Pas, poradňa a pusinky

Takže, čo má Kika nového za posledný týždeň? Vo štvrtok sme boli v škole, v piatok v poradni, cez víkend začala robiť pusinky a dnes sme boli požiadať o pas. Ešte raz a pomalšie?

V škole bolo fajn. Dobre mi padlo zase po dlhom čase pokecať so spolužiakmi a ísť na študentský seminár (aj keď len do polovice, lebo vtedy to Kiku prestalo bavit – prepáč, Nelson, nič osobné – a nepomohlo ani koliečko okolo budovy, tak sme sa pobrali domov).

V poradni bolo tiež fajn, aj keď sa nás pokúsili zmiasť tým, že sa presťahovali o poschodie nižšie. Ale my sme ich našli! Sestrička Kiku zase pomerala a tentokrát jej vyšlo 70cm a 9.5kg. Doktor popozeral, povedal, že všetko ok, ale keď som sa ho pýtala na našu “tuhú” stravu, zahlásil, že si myslí, že by sme jej ešte okrem mlieka nemali dávať nič (že veď predsa nechceme, aby mala 20kg, keď bude mať jeden rok). Tak neviem. Tie naše kŕmenia aj tak zatiaľ vyzerajú tak, že polovica skončí u mňa v bruchu, druhá u Kiky na podbradníku a u nej v brušku by sa našli len nejaké stopové množstvá, takže sa nebojím, že by sa z toho nejako prejedla. Ale doktor si myslí, že keď jej to nepomôže dlhšie spať, tak nech vraj ešte počkáme.

Tým sme sa dostali k spánku. Tak som mu povedala, že sme mali asi 3 (sladké) týždne, keď Kika spala celú noc, ale že potom sa začala jedenkrát budiť na hlad a teraz posledných pár nocí dokonca po dva razy. Na to on, že to nemáme podporovať, že ju máme nechať vykričať sa, kým nezaspí a že po pár takýchto nociach sa naučí, že v noci sa má spať a nie jesť. Toto odporúčanie sa mi pozdávalo ešte menej ako to o kŕmení. Nie že by ma nelákala predstava spojitého nočného spánku (joooj, láka veľmi, hlavne keď sme tých pár týždňov mali preview, aké je to výborné… roky PK – pred Kikou – si už ani nepamätáme), ale nie za cenu toho, že nechám dieťa vrieskať od hladu (a podľa cucania a toho, že zaspí potom zase veľmi rýchlo, si myslím, že je to naozaj hlad a nie niečo iné).

Tak som si vypočula odporúčania, myslela si svoje a objednala nás zase o dva mesiace, tesne predtým, ako pôjdeme na Slovensko. Trochu ma mrzelo, že sa ani doktor, ani sestrička nepýtali na žiadne pokroky – akože, či sa už Kika prevracia/smeje/načahuje… nejako sa mi zdalo, že to sa v poradniach robí. (Už teraz vidím, aké komentáre a e-maily dostanem najbližší týždeň… žiadny lekár mi nie je dosť dobrý, každého len kritizujem a myslím si, že môj názor je lepší ako ten jeho, hlavne keď on to roky študoval, ale ja musím na každom hľadať nejaké muchy… a to som ešte nenapísala, že sa nám ide teraz meniť poisťovňa a že ak tohto nášho doktora tá nová nebude mať v svojej sieti, tak budeme musieť hľadať iného – to bude výhovorka… ako hovorí Marek, iná cesta, dosť o doktoroch).

Lepšia téma. Pusinky. To sme zase raz mali Kiku, čo naučiť. Keď na ňu cmukáme, tak nám pusinkuje naspäť. Teda, aby som nepreháňala, tak je to skôr také mľaskanie, ale aj tak veľmi zlaté. Video bude, keď sa podarí natočiť.

A pas. O ten sme dnes požiadali na pošte a mal by prísť niekedy do konca novembra, takže bude ešte trošku rezerva pred naším odletom na Vianoce. Stále mi len pripadá vtipná predstava pasu s bejby fotkou vo vnútri (ktorú som fotila doma na bielom uteráku), obzvlášť keď (ak som to dobre pochopila) by mal byť platný 5 rokov. Uvidíme.

Perfektne mi to dnes vyšlo – píšem posledný riadok a čujem nejaké mrvenie od vedľa…

Čo robíte, robíte dobre…

Spi… to nám povedal doktor T (tak ho volajú deti, ktoré nevedia povedať Texidor) dnes v “poradni” (po Americky well baby visit). Lebo okrem merania, váženia, očkovania, obzerania zo všetkých strán a nakúkania do všetkých otvorov je takáto návšteva jedinečná príležitosť vystrieľať všetky tie otázky, ktoré nás napadli za posledný mesiac (a áno, mala som ich napísané na papieriku, lebo keď bábo vreští po očkovaní, tak sa mi ťažko spomína, na čo som sa to chcela opýtať).

V prvom rade ma zaujímalo, čo si myslí o pupku. Kika má už takmer 6 týždňov, ale kúsok pupočnej šnúry si stále opatruje. Doktor si ho obzrel, povedal, že vyzerá ok a drží už iba v strede, že ak chcem, tak s tým môže niečo urobiť, ale že si myslí, že netreba, že nech to len ďalej pri každej výmene plienky natieram alkoholom a že podľa neho to už nebude dlho trvať. Tak som povedala, aby nič nerobil (koniec koncov, aj keby to “odstrihol”, ranka by tam ostala a bolo by treba opatrovať tú), že keď sme vydržali doteraz, tak ešte pár dní počkáme.

Pýtala som sa na biely fliačik na ľavom oku – s tým si nemám robiť starosti, že to je “fat deposit” a že sa to vstrebe (internet o samovstrebávaní nič nepíše, ale tak počkáme aj na toto a uvidíme). Pýtala som sa aj na červenú škvrnu vo vlasoch – s tým si tiež nemám robiť starosti, že to je “birthmark” a že buď časom zmizne, alebo ju aj tak nebude vidno, keď Kike narastú poriadne vlasy.

Na otázku o “strachu”, o ktorom som písala minule, mi povedal, že s tým si nemám robiť starosti, vraj je to bežné a z toho vyrastie a presne tú istú odpoveď som dostala aj na otázku o tlačení do plienky, ktoré niekedy Kike ide úplne mimochodom, ale niekedy sa pri tom tvári, akoby sa snažila vytlačiť ježka alebo čo…

Podobných otázok som mala ešte zopár a doktor s anjelskou trpezlivosťou, ktorú má asi vyhradenú pre ustarostené mamičky prvých detí vpodstate na všetky odpovedal – áno, uhádli ste – že si nemám robiť starosti,  že to je ok a že dobre robíme, to čo robíme, lebo bejby nám rastie ako z vody. Nevšimla som si koľko namerali na dĺžku, lebo som bola užasnutá z váhy 15.5 lb, čo po našom 7kg!

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...