Boli sme pozrieť Paťa

Mali sme teraz predĺžený víkend, lebo v pondelok bol Labor Day – deň práce. Samozrejme, že sme plánovali, čo všetko stihneme – výlet na Long Island, preinštalovať obidva počítače a nič z toho. Čo sme však stihli, bol výlet do Metuchenu, lebo nám a Bellovcom Lucia a Martin dovolili prísť pozrieť malého Patrika.

Cestu tam sme zvládli perfektne – Kika obzerala vlaky a nakoniec zaspala. U Pálovcov na seba s Paťom chvíľu pozerali, chvíľu nám spievali duo, chvíľu každý sólo a pomedzi to sa svorne napchávali. Ešte to veru bude chcieť nejaký čas, kým sa budú títo dvaja vedieť spolu hrať. (Čo však majú spoločné už teraz, je póza “a la superman”, keď spia v kočíku.)

Patrik je strašne zlatý, ale rodičov udržuje stále v pozore. V noci sa mu nechce veľmi spať a papá síce dobre ale pomaličky (niekedy aj dve hodiny v kuse),  takže Lucia a Martin si nemajú kedy oddýchnuť a trávia zhruba polovicu noci hore. My s Mišom by sme im veľmi radi poradili, ale žiadne triky v rukáve nemáme, lebo Kika je spachtoš sama od seba a pravdupovediac, mám vážne pochybnosti, ako by sme my zvládali takéto dlhodobé ponocovanie.

Opakovať si, že toto je len fáza, že to pominie a že v troch mesiacoch si už budú naozaj užívať život s bábom sa asi dá pár dní, ale keď sa dni natiahnu do týždňov, tak únava asi zahmlí všetko ostatné. (Všetky nápady, ako presvedčiť bábo, aby cucalo naraz viac a trošku rýchlejšie a aby sa mu nezdalo, že tri hodiny v noci sú už začiatok nového dňa, sú vitané.)

A tak keď sa mu podarilo zaspať, tak sme nechali Luciu doma – ležící, spíci – a vybrali sa na prechádzku po Metuchene. Bolo veľmi fajn, konečne trochu viac zelene, ako tých pár parkov u nás v okolí, ktoré s Kikou pravidelne striedame. Len tým, že sme ju v tento deň “ukočíkovali”, tak už toho mala dosť, kým sa nám podarilo dostať domov.

Čo má ešte Kika nové – začína chytať všeličo do rúk a sama si hrkať hrkálkami. A najnovšie sa učí drepovať, lebo Mišo zahlásil, že s tými stehnami, ktoré by mohli ísť do reklamy na Michelin treba niečo robiť (ale o tom nabudúce).

PS Dve fotky z týchto fotiek fotil Peťo – tú, kde je Martin s Paťom a tú, kde som ja s Kikou.

Kika sa otáča za papagájom:

Hrká s hrkálkou:

Zase sme sťahovali

… ale tentokrát nie seba (našťastie). Boli sme v sobotu trochu pomôcť Pálovcom (a prišli sme na to, že je oveľa lepšie sťahovať niekoho iného ako seba samého).

Rozhodli sa svoj dvojizbový byt vymeniť za parádny dvojposchodový dom a tak si zase raz užli radosti a starosti triedenia, balenia, nosenia a rozbaľovania (ale teraz tvrdia, že už ostanú na mieste).

Ukázalo sa, že na pretlačenie skrine cez dvere, cez ktoré sa zjavne nezmestí, sú lepší fyzici ako aplikovaní matematici (to na tú teoretickú časť, na tú praktickú treba použiť svaly či už s phd alebo bez) a že tajné záchody a práčovne nie sú až také tajné…).

Tak ale veľký presun majú za sebou a vyzerá, že keď sa rozbalia, tak budú spokojnejší, ako v tom predchádzajúcom a to je hlavné.

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...