Philadelphia

Minulý týždeň sme mali spring break – jarné prázdniny – a aj keď som pondelok ešte musela stráviť v labáku vytváraním lipidových membrán, tak na zvyšok týždňa sme sa aj s Ajkou a Andrejom vybrali do Philadelphie. (fotky tu)

Už samotná cesta a hotel boli fascinujúce. Cesta preto, že sa nám podarilo zohnať autobus (Boltbus) za $10 na osobu (pre porovnanie vlak stojí $45, jedna jazda metrom v New Yorku $2), ktorý nikde po ceste nestál, mal neuveriteľne veľa miesta na nohy a wireless internet (!).

Na druhú stranu, pri príchode do hotela sme zistili, že rovno pred ním je hlučné stavenisko, a tak sme si pýtali izbu na inú stranu. Recepčný nás ubezpečil, že naše okno nebude na stavenisko. Ale keď sme prišli do izby, tak sme zistili, že naše okno je do vnútornej chodby hotela (!). Nejako veľmi nám to však neprekážalo, zatiahli sme závesy a celé dni sme sa motali kade-tade.

A čo sme videli? Eastern State Penitentiary – väzenie prerobené na múzeum. Aj keď prerobené je dosť silné slovo. Neopravovali tam nič, len robili nevyhnutnú údržbu, aby sa im to nezosypalo. Čo tam však bolo zaujímavé, toto väzenie bolo naozaj postavené s myšlienkou, že väzni sa v ňom majú polepšiť. Preto mal každý samostatnú celu, platil prísny zákaz rozprávania a žiadny kontakt so strážnikmi. Toto všetko malo poskytnúť väzňom dostatočný priestor na vnútorné rozjímanie. To, že niektorí pritom prišli o duševné zdravie, sa považovalo za vedľajší efekt…

Ochutnali sme aj cheesesteak – philadelphskú špecialitu – ale u mňa sa to zaradilo do rovnakej kategórie jedál ako hamburger (tá kategória sa volá “once in a lifetime”). Je to v podstate bageta s hovädzím nárezom, roztopeným syrom a opraženou cibuľou. (Hmmm, ten popis dokonca znie lepšie ako to je v skutočnosti…)

Pozreli sme Independance Mall, kde bola podpísaná a vyhlásená nezávislosť USA a rovnako aj ústava. Tam sme sa zase raz pozastavili nad tým, ako sú Američania vychovávaní vo vlasteneckom duchu a zhodli sme sa, že aspoň v malej miere by to na Slovensku nezaškodilo.

Úplne iný zážitok bol Franklinov Inštitút. Veľký model srdca, ktorým sa dá prejsť, tak ako prúdi krv, 3D kino, (oni ho dokonca volali 4D, pretože okrem okuliarov na 3D obraz nás neminuli ani efekty v hľadisku, ktoré dotvárali celkový dojem) všeliaké experimenty na vyskúšanie a kopa detí vyrojených zo školských autobusov, ktoré si to prišli pozrieť a vyskúšať tiež.

A na záver sme to zaklincovali akváriom v Camdene. V ňom bol najlepší párik hrochov, ktorí ochotne pózovali všetkým zvedavcom. Jedného z nich Ajka aj natočila:

Ešte medúzy:

 A brankár:

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...