich úplne placaté s troškou tekutiny vo vnútri vytiahla a nechala zase zohriať). Vložila doňho aj lekársku rukavicu naplnenú vodou a vysvetľovala, prečo sa musia niekedy omrzliny amputovať a na záver doňho naliala vriacu vodu a urobila plazivú paru ako z nejakého filmu.

PS Ak sa vám zdá, že niektoré fotky majú akýsi ružový nádych, nie je to tým, že by ste sa na svet dívali cez ružové okuliare, ale tým, že ocinov foťák buď bude potrebovať ozdravovaciu kúru alebo pôjde na dôchodok.

Leto v aprí­li

Vraj zatiaľ iba dočasne, ale tento víkend prišlo leto. Prejavilo sa to tým, že teploty vystúpili nad 30, ľudia sa vyrojili von a mne opuchli prsty.

V sobotu sme sa pobrali do Brooklynu a spolu s česko-slovenským osadenstvom z okolia sme sa pripojili k množstvu ľudí, ktorí už v Prospect Parku grilovali. Neušiel sa nám síce parkový gril s lavičkami a ukázalo sa, že na zúčastnený počet ľudí nemáme dosť diek, ale napriek tomu sme si to užili. Katka s Peťom mali gril, talianske klobásky a mäso naložené na rôzne spôsoby. Zápalky mali síce iba tri, ale ochotní susedia poskytli celú krabičku, takže uhlie sa nakoniec podarilo zapáliť a mäsko ugrilovať.

Cesta domov bola už tradične ubehaná. Teda ten môj beh síce nie je nič moc, ale z nejakého záhadného dôvodu, posledné tri či štyri razy, čo sme sa vracali večer domov z Manhattanu autobusom, sme dobiehali na Port Authority Bus Terminal na poslednú chvíľu (večer cez víkend ide bus iba raz za hodinu). Ja som si hovorila, že štatisticky to raz musíme aj nestihnúť, ale našťasie to nebolo včera a nemuseli sme sa trepať na vlak. (Ale myslím si, že to na nás už niekedy v najbližšej budúcnosti čaká…)

Nuž a dnes sme sa vybrali na smoothie do Hobokenu. Tam to vyzeralo trochu inak ako včera v Prospect Parku – Pier A (mólo s trávnikom) bolo posiate ľuďmi v plavkách chytajúcimi bronz a rakovinu kože. My sme ho len pomaly obkrúžili, dopili ovocné koktaily a zo slniečka oťapení sme sa pobrali domov.

Ale celkom by ma potešilo, keby sa ešte vrátilo jarné počasie, lebo jednak letné tehotenské oblečenie nemáme a jednak tie opuchnuté prsty nie sú veľmi príjemné.

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...