O nosoch

Pôvodne som myslela, že nadpis k tomuto článku bude Osobný špárač v nose, ale potom sa mi zdalo, že to by asi bolo trochu divné, takže preto jednoducho o nosoch.

A nie je pravda, že by som bola ja Kikin špárač v nose, oveľa častejšie sa hrabe ona v tom mojom. Totiž keď sa kŕmi, tak akurát dočiahne na môj nos. Občas mi pchá prsty aj do úst (hlavne vtedy keď jej niečo hovorím – buď ju fascinuje, ako sa mi hýbu ústa alebo sa mi snaží naznačiť, aby som netrepala také somariny, neviem), ale vä荹inou si to namieri do nosa. Zatiaľ je to celkom zábavné, ale dúfam, že časom ju to prejde.

A nech sa nebavíme iba o mojom čumáku – v poslednom čase, keď sa jej niečo páči, tak začne funieť a krčiť nos. Foto bude, keď sa podarí. Zatiaľ tieto: