Víkendové surfovanie

unbelievable nail houses

tričká, feminizmus, výchova detí a dáta – časť 1. – farby

Accordingly, I have taken to buying all of Madeline’s shirts in the boys section, the result of (her boy-ish haircut and) which is that half the time people refer to her as “he”. This doesn’t terribly bother me, especially if she ends up getting the gender wage premium that people are always yammering about on Facebook, but it makes me wonder why such a stark divide between toddler boy shirts and toddler girl shirts. And, of course, it makes me wonder if the divide is so stark that I can build a model to predict it!

tričká, feminizmus, výchova detí a dáta – časť 2. – vlastné tričká

The […] table shows, for each of the 10 principal components, the eigenshirt, the shirt with the largest component value, the shirt with the closest-to-zero value, the shirt with the largest negative component value, and the “anti-eigenshirt”.

How likely is the NSA PRISM program to catch a terrorist?

prečo fínske bábätká spia v krabiciach

For 75 years, Finland’s expectant mothers have been given a box by the state. It’s like a starter kit of clothes, sheets and toys that can even be used as a bed. And some say it helped Finland achieve one of the world’s lowest infant mortality rates.

Fínska krabica

10 vecí, ktoré mám na Tebe najmenej rada (Kika, 3 a pol)

Ďalší príspevok do pravidelnej rubriky. Kika je už týždeň v Senci – pre štrajk učiteľov, preto, že v pondelok som potrebovala ísť na otočku do Bratislavy (detaily budú), pre včerajší vianočný večierok z Mišovej roboty (takto ostal môjmu ocinovi na starosť večer iba Kubko) a preto, že sa tešila na týždeň u babky. Je to prvýkrát, čo bola takto dlho preč, a mne je už smutno, takže písať toto je teraz trochu iné ako inokedy. 

Keď sa “zasekneš”. Je to to Tvoje niekdajšie sedávanie na schodoch ibaže v bledomodrom. Napríklad cestou zo škôlky. Proste ostaneš na dvore a povieš, že nejdeš domov. Niekedy tam ostaneme aj s Kubom pobehovať, kým Ťa to neprejde. Inokedy, keď niekam potrebujeme ísť, tak naložím Kubka a ak Ťa dovtedy cez plot neukecám, tak Ťa prehodím cez plece a ideme. Vtedy sú to celkom decibely. A vôbec, ono je to zákon schválnosti, že vždy tie najhoršie interakcie máme pred ľuďmi, u ktorých by som najmenej chcela, aby ich videli.

Keď navádzaš Kuba na zlé veci. Chytíš mu prštek a začneš ním mačkať gombíky na rúre alebo umývačke. Alebo mu povieš, aby vylieval vodu z vane. Sama už vieš, že sa to nesmie, ale aj to, že Kuba v takýchto veciach ešte berieme trochu inak ako Teba.

Striekajúci radiátor. Minulý týždeň bol Mišo v Berlíne a bačovali sme doma sami s dedom. A raz večer ste sa spolu pred kúpaním jašili a Ty si už bola úplne rozbesnená a stále chcela otáčať regulátor na radiátore v kúpeľni. On Ťa tam nechcel pustiť, ale Tebe sa tam akosi podarilo dostať a regulátor úplne vytrhnúť. Špinavá voda striekala všetkými smermi. Našťastie sa mu to podarilo rýcho zavrieť a ja som dobehla, keď už utieral. Ale dedo Ti vtedy dal silno na zadok a Ty si kričala na mňa, že Ťa bije a že Ťa to bolí. Čo sa v takýchto situáciách robí?

Nechceš nosiť čiapku. Lebo sa Ti vraj “zbytočne postrapatia copíky”.

Ružové a fialové veci. Môj večný problém. Máme požičanú kopu oblečenia od kamarátky. Tie najružovejšie a najbarbi kusy som nezobrala, ale predsalen v tej kope, čo sme doniesli domov, boli aj ružové a fialové kúsky. Aj Hello Kitty. Ja som si hovorila, že v pohode, spolu s tým, čo už bolo v skrini je to zmes, budeš mať aj také, aj také, všetko čo nemusím kúpiť a môžem zase po odrastení vrátiť, je pozitívne. Ale to som nerátala s tým, že práve tie ružové veci sú pre Teba ako magnet. Iné si vyberieš, len ak sú náhodou už všetky tieto v koši na pranie. Ja z toho nechcem robiť žiadnu drámu, aby z toho nebolo také to “a just”, tvárim sa, že veď je to jedno aké veci, ale sme presne v takom stave, ako som nechcela byť – nie je vôbec rarita vidieť Ťa z veľkej časti v ružovom. A ja v duchu škrípem zubami. Je možné, že už som inak perfektne dobré tepláky, bundičky a iné veci potajomky odložila preč z Tvojej skrinky (ale keby niečo, všetko popriem).

Zase si si prestala umývať zuby pastou.

Ten týždeň v septembri a dva týždne v októbri, čo si bola doma zo škôlky. Vtedy bolo pár dní, keď som si už naozaj myslela, že s doktorandským budem musieť praštiť.

Že už vieš vedome manipulovať s ľuďmi. Neviem, kedy presne to prišlo (Kubo to ešte nevie), ale je to taká prvá strata nevinnosti a viem, že to muselo prísť, ale aj tak mi to je ľúto.

To, ako často kričíš. Že by za to mohla Dora, the Explorer?

Ako rýchlo dokážeš vyrobiť veľký neporiadok. A ako dlho trvá, kým ho aspoň trochu pomôžeš upratať.

Šaty robia človeka…?

Neviem, ako začať. Lebo už sa mi to chvíľu melie hlavou, ale som momentálne in medias res, takže sa mi ťažko vyberá nejaký začiatočný bod. Nie som si ani istá, či sa mi jasne podarí vyjadriť, to čo by som chcela. Takže takto…

Predtým, ako sa Kika narodila, som pre ňu kúpila zopár vecí. Nevedeli sme, či príde chlapček alebo dievčatko, takže som vyberala také neutrálne. Aspoň som si myslela, že vyberám neutrálne. Potom som bola prekvapená, keď mi všetci hovorili, že aký zlatý chlapček.

Nejaké veci sme aj dostali a aj keď mi ružová nie je veľmi po chuti, nie je to až taká antipatia, aby som ružové veci vyhadzovala alebo Kike neobliekala. Takže niekedy nosí aj ružovú. Ale antipatia je dostatočne veľká na to, aby som ja sama ružové veci nekupovala. A tu je problém.

Lebo malé vecičky sa v obchodoch ešte predávajú v kategóriách chlapček/dievčatko/neutrál, kde berú do úvahy aj tých strelených, ktorí nevedia, čo bude. Ale Kika už dávno nenosí malé vecičky. Má síce 6 mesiacov, ale nosí teraz veci s visačkou 12. To už v obchode predpokladajú, že v dvanástich mesiacoch je rodičom a známym jasné, čo majú, a kategória neutrál tam už nie je. A ja potom musím nakupovať u chlapcov, lebo u dievčat je iba ružová – so srdiečkami, trblietkami a volánikmi.

Ale môj problém je trošku vä荹í, ako to, že nemám rada nejakú farbu. Môj problém je v tom, že by som chcela, aby deti všeobecne – a Kika veľmi konkrétne – boli vychovávané menej stereotypne. Áno, je to dievčatko. Aj keď teda, keby som chcela byť puntičkárka, tak treba pripustiť, že existuje malá pravdepodobnosť, že je to chlapec, ktorý sa narodil so ženskými pohlavnými orgánmi a v tom prípade by sme sa to nedozvedeli, kým by nám to sám nepovedal – čo by nám pri tom, akým spôsobom naša spoločnosť formuje svojich príslušníkov, možno ani nikdy nepovedal… ale nie o tom som chcela. Áno, je to dievčatko, ale to neznamená, že musí nosiť šaty istej farby.

To neznamená, že sa ako trojročná nemôže biť… nie že by sa trojroční chlapci mali biť, ale keby nastala tá situácia, tak by som chcela, aby reakcia (moja, aj okolia) bola “Ale biť sa nebudeme, lepšie je sa dohodnúť.” a nie “Ale biť sa nebudeme, lebo dievčatá sa nebijú.” To neznamená, že sa nemôže hrať s autíčkami, keby chcela, a že sa prípadný budúci syn nemôže hrať s bábikami…

Som feministka? Áno som, ale nesnažím sa teraz povedať, že chcem, aby Kika mala rovnaké možnosti ako akýkoľvek chlapec (to samozrejme chcem tiež), ale snažím sa povedať, že sa mi zdá choré, nesprávne a trápne, keď už od malička deti “delíme” na chlapcov a dievčatá a vštepujeme im, čo je pre ktoré pohlavie “typické”.

Nechcem byť “trendy” mama, ktorá za každú cenu bude vychovávať/obliekať svoju dcéru ako “tomboy-a” (neviem, ako sa to povie po slovensky, ale v angličtine toto slovo znamená dievča, ktoré má rado rušné/drsné aktivity, ktoré majú radi chlapci, nosí “chlapčenské” veci a “správa sa ako chlapec”). Páči sa mi, keď sú malé dievčatá pekne oblečené, malé šatočky sú celkom zlaté. Ale nepovažujem za nutné, aby tak bola oblečená stále. A bola by som rada, keby sa bežne dali tie šatočky kúpiť vo všetkých farbách dúhy (a s dinosaurím vzorom, nielen kvietkované a srdiečkové).

A ide to aj za oblečenie. Iné očakávania majú ľudia od chlapcov, iné od dievčat a deti sú učenlivé a veľmi rýchlo pochytia súvislosti. Že dievčatá sa majú spôsobne správať, že chapci vedia lepšie hádzať loptu…

Ale pritom môj ideál nie je, aby všetky deti boli vychovávané bezpohlavne. Ale vadí mi, keď prvý komentár, ktorý Kika vonku dostane, je “Aké zlaté dievčatko!” alebo “Aký zlatý chlapček!”, podľa toho, ako ju na základe oblečenia v ten deň okoloidúci klasifikujú. Prečo to nemôže byť “Aké zlaté dieťa!”? Vadí mi, keď sa ľudia necítia v spoločnosti bábätka “dobre”, bez toho, aby vedeli jeho pohlavie. Chcela by som, aby deti boli vychovávané “rovnako”.

Prečo nemôže byť jednoducho detské oblečenie a aktivity a hračky bez delenia na chlapčenské a dievčenské? Prečo musíme od malička vštepovať takéto stereotypy? A keď to neurobíme my, tak rovesníci/škola/okolie to urobia za nás. Prečo nemôžeme nechať, nech si deti vyberú?

PS A napriek tomu, že mi nevadí, keď Kika nosí “chlapčenské” veci, vadilo by mi, keby potenciálny syn mal oblečené ružové šatočky. A trochu mi je z toho smutno, lebo to znamená, že aj ja už mám tieto stereotypy úplne zažité…

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...