Paríž alebo Blood Flow 2017

Malá konferencia o červených krvinkách, na ktorej budú všetci tí, ktorých články čítam, keď robím simulácie. V Paríži. Tak tam bolo treba ísť.

Prednášky boli v Inštitúte Henriho Poincaré. Pre tých, ktorí ho nepoznajú, bol to matematik, ktorý okrem iného vyslovil známu Poincaré conjecture, ktorá ešte donedávna odlávala a až Perelmanovi sa podarilo nad ňou vyhrať. Okrem toho sa zaoberal chaotickými systémami, mojou srdcovkou spred pár rokov, a kopou iných zaujímavostí. 

A vnútri to bolo obvešané plagátmi žien matematičiek. Žijúcich. Aj tehotných.

Dnes poobede tam mal mať populárno-náučnú prednášku Timothy Growers, na ktorú by som určite išla, keby som už v tom čase nesedela v lietadle domov. Tak ale za posledné tri dni som si prednášok vypočula dosť. Veľa z nich bolo pre mňa zaujímavých a inšpiratívnych, s kopou ľudí sa dalo porozprávať o tom, čo robíme. Konečne konferencia, kde je naša téma hlavnou témou a nie okrajovou aplikáciou (doteraz takmer vždy).
Usedená po celom dni, som sa po večeroch túlala. Najprv samozrejme Eiffelova veža. Po schodoch.

Fotky nie sú veľmi dobré, lebo som mala so sebou len telefón a nie veľký foťák 🙁 a ten v šere a potme odmieta spolupracovať.

Pohľad hore

A ešte pri odchode

Okrem toho aspoň zvonku Pantheon, Notre-Dame, Pont Neuf, Louvre…

Keď prídem niekedy aj s Mišom, tak snáď bude čas ísť aj dovnútra. 

Hotelovú izbu som mala fascinujúcu. Priamo v Latin Quarter, kúsok od Inštitútu, ale úplne staromódnu a s takou malinkou kúpeľňou, že pri používaní záchoda bolo treba mať otvorené dvere, lebo inak by sa mi doňho nezmestili nohy. Na prespatie ok. 

Jedlo… aj dobré aj menej dobré. Jeden konferenčný obed sa veľmi nevydaril. Ale oficiálna večera (tu) bola parádna (a vína bolo dosť). Okrem toho som si samozrejme nemohla nechať ujsť to, čoho v Žiline nemáme veľa. 

Za chvíľu dorazím domov a tým sa končí moja posledná pracovná cesta tohto roku. Ale takýchto konferencií na takýchto miestach by mohlo byť aj viac…

Víkendové surfovanie

Paríž vs New York:

http://www.youtube.com/watch?v=ji1iIRwl0W0

my, introverti

o paparazzi kultúre a Kate Middleton opaľujúcej sa hore bez

The story prompts questions about why there is such a market, and therefore audience, for these pictures. As others have pointed out, it is not as though there is any dearth of bare breasts, consensually exposed and shared, on the internet. The answer involves a familiar combination of desire and humiliation. There is an interest in seeing not just any breasts, but all breasts, a sense that female bodies are public property, fair game – to be claimed, admired and mocked.

the argument goes: “‘You shouldn’t have given those pictures to that person’, or ‘You shouldn’t have been sunbathing in a private residence’, or ‘You should never, as a woman, take off your clothes in any context where anybody could possibly ever have a camera’. That’s been shocking to me, that people aren’t just outraged and furious about this, but they’re actually making excuses for this behaviour, and blaming women for ever being sexual any time, at all.

“Even in a completely private setting, within a marriage – it couldn’t be any more innocuous than the Middleton situation – and yet people are still saying things like: what was she expecting, she’s famous and she’s got breasts, and therefore she’s got to keep them covered up all the time. I do think it’s a rage against women being sexual on their own terms. We’re perfectly fine with women being sexual, as long as they are objects and they’re passive, and we can turn them on, turn them off, download them, delete them, whatever it is. But as soon as it’s women who want to have any kind of exclusionary rights about their intimacy, we hate that. We say, ‘No, we’re going to make a whore out of you’.”

milkmother

Douglas uses ‘milkmother’ to ‘denote the pregnant, birthing, and physiologically, or metaphorically lactating woman’. She argues that ‘lactating’ not only incorporates its literal meaning — secreting breast milk for the consumption of an infant — but also a metaphorical meaning  – ‘offering the particular minute-by-minute physical nurturance that very young children require, regardless of feeding method’. Lactating in this metaphorical meaning, therefore, involves the giving of the self to one’s child in the myriad of ways that is demanded of mothers: touching, cleaning, holding, cuddling, stroking, feeding, dealing with illness, rocking to sleep, constantly thinking about and meeting the child’s needs.

The concept of the milkmother for me encapsulates the blurring of the boundaries of the body/self a woman experiences during pregnancy, childbirth and caring for infants and young children.

Keď stretnete nových ľudí a poviete im, čo robíte (aké je vaše zamestnanie), aké sú najbežnejšie reakcie?

denník malého decka – smiala som sa až mi tiekli slzy

rodič nie je animátor (h/t Katke za linku)

tento obrázok

dobrá reklama:

http://www.youtube.com/watch?v=ZgmbJso-2-o
Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...