Majú úplne inú techniku.
hadík:
húsenica:
|
||||
Majú úplne inú techniku. hadík: húsenica:
Jedáva už všeličo – väčšinou ráno a večer s nami pri stole a okrem toho dvakrát v jasliach. Ale sú dni, keď neviem, čo robiť, lebo zje porciu ako zvyčajne, potom ešte druhú a ďalej sa obzerá, že čo by si tak ešte dala. Vtedy jej už väčšinou ďalšiu nedám a doplníme to mliekom. Nie, že by som jej nedopriala trochu jedla, ale nechcem, aby ju bolelo bruško… A pije sama z pohárika so zobákom. Bľaboce nám čím ďalej tým viac a vymýšľa rôzne nové zvuky. Hovorí aj “mama”, ale je jej jedno na koho a znamená to skôr “zober si ma”. Loziť sa jej zatiaľ stále nechce, ale plazí sa vcelku svižne, ako vidno na videu: Niekedy sa zdvihne na kolená a ruky a začne sa tak hojdať, ale zatiaľ neprišla na to, že aj takto sa dá pohybovať. Veľa vecí jej je smiešnych – keď ju šteklíme na brušku, alebo keď kývame hlavou áno alebo nie… a najobľúbenejšia hra je schovávačka pod plienkou alebo uterákom. Schová si tvár, počká, kým poviem “Kde je Kika?” a potom ju odokryje. A ide sa popukať, keď sa občas nespýtam kde je, ale zdvihnem rožtek plienky a nakuknem. Dostala nočník, tak ju občas dávame sedieť (keď sa zobudí a pred kúpaním). Zatiaľ sa nám darí celkom triafať, že nám väčšinou aj niečo vysedí (pred kúpaním takmer vždy). Ale teda nerobíme si ilúzie… toto je ešte na dlho a aj keď ju po výkone pochválime a ukážeme, že čo to tam je, tak ešte jej nedošlo, že kvôli tomu tam vlastne sedí… Jasle. Lepšie. Už tam spí, je, bľaboce, hrá sa. Mali sme už párkrát, keď neplakala, keď som odchádzala a väčšinou kým vyjdem von a nakuknem cez okno, tak už je ok. Stále (okrem asi dvoch razov) sa rozplače, keď prichádzam – asi sa bojí, že odídem bez nej. Jááj a ešte tlieskanie. Baví ju pozerať sa, keď ja robím ťap, ťap, ťapušky. Jej sa s prázdnymi rukami nechce, ale dajte jej kocku do každej ruky a bude nimi udierať do zbláznenia… Vyzerá to tak, že každý rok sa nám to raz stane – príde snehová metelica a zavrú nám školu (2008, 2009). Tá tohtoročná prišla dnes, a tak ja s Kikou hibernujeme doma. Dostali sme reklamácie, že táto stránka je akosi dlho potichu. Nie je to tým, že by nebolo o čom, ale tým, že nie je kedy, takže táto fujavica mi prišla vhod a tu je aspoň stručne, čo sa dialo v posledných dňoch.
Starosti okolo nového auta. Ukazuje sa, že podobne ako cena za auto, aj cena za poistku je veľmi variabilná. A to nielen v zmysle, že rozdiel medzi poisťovňami je rádovo v tisícoch (dolárov, za to isté na pol roka, čo sme pozerali), ale aj v tom, že záleží, či sa kupuje online alebo cez telefón. A nakoniec, aj keď sme si vybrali (a možností tam je neúrekom, o čom svedčí vyše 10stranový buyer’s guide), tak sa ukázalo, že poisťovňa si myslí, že nám treba niečo iné (dodatočné zdravotné poistenie), na čo nám aj poslali účet. Po ďalšom telefonáte a nejakých papierovačkách sme sa dohodli na takej poistke, akú sme si pôvodne vybrali, ale za tých ubehnutých pár dní sme im aj tak museli zaplatiť podľa toho, čo nám “určili” oni. Pozitívne je, že ponúkajú možnosť znížiť platbu za poistku, pokiaľ si poistenci urobia kurz defenzívneho šoférovania, takže to je to čím som zabila väčšiu časť pondelka. Dnes sa to už prejavilo aj na poistke a dúfam, že to bude vidno aj na šoférovaní. Kurz bol online, ale okrem toho som v pondelok trénovala aj v praxi, keď som bola na ďalšej kondičnej jazde. Inštruktora mi po víkendoch robí aj manžel, takže dúfam, že čoskoro nás už budem do školy a naspäť voziť aj sama. Značky ešte nedorazili, ale už mám visačku na parkovanie v škole a včera nás našiel GPS. Tak som dnes aktualizovala mapy a cez víkend ho pôjdeme vyskúšať. Semester beží. Študentov, ktorých učím, čaká prvá písomka a som naozaj zvedavá ako to dopadne, lebo kvízy (tie davám každú druhú prednášku) bývajú niekedy pozoruhodné. Fascinuje ma najmä, keď sa spýtam na tú istú vec, ale inými slovami, tak sú ako zamrznutí, že také niečo sme predsa nemali… Dva predmety, ktoré mám ja zapísané, zatiaľ celkom idú. Jeden vyzerá na kus programovania (čo by som mala robiť aj teraz namiesto vypisovania výlevov na blog ) a druhý je viac-menej seminár/diskusia, ktorý vyžaduje kus čítania. Z deviatich research kreditov som zatiaľ “nezarobila” nič. Dostali sme pozvanie na svadbu – v apríli sa ide ženiť jeden môj spolužiak, ale asi sa pôjdeme pozrieť len na obrad. Aj by som si išla zatancovať, ale jednak to nebude veľmi bejby-priateľské prostredie a druhak, predsalen sa mi nezdá celkom vhodné sa dovaliť na takú veľkú svadbu (vraj pozývajú 180 ľudí), kde budem poznať akurát ženícha a jedného alebo dvoch spolužiakov. Tak a to najdôležitejšie – čo má nové Kika? Plazí sa. Je to veselé ju sledovať (video nižšie), lebo je to také vojenské plazenie krížené s váľaním sudov a je hlúpe, že je zima, lebo aj keď kúrime, tak dlážka je príliš studená a fúka tam na to, aby sme ju nechávali na zemi. A tak sa nám plazí po koberci v spálni alebo po rozloženom gauči v obývačke. V jasliach sa jej veľmi nechce (akurát trochu cez obed, keď ju prídem pozrieť), tak sa snažíme ju motivovať aspoň, keď sme doma. Veľmi sa jej páči kúpanie. Na Vianoce dostala sadu “vnorených” farebných umelohmotných pohárikov, ktorými sme nahradili jogurtové a smotanové kelímky (na ktoré sa asi Dedo Mráz/Ježiško nemohol pozerať, ďakujeme), a veľmi ju baví vyberať ich jeden z druhého. A minule upratujem kuchyňu po večeri, keď zrazu sa z kúpeľne začne ozývať detský rehot (!doslova!). Idem sa pozrieť a tam jej Mišo špliecha vodu na bruško a Kika sa natriasa od smiechu – ako málo stačí ku šťastiu… Menej príjemné je, že už asi týždeň má hnačku a my nie a nie zistiť z čoho. (Ak sa vám zdá, že takého komentáre na slušné blogy nepatria, tak smola… keď sa píše o bábätkách, tak mlieko, spánok a vylučovanie sú tri témy, ktoré sa nutne v určitom momente ukážu. Mlieko a spánok som tu už rozoberala dosť a bolo len otázkou času, kedy príde aj to tretie…) Farbu to má besnú (nie vždy rovnakú) a konzistenciu takú, že to niekedy vyteká z plienky von okolo nôh. Inak sa ale netvári, že by jej niečo bolo, tak neviem, či to je len reakcia na nejaké jedlo (už si dáva aj také delikatesy ako kurča rozmixované s brokolicou alebo rybu so zemiakmi), alebo niečo iné. Toľko naše novinky. Tu je ešte zopár fotiek: A tu je video, ako sa Kika plazí: Toľko írečitej slovenčiny takto na večer. Aj keď teda mám vážne pochybnosti o slove plazúň, ale keď lezúňa ešte nemáme… Tu skáče a vykrikuje: Tu sa trochu plazí: Tu hádže pohľad a la “čo čumíš?” asi v tretine videa: |