Surfovanie

prisnilo sa mi – mne sa dnes prisnilo, že sme stratili Kuba v nejakom americkom zábavnom parku kríženom s AMNH plnom ľudí. Hľadali sme ho pol dňa, kým sme sa dostali k pultíku s lístkami, kde som ukecávala pani, aby mi dovolila po slovensky vyhlásiť do rozhlasu, čo má Kubko Jančiga spraviť. Nočná mora. Kubo pri raňajkách povedal, že by situáciu zvládol… ale od tejto spisovateľky musím zohnať nejakú knihu.

Porušili ste všetky moje práva, píše režisérka filmu o pôrodoch riaditeľovi nemocnice

Nespravodlivé je to, že Vaši zamestnanci a zamestnankyne porušili všetky moje práva, ako rodiacej ženy aj ako filmárky. Nebudem analyzovať, akým spôsobom sa v jednej z Vašich pôrodníc narodila naša dcéra. S následkami neprofesionality zdravotníckeho personálu sa vyrovnávame dodnes, rovnako ako tisíce ďalších rodín.

Nefér je tiež to, ako ma Vaši zamestnanci verejne osočovali, ako o mne klamali (prof. Borovský, Antolská), ako mi prehľadávali facebookový profil a vysmievali sa našim protagonistkám (doc. Záhumenský, Ružinov) alebo ako na tlačovej konferencii zneužili moju zdravotnú dokumentáciu (doc. Rusňák, Kramáre). Nezaslúžila som si ani vyhrážky konkrétnych pôrodníkov, ktoré sa ani neobťažovali posielať anonymne. Film síce vznikol za bývalého riaditeľa, ale toto všetko sa udialo pod Vaším vedením.

How to Pick a Career (That Actually Fits You)

For most of us, a career (including ancillary career time, like time spent commuting and thinking about your work) will eat up somewhere between 50,000 and 150,000 hours. At the moment, a long human life runs at about 750,000 hours. When you subtract childhood (~175,000 hours) and the portion of your adult life you’ll spend sleeping, eating, exercising, and otherwise taking care of the human pet you live in, along with errands and general life upkeep (~325,000 hours), you’re left with 250,000 “meaningful adult hours”. So a typical career will take up somewhere between 20% and 60% of your meaningful adult time.

starší rozhovor s N. K. Jemisin, od ktorej teraz čítam druhú knihu (prvá bola táto)

“As a black woman,” Jemisin tells me, “I have no particular interest in maintaining the status quo. Why would I? The status quo is harmful, the status quo is significantly racist and sexist and a whole bunch of other things that I think need to change.”

o meteorite, ktorý vyhubil dinosaury (z tejto knihy):

“The meteorite itself was so massive that it didn’t notice any atmosphere whatsoever,” said Rebolledo. “It was traveling 20 to 40 kilometers per second, 10 kilometers — probably 14 kilometers — wide, pushing the atmosphere and building such incredible pressure that the ocean in front of it just went away.”

These numbers are precise without usefully conveying the scale of the calamity. What they mean is that a rock larger than Mount Everest hit planet Earth traveling twenty times faster than a bullet. This is so fast that it would have traversed the distance from the cruising altitude of a 747 to the ground in 0.3 seconds. The asteroid itself was so large that, even at the moment of impact, the top of it might have still towered more than a mile above the cruising altitude of a 747. In its nearly instantaneous descent, it compressed the air below it so violently that it briefly became several times hotter than the surface of the sun.

“The pressure of the atmosphere in front of the asteroid started excavating the crater before it even got there,” Rebolledo said. “Then when the meteorite touched ground zero, it was totally intact. It was so massive that the atmosphere didn’t even make a scratch on it.”

Unlike the typical Hollywood CGI depictions of asteroid impacts, where an extraterrestrial charcoal briquette gently smolders across the sky, in the Yucatan it would have been a pleasant day one second and the world was already over by the next. As the asteroid collided with the earth, in the sky above it where there should have been air, the rock had punched a hole of outer space vacuum in the atmosphere. As the heavens rushed in to close this hole, enormous volumes of earth were expelled into orbit and beyond — all within a second or two of impact.

Winners of the 2018 National Geographic Travel Photographer of the Year Contest

o trinástich v zatopenej jaskyni vedel celý svet (a je paráda, že sa im podarilo dostať von), ale čo tí, čo vo vode v tom istom čase umierali v Japonsku a iní?

a hack to catch typos (a funguje mi to aj v safari, nielen v chrome)

Surfovanie

Najprv na tému posledných týždňov: Tá kniha… tak tá kniha je už vonku z hlavy. Nie je ešte na papieri, ale v nedeľu v noci… hm, no dobre, v pondelok nad ránom… sme ju odovzdali. Teraz ju pozerá editor a nám zostali také milé činnosti ako doladiť obálku, vyrobiť index, škrípať zubami, koľko chýb tam ešte ostalo… hm, a pustiť sa do tej druhej, ktorá má vyliezť na svetlo do konca roka. 

Are Kids the Enemy of Writing?

Writing was a practice. The more you wrote, the better a writer you became and the more books you produced. Excellence plus productivity, that was the formula for sustained success, and time was the coefficient of both. Children, the great man said, were notorious thieves of time. Then there was the question of subject matter, settings, experiences; books were hungry things, and if you stayed too long in any one place, they would consume everything and everyone around you.

pretože (tento článkok sa volá What Do We Do with the Art of Monstrous Men? a je v ňom ešte kopa iných vecí)

There are many qualities one must possess to be a working writer or artist. Talent, brains, tenacity. Wealthy parents are good. You should definitely try to have those. But first among equals, when it comes to necessary ingredients, is selfishness. A book is made out of small selfishnesses. The selfishness of shutting the door against your family. The selfishness of ignoring the pram in the hall. The selfishness of forgetting the real world to create a new one. The selfishness of stealing stories from real people. The selfishness of saving the best of yourself for that blank-faced anonymous paramour, the reader. The selfishness that comes from simply saying what you have to say.

Moms don’t need more mugs and wine glasses – neskoro, ale aj tak:

And there you have it, what moms would love on the big day: Get out of her hair (if the kids are little), spend time with her (if you’re a teen, but be sure to smile), and track her down in Greece (if you’re an adult). Moms are forged through the bubbling lava of no sleep, kindergarten graduations, slammed doors and 2 a.m. calls that begin, “I crashed the car, but I’m okay.”

planet or plastic?

Because plastic wasn’t invented until the late 19th century, and production really only took off around 1950, we have a mere 9.2 billion tons of the stuff to deal with. Of that, more than 6.9 billion tons have become waste. And of that waste, a staggering 6.3 billion tons never made it to a recycling bin.

Who is Losing the Nile?

175 meters high and 1800 meters wide, the new dam’s storage capacity is 67 billion cubic meters, nearly the equivalent of a year’s flow of river water.

čo ak sa na telefóne stretnú dve takého:

Potom by už nemuseli telefonovať a mohli by si to vybaviť inak… začína to byť strašidelné. A ešte z inej strany, mali by sme vedieť, že tá entita na druhej strane telefónu nie je človek, keď zdvihneme? 

Tri – dva – jedna. Všetky oči na mňa.

Predstavte si, že máte stroj času. Predstavte si, že ste opäť dieťa a doma nemáte svoju izbu, stôl, na ktorom by ste sa učili. Nemáte tečúcu vodu, ani jednu knihu, vaši rodičia nevedia čítať. Predstavte si, že so všetkými súrodencami, s rodičmi a so starými rodičmi bývate v jednej miestnosti. Proste si predstavte, že by ste sa narodili v rómskej osade. Kde by ste boli dnes? A čo by vám pomohlo?

China, India grapple with the consequences of too many men

In the two countries, 50 million excess males are under age 20. Both nations are belatedly trying to come to grips with the policies that created this male-heavy generation. And demographers say it will take decades for the ramifications of the bulge to fade away.

parádne fotky polárnej žiary

pri príležitosti Svetového týždňa rešpektu k pôrodu krátke komentované ukážky z filmu Medzi nami: prvá, druhá, tretia, štvrtá

Surfovanie

The World Might Be Better Off Without College for Everyone

Lest I be misinterpreted, I emphatically affirm that education confers some marketable skills, namely literacy and numeracy. Nonetheless, I believe that signaling accounts for at least half of college’s financial reward, and probably more.

12 dôvodov, prečo sa ženy po pôrode nesťažujú 

ak obeti neuveríme, násilie neuvidíme

Toto je zásadné najmä pre policajtov, ktorí prídu na miesto činu. Tí by mali podrobne vnímať dynamiku násilia a chápať, prečo je často na mieste činu páchateľ pokojný a žena hysterická. Žena totiž nejaký čas zažívala fázu budovania napätia, žila vo veľkom napätí a ak bola privolaná polícia, znamená to, že v tej domácnosti sa práve udialo niečo veľmi závažné. Nastala explózia, fáza výbuchu. Takže keď do domu vojde polícia, nájde tam muža, ktorý pôsobí pokojne, pretože je tesne po výbuchu a práve „uvoľnil“ všetko svoje vnútorné napätie a násilie. Žena je naopak hysterická, pretože ju práve niekto napadol. Môže byť v strese, plakať alebo kričať, jej konanie je nesúvislé, zatiaľ čo páchateľ vyzerá pokojne a úplne koherentne. Musíme si však dávať pozor na svoj prvý dojem – práve kvôli nemu totiž robíme chyby. Pri domácom násilí sa musíme hlbšie zamyslieť nad tým, čo sa vlastne v tej domácnosti deje. Aby sme to pochopili, musíme dobre porozumieť dynamike násilia.

toto Kiku a Kuba fascinovalo:

a ešte aj toto (už sa tešia na lyžovanie):

Blockchains don’t scale. Not today, at least. But there’s hope.

100 cryptocurrencies described in four words or less

eduroam už aj na českých staniciach 

Víkendové surfovanie

bitcoin a iné kryptomeny – dobre napísané (v piatok som mala o nich debatu aj s prvákmi na informatike… a nie, ja som ju nezačala)

rozhovor so Zuzanou Límovou, ktorá natočila film o slovenských pôrodniciachk tomu táto hrôza 

Nebudem vám rozprávať o nepeknom prostredí či starom zariadení, lebo cez to sa človek prenesie. Čo ale riešite, je zúfalstvo, že s vami nikto nekomunikuje, že sa k vám správajú ako ku kusu mäsa.

a pritom to môže byť takéto parádne

A contraction duly arrives, Laura pushes and roars. Screams and contorts her face. Amazingly she doesn’t swear but uses Enid Blyton curse words like ‘golly!’ and ‘gosh!’, and a melodic and beautiful wailing, it is like siren song, here she is, in water, crying out in primal pain with harmony, harmony with herself, with the sound, with birth.

I’ve heard new fathers say, ‘I never knew such love was in me,’ but I always knew, I just didn’t know what to do with it. When I saw her I knew. I knew her and I knew what to do.

I climbed into the pool. Laura talks to her daughter: ‘Hello. I’m your mummy. I’m your mummy and you’ve done so well.’ She doesn’t cry but we do. Not sobbing or weeping, tears run as if a newly acquired altitude is wringing them from our faces.

Maria Svarbova a jej fotky z bazénov

Surfovanie

EU komisár pre ľudské práva vydal statement, kde spomína aj zaobchádzanie so ženami pri pôrode a linkuje na publikáciu, ktorú sme minulý rok vydali s ODZ

heavy metal and natural language processing – najmetalovejšie slová? burn, cries, veins, eternity… najmenej metalové? particularly, indicated, secretary, committee…

a ešte iná analýza dát: za svojich 67 rokov, Lego akosi zošedlo

What you really see when you climb a mountain with your child – dobré čítanie aj pre tých, ktorí ešte nemajú deti

I tried a little more sweetness with my daughter but she only grew more stubborn. I looked at her then and was suddenly done. I sank beside her and stared into the middle distance. To the onlooker it would have seemed angelic and patient, but it wasn’t. I was thinking about how I was going to throw my daughter off the side of the mountain. And how good it was going to feel.

I thought a lot of angry things until eventually, I realised something. Staring out at the distance I saw how beautiful and expansive the view was. If I was to be forced to sit and think somewhere this wasn’t so bad. Maybe some of the inflexibility here was mine, not hers.

Zuzina mi poslala toto video (ďakujem) práve, keď som dumala nad tým ako si nachystať talk o feminizme, ktorý mám onedlho pre 10-14 ročné decká… veci sa niekedy stávajú v zaujímavých súhrach…

padlí

čítanie medzi riadkami – tak tento tip mám od svojej babičky 🙂

Jeho žiačka vyhrala knihu, rodičia ju ňou zbili

7 biggest problems facing science

Scientists often learn more from studies that fail. But failed studies can mean career death. So instead, they’re incentivized to generate positive results they can publish.

zomrel Elie Wieseljeho prejav pri preberaní Nobelovej ceny za mier (1986)

And then I explained to him how naive we were, that the world did know and remain silent. And that is why I swore never to be silent whenever and wherever human beings endure suffering and humiliation. We must always take sides. Neutrality helps the oppressor, never the victim. Silence encourages the tormentor, never the tormented. Sometimes we must interfere. When human lives are endangered, when human dignity is in jeopardy, national borders and sensitivities become irrelevant. Wherever men or women are persecuted because of their race, religion, or political views, that place must – at that moment – become the center of the universe.

Ak si trúfnete nahlas povedať

Hlavný odborník na pôrodníctvo hovorí, že kto tomu rozumie, do Hainburgu by rodiť nešiel. A že

Všetko je o peniazoch, ale zdravie nie úplne, lebo si ho nekúpite. Ale všetko okolo toho, čo sa nedá kúpiť, je potrebné finančne zabezpečiť. Priestory, aby boli minimálne hygienické…

Ale ani sa nedotkne toho najväčšieho problému, ktorý v slovenských pôrodniciach máme. Toho, prečo sa niektoré ženy rozhodnú do toho zahraničia ísť aj napriek tomu, že na Slovensku platia zdravotné poistenie a teda by sa patrilo, aby dostali aj rešpektujúcu evidence-based zdravotnú starostlivosť, napriek tomu, že to vyžaduje navyše financie a nemalú logistiku… Výborne je to napísané tu.

Mnohé z nás sme frustrované z toho, ako ťažkopádne inštitucionalizovaná zdravotná starostlivosť o rodiace ženy na Slovensku reflektuje nové (už aj mnohokrát staré) vedecké poznatky týkajúce sa fyziologických pôrodov. Sme frustrované z toho, že my ženy – ktorým je táto zdravotná starostlivosť určená – nie sme partnerkami v dialógu o jej smerovaní či zlepšovaní. Sme veľakrát verejne ponižované, stavané na úroveň chodiacich inkubátorov bez vlastných potrieb, hodnotových systémov či preferencií. A ak sú nám nejaké aj priznávané, tak sú redukované na túžbu po kožených kreslách či naopak, na rodenie niekde v jaskyni.

Budeme stáť za vami – ak si trúfnete nahlas povedať, že slovenské pôrodníctvo je v takom stave, že potrebuje akútne veľké finančné investície, aby ženy mohli rodiť dôstojne a aby pôrodníci, pôrodníčky a pôrodné asistentky mohli pracovať v dôstojných podmienkach s dostatkom času k individuálneho prístupu. Ak si trúfnete nahlas povedať, že slovenské pôrodníctvo potrebuje audit na celonárodnej úrovni, pretože bez kvalitných dát a analýz nie je možné cielené zlepšovanie, pôjdeme do toho s vami.

socha

Hirst: Verity (Ilfracombe, UK)

Ako sa rodí tam, kde nie je čistá voda?

Ten minulý týždeň v Kodani som si povedala, že sa na konferencii každý deň porozprávam aspoň s jedným človekom, ktorého by som za normálnych okolností neoslovila a pôjdem na jednu prezentáciu, ktorú by som si nevybrala. V stredu ráno tá prezentácia bola o vode.

Dozvedela som sa tam okrem iného aj to, že polovica zdravotníckych zariadení (healthcare facilities) vo svete nemá dobrý zdroj vody. To je taká tá vedomosť, o ktorej nejako tušíme, ale nás netrápi, kým my sami vodu máme.

Dva pôrody (ale varovanie: zábery na ktoré sa ťažko pozerá): Liverpool (UK) vs Kiomboi (Tanzánia)

Tie pôrodné asistentky si aj vymenili miesta a boli si to skúsiť každá v tej druhej nemocnici.

(A áno, to video je problematické aj z iných dôvodov okrem vody…)

Víkendové surfovanie

žalujem… moja manželka pribudla do štatistík a ešte rozhovor s autorom

the blackest material in the world

the return of the DIY abortion

In other words, there appear to have been some missing pregnancies in parts of the country where it was hardest to get an abortion.

data science of the facebook world

I have to say that as I look at the plots above, I’m struck by their similarity to plots for physical processes like chemical reactions. It’s as if all those humans, with all the complexities of their lives, still behave in aggregate a bit like molecules—with certain “reaction rates” to enter into relationships, marry, etc.

pozrieme s deťmi, keď bude:

peňazí v slovenskom školstve je zúfalo málo – jeden z mála článkov o nedávnom učiteľskom štrajku, kde sa píše o učiteľkách a nielen o učiteľoch

ľudia už po šachoch a dáme prehrali aj go

Víkendové surfovanie

Adele: Hello – trochu inak

CRISPR – The gene hackers (toto znie aspoň tak scary ako to, že sa do 50 rokov “prebudí” umelá inteligencia)

na začiatku decembra NY Times uverejnili editoriál na prvej strane (prvý od roku 1920), kvôli ďalšej streľbe na verejnosti.

It is a moral outrage and a national disgrace that civilians can legally purchase weapons designed specifically to kill people with brutal speed and efficiency. These are weapons of war, barely modified and deliberately marketed as tools of macho vigilantism and even insurrection. America’s elected leaders offer prayers for gun victims and then, callously and without fear of consequence, reject the most basic restrictions on weapons of mass killing, as they did on Thursday. They distract us with arguments about the word terrorism. Let’s be clear: These spree killings are all, in their own ways, acts of terrorism.

an unbelievable story of rape

Domáce pôrody ako na Divokom západe

bezdotykový hudobný nástroj – theremin

a pri príležitosti vianoc ešte niečo o darčekoch

Prečo si to tie ženy nechajú?

Občas sa stretneme s otázkou „Prečo sa ženy v pôrodnici neohradia voči nezmyselným pravidlám ako „Nesmiete vybrať dieťa z perinky.“, „Dieťa sa musí sa vážiť pred a po dojčení.“, „Nesmie byť s matkou v posteli.“ atd. Prečo si to tie ženy nechajú? Veď aké „musia“ a „nesmú”…? Náš názor prečo to takto je Vám prinášame v tomto blogu

Pridajme k tomu strach o dieťa, ktorý môže mat reálny dôvod – neviem dojčiť, dieťa má žltačku, dieťa sa po pôrode adaptovalo s komplikáciami, až po strach vyvolaný pravidlami “Ak nevypije na x-tý deň y mililitrov mlieka, tak vás nepustíme domov“. Organizmus sa dostáva na úplný pokraj psychických aj fyzických síl a tak si šetrí energiu na podstatné veci. Dôstojnosť je luxus, ktorý si nemožno dovoliť. To, čo by sme za bežných podmienok nestrpeli a bolo by pre nás neprípustné, sa stáva normálnou a bežnou realitou života.

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...