Jasná

Predtým aj potom zúrili horúčavy, ale na Jasnú sme vychytali práve ten týždeň, keď bolo chladno a trochu pršalo. Našťastie nie v kuse, takže sme sa mohli túlať.

Na Chopku boli iba dospeláci (Mišo dvakrát), ktorí si to boli schopní sami vyšlapať, lebo sa nám nechcelo platiť Ja a Ty ceny za lanovku. Neboli sme ani zďaleka jediní a niektorí na Chopok vytlačili dokonca aj bicykle. A cestou dole sme asi v troch štvrtinách cesty stretli dvoch oteckov so šiestimi deťmi, z ktorých najstaršie bolo menšie ako Kika (dve najmladšie sa niesli na chrbtoch)… pripomínalo to film S tebou mě baví svět.

Naši dvaja malí turisti pochodili o kus viac ako minulý rok (najväčší okruh bol asi Biela púť -> Záhradky -> Priehyba -> Biela púť), ale odhadli sme to tak, že na peší Chopok si ešte počkajú.

A anglické nápisy? Oproti minulému roku sa mierne vylepšili, ale stále sme nachádzali zaujímavé perly. Najlepšie boli nejaké mäsové závitky v keli – in the tusk.

ps Draka presťahovali o poschodie vyššie – z Priehyby na Chopok.

Chopok

Malé túry zvládame, ale bolo nám jasné, že na Chopok to naše mláďatá ešte po svojich nevyšlapú. A tak sme sa jeden deň na dovolenke vozili lanovkami. Deti do 6 rokov sú zadarmo, v cene lístka je toto leto aj výlet na druhú stranu Chopku, a tak sme sa rozvážali – spolu 8krát. Išli sme zo severnej strany hore, potom na južnú stranu po Kosodrevinu a naspäť. Deckám sa to páčilo, obzvlášť lienka a jej závažie (na nej sme my s Mišom obdivovali harmonikové vyrovnávanie podlahy).

Z Chopku sme pokukovali na Ďumbier, ale na ten sa budeme musieť vybrať pri nejakej inej príležitosti. Takto sme sa len pomotali na tom Chopku a dookola hornej stanice lanoviek, niektorí pofrfľali na hotel Rotunda, ťažké stroje a to, že to tam miestami vyzerá ako na stavenisku a viezli sme sa ďalej. Kika nám s Mišom cestou spravila aj svoju prvú fotku.

A ten spomínaný trojhlavý drak? Vie chrliť aj dym aj oheň a býva na Priehybe (to je horná stanica lienky). Tam sa nám tak zapáčilo, že sme si to tam iný deň vyšlapali pešo sa pohrať v pieskovisku a Mišo dokonca ešte raz na horskom bicykli.

Ale dávame tomu inglišovi…

Ako by som to… asi takto:

Snaha sa nedá uprieť. Jasná sa snaží stať sa strediskom ako v zime tak aj v lete a prilákať aj zahraničných turistov. A celkom sa im aj darí, za ten týždeň, čo sme tam boli, sme počuli všeliaké jazyky. Ale tie nápisy, s ktorými sme sa stretli? Až nám oči vykrúcalo a to ani nie sme native speakers. Keď už niekto má na to, aby vybudoval hotel na Chopku (nie že by som tej myšlienke nejako fandila, ale to je téma na iný článok), postavil moderné lanovky a objednal trojhlavého draka, ktorý chrlí dym (obrázok bude), tak tých pár stoviek na dobrého prekladateľa by sa snáď niekde naškrabalo, nie?

Toto bolo v našom hoteli. Ani po slovensky to nie je celkom ok. Ale po anglicky sa do tej miestnosti v pohode dá ísť, nech už pracujete kdekoľvek:  IMG_8188

Potom toto:

IMG_8189

Foneticky to bolo iba tesne vedľa, ale aj tak tí naši dvaja Američania na to pozerali ako puci:

IMG_8190

Tu sme ešte mohli prekladateľom dať benefit of doubt, možno je tá trať niekomu drahá:

IMG_8195

Ale keď už k tomu dokreslia toho jeleňa, tak je tomu naozaj veľmi ťažko uveriť:

IMG_8196

waiting to?

IMG_8136

enter to? “to” je zjavne veľmi obľúbená predložka

IMG_8170

Auto nie je bezpečné?

trezor

Toto je z jedného zo stanovíšť ku hre spojenej práve s tým drakom. A úloha pre vás – koľko chýb nájdete?

drak

Dve detské túry v Nízkych Tatrách

Experimentovaním sme prišli na to, že ideálny set-up na turistiku s našimi 5- a 3-ročnými mláďatami je ísť niekam doobeda cca 9-12, potom obed, spanie a poobede v bazéne a s hračkami. Nie je ani až tak dôležité, aby túra mala pointu v podobe vrcholu kopca alebo nejakého iného zaujímavého miesta ako to, aby sa zhruba v polčase prihodila desiata a aby sme po ceste rozprávali niečo zaujímavé. Čučoriedky popri chodníku nezaškodia.

V takomto duchu sa niesli aj naše dve minitúry štartujúce v Bielej púti v Demänovskej Doline. Jedna išla po žltej značke na sever k rozhľadni Ostredok a potom k symbolickému cintorínu (naspäť tým istým chodníkom po hrebeni). Druhá po tej istej žltej na juhozápad na miesto, ktoré sa volá Tri vody (stretávajú sa tam tri potoky), potom červenou na Brhliská a modrou dolu. Plán bol ísť po červenej až pod Orliu skalu, ale hnala sa na nás búrka, tak sme si to k modrej značke strihli skratkou popod lanovku.

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...