Víkendové surfovanie

malinké bosaje


prezentácia o internete

the 59-story crisis

Víkendové surfovanie

22 hours in Balthazar a Banksy v New Yorku

Why do physicians make different end-of-life choices than the rest of us?

the terrible bargain we have regretfully struck

These things, they are not the habits of deliberately, connivingly cruel men. They are, in fact, the habits of the men in this world I love quite a lot.

All of whom have given me reason to mistrust them, to use my distrust as a self-protection mechanism, as an essential tool to get through every day, because I never know when I might next get knocked off-kilter with something that puts me in the position, once again, of choosing between my dignity and the serenity of our relationship.

Swallow shit, or ruin the entire afternoon?

lego kalendár

Víkendové surfovanie

100 rokov, 94 kníh – zaujímavé už len porovnanie posledných 20 a prvých 20 rokov

For this blog I plan, among other things, to read and review every novel to reach the number one spot on Publishers Weekly annual bestsellers list, starting in 1913.  Beyond just a book review, I’m going to provide some information on the authors and the time at which these books were written in an attempt to figure out just what made these particular books popular at that particular time. I decided to undertake this endeavor as a mission to read books I never would have otherwise read, discover authors who have been lost to obscurity, and to see how what’s popular has changed over the last one hundred years

500 dní spolu sami

It never ceases to amaze us, but the most common question Rolf and I got after our winter-over, when we spent 15 months on the Antarctic Peninsula, nine of which were in total solitude, was: Why didn’t you two kill each other?

úplne vykuchaný biely dom (1950)

Vykuchaný Biely dom

každý deň nová maľba v Petriho miske

syna sme si našli v metre

Danny called me that day, frantic. “I found a baby!” he shouted. “I called 911, but I don’t think they believed me. No one’s coming. I don’t want to leave the baby alone…” Three months later, Danny appeared in family court to give an account of finding the baby. Suddenly, the judge asked, “Would you be interested in adopting this baby?” The question stunned everyone in the courtroom, everyone except for Danny, who answered, simply, “Yes.”

project Euler

Project Euler is a series of challenging mathematical/computer programming problems that will require more than just mathematical insights to solve. Although mathematics will help you arrive at elegant and efficient methods, the use of a computer and programming skills will be required to solve most problems. The motivation for starting Project Euler, and its continuation, is to provide a platform for the inquiring mind to delve into unfamiliar areas and learn new concepts in a fun and recreational context.

Beethoven a metronóm

Late in life, Beethoven got his hands on a metronome, went back into his symphonies, and marked them with tempos that are shockingly fast — so fast, in fact, that most conductors simply refuse to play them as marked.


My sme v Amerike minulý rok zažili hurikán Irene, ale oproti Sandy, ktorá sa tadiaľ prehnala včera, to bol len slabý odvar. Som rada, že tam práve nie sme, a dúfam, že kamaráti, ktorí tam sú, to preskákali v pohode. Tu je zopár obrázkov (fascinujúcich a hrozných zároveň), na ktoré som natrafila pri čítaní správ:

zatopená stanica metra v Brooklyne:

Zatopená stanica metra v Brooklyne

do “našej” Hobokenskej stanice Pathu voda natiekla cez výťahovú šachtu:

Do Hoboken Path station voda natiekla cez výťahovú šachtu

parkovisko taxíkov v Hobokene:

Parkovisko taxíkov v Hobokene

takúto tmavú panorámu sme nevideli:

Dark skyline

letisko La Guardia:

La Guardia

zatopený podchod na juhu Manhattanu:

Flooded underpass

tanker kotviaci míľu od Staten Islandu hodilo na pobrežie:




no comment:

no comment

zo satelitu:

Satelitna snimka

Víkendové surfovanie

ako prevážali raketoplán Endeavour ulicami Los Angeles – fotky; miestami to bolo tesné

najstarší odkaz vo fľaši – alebo staronové oceánografické metódy

hra o tróny (Fay Helfer) – ručná práca; tie portréty sú dobré

kreativita nie je talent ale spôsob myslenia

Existuje historka o starověkém učiteli umění, který provedl zajímavý sociální experiment. Na začátku školního roku řekl polovině třídy: “Vy se budete soustředit na kvalitu, budete se snažit vytvořit pár věcí co nejlépe a jen ty mi budete prezentovat.” Potom přišel k druhé skupině a řekl jim: “Vy se budete soustředit především na množství. Budete se snažit vytvořit co nejvíce bez ohledu na kvalitu výrobku. ”

Výsledek? Skupina zaměřená na kvantitu byla plně zaměstnána vlastní prací a produktivitou. Kvalitativní skupina seděla na zadku, hloubala o dokonalosti a na konci mohla ukázat akorát tak velkolepé teorie.

Zatímco “kvantitativní” skupina se učila z chyb a za pochodu pokračovala, druhá stála na místě, stagnovala. Tuto strategii potvrzují i současné výzkumy zaměřené na kreativitu ze Stanfordské univerzity (Dow a kol., 2010) – design studentů zaměřených na množství měl mnohem lepší výsledky.

Co z toho vyplývá? Soustřeďte se v první řadě na kvantitu, nehodnoťte. Kvalita přijde časem.

Paul Erdős – N is a number – The man made of maths (dokumentárny film):


kedy posielať e-maily, aby ich adresát otvoril

minimalistické “portréty” slávnych žien – páčia sa mi všetky okrem toho posledného

o New Yorských policajtoch, ktorí zachraňujú samovrahov – Jumper Squad

Víkendové surfovanie

my, introverti

o paparazzi kultúre a Kate Middleton opaľujúcej sa hore bez

The story prompts questions about why there is such a market, and therefore audience, for these pictures. As others have pointed out, it is not as though there is any dearth of bare breasts, consensually exposed and shared, on the internet. The answer involves a familiar combination of desire and humiliation. There is an interest in seeing not just any breasts, but all breasts, a sense that female bodies are public property, fair game – to be claimed, admired and mocked.

the argument goes: “‘You shouldn’t have given those pictures to that person’, or ‘You shouldn’t have been sunbathing in a private residence’, or ‘You should never, as a woman, take off your clothes in any context where anybody could possibly ever have a camera’. That’s been shocking to me, that people aren’t just outraged and furious about this, but they’re actually making excuses for this behaviour, and blaming women for ever being sexual any time, at all.

“Even in a completely private setting, within a marriage – it couldn’t be any more innocuous than the Middleton situation – and yet people are still saying things like: what was she expecting, she’s famous and she’s got breasts, and therefore she’s got to keep them covered up all the time. I do think it’s a rage against women being sexual on their own terms. We’re perfectly fine with women being sexual, as long as they are objects and they’re passive, and we can turn them on, turn them off, download them, delete them, whatever it is. But as soon as it’s women who want to have any kind of exclusionary rights about their intimacy, we hate that. We say, ‘No, we’re going to make a whore out of you’.”


Douglas uses ‘milkmother’ to ‘denote the pregnant, birthing, and physiologically, or metaphorically lactating woman’. She argues that ‘lactating’ not only incorporates its literal meaning — secreting breast milk for the consumption of an infant — but also a metaphorical meaning  – ‘offering the particular minute-by-minute physical nurturance that very young children require, regardless of feeding method’. Lactating in this metaphorical meaning, therefore, involves the giving of the self to one’s child in the myriad of ways that is demanded of mothers: touching, cleaning, holding, cuddling, stroking, feeding, dealing with illness, rocking to sleep, constantly thinking about and meeting the child’s needs.

The concept of the milkmother for me encapsulates the blurring of the boundaries of the body/self a woman experiences during pregnancy, childbirth and caring for infants and young children.

Keď stretnete nových ľudí a poviete im, čo robíte (aké je vaše zamestnanie), aké sú najbežnejšie reakcie?

denník malého decka – smiala som sa až mi tiekli slzy

rodič nie je animátor (h/t Katke za linku)

tento obrázok

Víkendové surfovanie

staré fotky z New Yorku (z NYC Municipal Archives):

pohľad zhora na Manhattan

Manhattan zhora

Maliari na lanách – Brooklyn Bridge

Maliari na lanách - Brooklyn Bridge

Times Square

Times Square

Stanica metra – City Hall

Stanica metra - City Hall

Ovečky v Central Parku

Central Park

Dopravná zápcha

Dopravná zápcha

Haydnovo planetárium – AMNH

Haydnovo planetárium - AMNH

Coney Island

Coney Island

za čo vďačíme Shakespearovi:


ruské hodiny (h/t Andrejovi)

Prečo je v poriadku sa so smiechom priznávať, že človek (v tomto prípade Michelle Obama – myšlienka prejavu inak ok) nie je dobrý v matematike? Keby povedala, že jej nejde čítanie, reakcia by bola asi trochu iná.

Dúfam, že táto správa z Egypta je hoax:

She was referring to two laws: one that would legalize the marriage of girls starting from the age of 14 and the other that permits a husband to have sex with his dead wife within the six hours following her death.

aj keď toto zrejme nie je:

They wish to cancel many, if not most, of the laws that promote women’s rights, most notably a law that allows a wife to obtain a divorce without obstructions from her partner. The implementation of the Islamic right to divorce law, also known as the Khula, ended years of hardship and legal battles women would have to endure when trying to obtain a divorce.

Egyptian law grants men the right to terminate a marriage, but grants women the opportunity to end an unhappy or abusive marriages without the obstruction of their partner. Prior to the implementation of the Khula over a decade ago, it could take 10 to 15 years for a woman to be granted a divorce by the courts.

Rozlúčka s New Yorkom

Ešte celkom neletíme, ale sobota bola posledný deň, keď dávalo zmysel ísť sa túlať na Manhattan. Kika bola nadšená z jazdy autobusom a metrom. Central Park ju bavil, pokiaľ sme boli na detskom ihrisku, ale samotnú prechádzku sme si užili viac my. Ale keď sme po obede zakotvili vo veľkom hračkárstve FAO Schwarz (v ktorom sme boli vôbec prvýkrát), tak hneď ožila. A povedala, že tých veľkých plyšákov ešte niekedy pôjdeme pozrieť. Tak neviem…

Víkendové surfovanie

matematické preklady známych fráz

ako bude vyzerať križovatka v dobe áut bez šoférov (video)

“There would be an intersection manager,” Stone says, “an autonomous agent directing traffic at a much finer-grain scale than just a red light for one direction and a green light for another direction.”

Because of this, we won’t need traffic lights at all (or stop signs, for that matter). Traffic will constantly flow, and at a rate that would probably unnerve the average human driver.

chaty a prístrešky a tá adresa 🙂 (fotky)

tisíc dôvodov

povinné čítanie na tento týždeň – o mamách a o deťoch

… what Hrdy finds is that a supportive network of caregivers is an evolutionarily stable strategy, ensuring children have many attachment figures. Patriarchal society isolated mothers by creating an environment that immured them from the social support that has long been the hallmark of our species. The image of the mother as “an all-giving, totally dedicated creature who turns herself over to her children”, says Hrdy, is not one that “takes into account the woman’s perspective”.

aké ľahké je ukradnúť (vlastný) bicykel v New Yorku

Meryl Streepová uvádza Hillary Clintonovú (video)

xkcd: Pickup Artist

Pick-up artist


Čo mi bude chýbať, keď sa odsťahujeme z Ameriky

New YorkToto je len prvý diel. Druhý napíšem pár mesiacov po presťahovaní, keď sa ukáže, že kopa vecí ma takto dopredu ani nenapadla a možno aj to, že niektoré z tých, čo ma napadli, mi chýbať nebudú. Mohla by som síce počkať, tento úplne vynechať a napísať len ten druhý, ale zdá sa mi, že by to mohlo byť celkom zaujímavé porovnanie. Takže tak.

amazon – A vôbec, bezproblémové nakupovanie cez internet – vrátane doručovania nie na dobierku a vrátenia tovaru, ak treba. Okrem iného som už online úspešne kúpila (tu úspešne = s tovarom som bola spokojná a nebolo ho treba vracať) plavky, podprsenky, topánky, autosedačky, kočík, zopár laptopov*, šaty, nohavice, sukňu, záclony, sedaciu súpravu do obývačky… A potom sú tu také veci ako knihy, plienky (látkové aj jednorazové), prací prášok, orechy, sušené ovocie, bylinkové čaje… kde nehrozí ani tak riziko, že by bolo treba niečo vracať, len je to jednoducho pohodlné a často aj cenovo výhodné. My sme si už naozaj zvykli naživo nakupovať len potraviny a základnú drogériu.

knihy a knižnica – Áno, áno, knihy a knižnice sú aj na Slovensku. Ale vo verejnej knižnici sa tu neplatí členské, organizuje programy pre deti – recitovanie riekaniek, čítanie rozprávok, vyrábanie kadečoho, premietanie filmov, oslavy narodenín Dr Seussa a kadejakých postavičiek, deň bublifukov, … A školská knižnica na NJIT mi bola schopná (bez poplatku) zohnať čokoľvek, o čo som požiadala, čo nemali. A už som si zvykla čítať po anglicky natoľko, že si nie som istá, ako mi pôjdu slovenské preklady. Pozitívne je, že od posledných vianoc som hrdou majiteľkou Kindle, takže môžem ďalej čítať v angličtine a aj knihy, ktoré sa na Slovensko nedostanú, ale predsalen, ten samotný prístup k akejkoľvek knihe v papierovej podobe nie je pra mňa zanedbateľná vec.

Kubo sa tu narodil – Kika sa v Amerike samozrejme narodila tiež, ale Kubo sa narodil konkrétne tu, v tomto byte, vytancovávala som ho von v tejto sprche, každú noc spím v posteli, v ktorej sa vypýtal na svet. Nie, nemyslím na to zakaždým, keď si do nej idem ľahnúť, ale keď ma to občas napadne, tak je to svojím spôsobom magické.

kamaráti – Nie je ich veľa, ale zopár sme ich tu našli. (Vy viete, kto ste.) A bude nám za nimi smutno. Pozitívne je, že veľa z nich má väzby na Slovensko (alebo Čechy), takže je šanca, že sa ešte stretneme.

cestovanie – Odkedy máme Kiku, sme toho až tak veľa nenacestovali. Zatiaľ veríme, že v tejto našej spoločnej záľube máme len prestávku a že sa k nej čo najskôr vrátime. Ale bude nám chýbať expedia, medzinárodné letisko ľahko dostupné taxíkom, kreditná karta, ktorá ponúka reálne cestovné výhody. Na druhú stranu, teším sa, že viac pochodíme Európu (hádam aj autom), z ktorej sme toho veru ešte veľa nevideli.

New York ako taký – New York je také zvláštne mesto. Rušné, hlučné, drahé na bývanie a nie príliš čisté (ako tak pozerám, práve som vymenovala všetky dôvody, prečo sme tých 6 rokov bývali v New Jersey), ale napriek tomu má svoje čaro. Je to zmes všetkých kútov sveta, nájde sa v ňom kopa zvláštností a je o kus iný, ako akékoľvek iné miesto, na akom som bola. A opäť niečo, čo sme posledné tri roky veľmi nevyužili, ale naša možnosť vybrať sa do ľubovoľnej reštaurácie, do divadla, na muzikál, na koncert alebo športové podujatie bude od apríla dosť limitovaná. New York mi bude chýbať.

* Aj keď tie nie pre seba – svoj som kúpila v obchode (o polnoci). A je pravda, že tuším dva sme aj vrátili.

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...