Keď je nuda na matike

Zopár strán z Kubovho pracovného zošita z matematiky:

Pacmanmi sa to tam len tak hemží (asi to súvisí s tým, že pacmana práve programuje)…

Podľa toho, čo počujem z tých hodín matiky, ktoré má na diaľku, sa mu veľmi ani nedivím. Veľa sa tam počíta, to je fakt, ale mám pocit, že dokolečka stále to isté a stále rovnako. Našťastie nedostávajú úlohu, tak sme sa dohodli, že namiesto úlohy bude počítať nejaké zábavnejšie veci: Sezamka, Maksíka, olympiádu (dostal piatacku), pytagoriádu (staršie ročníky) a iBobra… Príkladov je dosť, len je to také smutné, že celkom dosť času sa v škole nudí.

Mám práve túto stredu meeting s učiteľkou, tak sa s ňou skúsim o tom opatrne porozprávať, ale veľké nádeje tomu nedávam. 15 minútové rodičko s imigrantskou mamičkou nemá veľkú šancu meniť svetonázor. A áno, ona musí učiť celú triedu. 

Ale kacírska myšlienka (pôvodom nie moja): keby sa predmet matematika nevolal matematika ale rozmýšľanie, možno by učitelia a učiteľky boli náchylnejší aj na iný druh aktivít s deťmi a náročnosť príkladu by sa nemerala hlavne tým, koľkociferné čísla sa v ňom nachádzajú…