Gent (ACOMEN2017)

V Belgicku je vraj často mizerné počasie. Ale ak si odmyslím dážď v noci, keď sme prišli, tak som mala práve pekný týždeň v Gente. Je to už druhýkrát, čo som takto zažila netypické počasie počas konferencie. To prvé bolo v Edinburgu. A vôbec sa nesťažujem, dúfam, že moje konferenčné potulky budú v tomto duchu pokračovať.

Konferenciu sme mali v tejto parádnej budove:

Vnútri som akosi zabudla fotiť, takže len obrázok z knižnice:

Konferencia bola fajn, ale naša téma bola na len okraji záujmu. Po veľa rokoch to bolo zase raz, čo som počúvala prednášky o konečných prvkoch, variačných metódach… a nechytala som sa. Na jednu stranu smutné, ale na druhú mi to ani nebolo ľúto. Premárnený čas to určite nebol, zoznámila som sa so zaujímavými ľuďmi, porozprávala o zaujímavých témach. 

Po prednáškach sme sa, ako inak, túlali po Gente. 

Našli sme aj námestie, kde sa kedysi popravovalo. A dnes sú tam lampy napojené na gentské pôrodnice, ktoré sa zasvietia, vždy, keď sa v niektorej z nich narodí bábätko. 

Čo sa týka pitia, tak Belgicko nie je krajina pre mňa. Pivo, všade pivo. A akosi sa mi nezdalo vhodné v pube, kde majú 500 druhov piva (v nápojovom lístku zoradené podľa abecedy), kde sedím s deviatimi chlapmi, ktorí pijú pivo, si dať víno. Ale keď sme boli v pube, kde zase mali samú jenever (niečo ako borovička/gin), tak to som vyskúšala niekoľko druhov. Najlepšia bola citrónová, ale mali aj takú s príchuťou vaječný koňak, ktorú bolo treba z pohárika dolovať lyžičkou a aj príchuť čili papričiek, ktorá bola taká ostrá, že (dobrovoľná) obeť mala, čo robiť. 

Miestne jedlo? Hovädzí guláš s hranolkami, mušle, všade majonéza (niekto by im mal dať ochutnať jogurtové alebo smotanové dresingy), wafle/gofri (mňam) a čokoláda.

 Posledný večer sme ešte vyskúšali miestnu escape room (art robbery). A dostali sme sa von!

O dva týždne Paríž.

Víkendové surfovanie

dobrá reklama

the unhappy traveling salesman problem

People are also emotional, and it turns out an unhappy truck driver can be trouble. Modern routing models incorporate whether a truck driver is happy or not — something he may not know about himself. For example, one major trucking company that declined to be named does “predictive analysis” on when drivers are at greater risk of being involved in a crash. Not only does the company have information on how the truck is being driven — speeding, hard-braking events, rapid lane changes — but on the life of the driver. “We actually have built into the model a number of indicators that could be surrogates for dissatisfaction,” said one employee familiar with the program.

This could be a change in a driver’s take-home pay, a life event like a death in the family or divorce, or something as subtle as a driver whose morning start time has been suddenly changed. The analysis takes into account everything the company’s engineers can think of, and then teases out which factors seem correlated to accident risk. Drivers who appear to be at highest risk are flagged. Then there are programs in place to ensure the driver’s manager will talk to a flagged driver.

In other words, the traveling salesman problem grows considerably more complex when you actually have to think about the happiness of the salesman. And, not only do you have to know when he’s unhappy, you have to know if your model might make him unhappy. Warren Powell, director of the Castle Laboratory at Princeton University’s Department of Operations Research and Financial Engineering, has optimized transportation companies from Netjets to Burlington Northern. He recalls how, at Yellow Freight company, “we were doing things with drivers — they said, you just can’t do that.” There were union rules, there was industry practice. Tractors can be stored anywhere, humans like to go home at night. “I said we’re going to need a file with 2,000 rules. Trucks are simple; drivers are complicated.”

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...