Surfovanie

EU komisár pre ľudské práva vydal statement, kde spomína aj zaobchádzanie so ženami pri pôrode a linkuje na publikáciu, ktorú sme minulý rok vydali s ODZ

heavy metal and natural language processing – najmetalovejšie slová? burn, cries, veins, eternity… najmenej metalové? particularly, indicated, secretary, committee…

a ešte iná analýza dát: za svojich 67 rokov, Lego akosi zošedlo

What you really see when you climb a mountain with your child – dobré čítanie aj pre tých, ktorí ešte nemajú deti

I tried a little more sweetness with my daughter but she only grew more stubborn. I looked at her then and was suddenly done. I sank beside her and stared into the middle distance. To the onlooker it would have seemed angelic and patient, but it wasn’t. I was thinking about how I was going to throw my daughter off the side of the mountain. And how good it was going to feel.

I thought a lot of angry things until eventually, I realised something. Staring out at the distance I saw how beautiful and expansive the view was. If I was to be forced to sit and think somewhere this wasn’t so bad. Maybe some of the inflexibility here was mine, not hers.

Zuzina mi poslala toto video (ďakujem) práve, keď som dumala nad tým ako si nachystať talk o feminizme, ktorý mám onedlho pre 10-14 ročné decká… veci sa niekedy stávajú v zaujímavých súhrach…

padlí

čítanie medzi riadkami – tak tento tip mám od svojej babičky 🙂

Jeho žiačka vyhrala knihu, rodičia ju ňou zbili

7 biggest problems facing science

Scientists often learn more from studies that fail. But failed studies can mean career death. So instead, they’re incentivized to generate positive results they can publish.

zomrel Elie Wieseljeho prejav pri preberaní Nobelovej ceny za mier (1986)

And then I explained to him how naive we were, that the world did know and remain silent. And that is why I swore never to be silent whenever and wherever human beings endure suffering and humiliation. We must always take sides. Neutrality helps the oppressor, never the victim. Silence encourages the tormentor, never the tormented. Sometimes we must interfere. When human lives are endangered, when human dignity is in jeopardy, national borders and sensitivities become irrelevant. Wherever men or women are persecuted because of their race, religion, or political views, that place must – at that moment – become the center of the universe.

Ak si trúfnete nahlas povedať

Hlavný odborník na pôrodníctvo hovorí, že kto tomu rozumie, do Hainburgu by rodiť nešiel. A že

Všetko je o peniazoch, ale zdravie nie úplne, lebo si ho nekúpite. Ale všetko okolo toho, čo sa nedá kúpiť, je potrebné finančne zabezpečiť. Priestory, aby boli minimálne hygienické…

Ale ani sa nedotkne toho najväčšieho problému, ktorý v slovenských pôrodniciach máme. Toho, prečo sa niektoré ženy rozhodnú do toho zahraničia ísť aj napriek tomu, že na Slovensku platia zdravotné poistenie a teda by sa patrilo, aby dostali aj rešpektujúcu evidence-based zdravotnú starostlivosť, napriek tomu, že to vyžaduje navyše financie a nemalú logistiku… Výborne je to napísané tu.

Mnohé z nás sme frustrované z toho, ako ťažkopádne inštitucionalizovaná zdravotná starostlivosť o rodiace ženy na Slovensku reflektuje nové (už aj mnohokrát staré) vedecké poznatky týkajúce sa fyziologických pôrodov. Sme frustrované z toho, že my ženy – ktorým je táto zdravotná starostlivosť určená – nie sme partnerkami v dialógu o jej smerovaní či zlepšovaní. Sme veľakrát verejne ponižované, stavané na úroveň chodiacich inkubátorov bez vlastných potrieb, hodnotových systémov či preferencií. A ak sú nám nejaké aj priznávané, tak sú redukované na túžbu po kožených kreslách či naopak, na rodenie niekde v jaskyni.

Budeme stáť za vami – ak si trúfnete nahlas povedať, že slovenské pôrodníctvo je v takom stave, že potrebuje akútne veľké finančné investície, aby ženy mohli rodiť dôstojne a aby pôrodníci, pôrodníčky a pôrodné asistentky mohli pracovať v dôstojných podmienkach s dostatkom času k individuálneho prístupu. Ak si trúfnete nahlas povedať, že slovenské pôrodníctvo potrebuje audit na celonárodnej úrovni, pretože bez kvalitných dát a analýz nie je možné cielené zlepšovanie, pôjdeme do toho s vami.

socha

Hirst: Verity (Ilfracombe, UK)

Ako sa rodí tam, kde nie je čistá voda?

Ten minulý týždeň v Kodani som si povedala, že sa na konferencii každý deň porozprávam aspoň s jedným človekom, ktorého by som za normálnych okolností neoslovila a pôjdem na jednu prezentáciu, ktorú by som si nevybrala. V stredu ráno tá prezentácia bola o vode.

Dozvedela som sa tam okrem iného aj to, že polovica zdravotníckych zariadení (healthcare facilities) vo svete nemá dobrý zdroj vody. To je taká tá vedomosť, o ktorej nejako tušíme, ale nás netrápi, kým my sami vodu máme.

Dva pôrody (ale varovanie: zábery na ktoré sa ťažko pozerá): Liverpool (UK) vs Kiomboi (Tanzánia)

Tie pôrodné asistentky si aj vymenili miesta a boli si to skúsiť každá v tej druhej nemocnici.

(A áno, to video je problematické aj z iných dôvodov okrem vody…)

Víkendové surfovanie

žalujem… moja manželka pribudla do štatistík a ešte rozhovor s autorom

the blackest material in the world

the return of the DIY abortion

In other words, there appear to have been some missing pregnancies in parts of the country where it was hardest to get an abortion.

data science of the facebook world

I have to say that as I look at the plots above, I’m struck by their similarity to plots for physical processes like chemical reactions. It’s as if all those humans, with all the complexities of their lives, still behave in aggregate a bit like molecules—with certain “reaction rates” to enter into relationships, marry, etc.

pozrieme s deťmi, keď bude:

peňazí v slovenskom školstve je zúfalo málo – jeden z mála článkov o nedávnom učiteľskom štrajku, kde sa píše o učiteľkách a nielen o učiteľoch

ľudia už po šachoch a dáme prehrali aj go

Víkendové surfovanie

Adele: Hello – trochu inak

CRISPR – The gene hackers (toto znie aspoň tak scary ako to, že sa do 50 rokov “prebudí” umelá inteligencia)

na začiatku decembra NY Times uverejnili editoriál na prvej strane (prvý od roku 1920), kvôli ďalšej streľbe na verejnosti.

It is a moral outrage and a national disgrace that civilians can legally purchase weapons designed specifically to kill people with brutal speed and efficiency. These are weapons of war, barely modified and deliberately marketed as tools of macho vigilantism and even insurrection. America’s elected leaders offer prayers for gun victims and then, callously and without fear of consequence, reject the most basic restrictions on weapons of mass killing, as they did on Thursday. They distract us with arguments about the word terrorism. Let’s be clear: These spree killings are all, in their own ways, acts of terrorism.

an unbelievable story of rape

Domáce pôrody ako na Divokom západe

bezdotykový hudobný nástroj – theremin

a pri príležitosti vianoc ešte niečo o darčekoch

Prečo si to tie ženy nechajú?

Občas sa stretneme s otázkou „Prečo sa ženy v pôrodnici neohradia voči nezmyselným pravidlám ako „Nesmiete vybrať dieťa z perinky.“, „Dieťa sa musí sa vážiť pred a po dojčení.“, „Nesmie byť s matkou v posteli.“ atd. Prečo si to tie ženy nechajú? Veď aké „musia“ a „nesmú”…? Náš názor prečo to takto je Vám prinášame v tomto blogu

Pridajme k tomu strach o dieťa, ktorý môže mat reálny dôvod – neviem dojčiť, dieťa má žltačku, dieťa sa po pôrode adaptovalo s komplikáciami, až po strach vyvolaný pravidlami “Ak nevypije na x-tý deň y mililitrov mlieka, tak vás nepustíme domov“. Organizmus sa dostáva na úplný pokraj psychických aj fyzických síl a tak si šetrí energiu na podstatné veci. Dôstojnosť je luxus, ktorý si nemožno dovoliť. To, čo by sme za bežných podmienok nestrpeli a bolo by pre nás neprípustné, sa stáva normálnou a bežnou realitou života.

Surfovanie

Infinitrees are super weird:

some sexist tropes in the Martian

how to retain women technologists

what do you need to know

tak ako je na tom to slovenské pôrodníctvo?

photos of historical bonsai masterpieces

a ešte pozvánka na akciu v tento piatok v žilinskom Artfóre (akurát ja vtedy učím 🙁 )

Pod lampou: Ako sa rodíme na tento svet?

V minulotýždňovej relácii Pod lampou sa diskutovalo o stave slovenského pôrodníctva. Pozrieť/vypočuť su ju celú môžte tu.

Štefan Hríb sa tam rozprával s Hanou Celušákovou, psychologičkou a spoluautorkou projektu Sprievodca pôrodnicami, Petrom Kaščákom, pôrodníkom a bývalým primárom pôrodnice v Trenčíne a Luciou Lišiakovou, jednou z autoriek série článkov o pôrodoch a pôrodniciach, ktoré vyšli v .týždni.

Pár postrehov:

  • Dosť veľká reklama na pôrodnicu v Trenčíne. Áno, je to jedna z tých lepších (dokonca podľa Sprievodcu tá najlepšia pôrodnica na Slovensku), ale stále majú na čom pracovať.
  • Kaščákove vyjadrenia: “Buďme radi, že sme na tom tak, ako sme… Pôrodníctvo na Slovensku je na veľmi vysokej úrovni” … problém je, že merať úroveň počtom matiek a detí, ktoré neprežijú pôrod nie je ani zďaleka dostatočné. Keby sme reálne merali ako zdravé odchádzajú z pôrodnice fyzicky aj psychicky, tak by sme pravdepodobne dostali iný obrázok. “Myslím, že väčšina žien je spokojná… Medicína je u nás v poriadku, poďme riešiť ľudskosť” Hm, no nie, kým sa používajú zákroky, ktoré nielenže nie sú neškodné, ale sú škodlivé (urýchľovanie pôrodu, rutinné nástrihy, oddeľovanie zdravých novorodencov od zdravých matiek, …), tak medicína nie je v poriadku. A nie, ženy s tým nie sú spokojné.
  • Okrem toho Kaščák niekoľkokrát spomenul, ako treba zatvárať malé pôrodnice. Že vo väčších sa majú koncentrovať odborníci a skúsenosti. Môže to byť dobré z finančných, organizačných, skúsenostných a iných dôvodov, ale na Slovensku práve v menších pôrodniciach je väčšia šanca na normálny, neuponáhľaný pôrod v porovnaní s pásovou výrobou v tých veľkých.
  • Hríb má u mňa mínusové body za oslovenia typu “…najmä vy, dievčatá,…” Nie, nie je to priateľské, dobromyseľné, nehodné poukázania. Kaščákovi ani iným pánom, s ktorými diskutuje, nehovorí “…najmä vy, chlapci,…” Škrie to obzvlášť pri tejto téme, keď sa ženy sťažujú napríklad na to, ako ich oslovujú v pôrodniciach “Ale mamička, hádam by ste nechceli, aby Vám bábätko prechladlo…”
  • Hana Celušáková – s veľa jej vyjadreniami súhlasím, nie celkom s tým, čo považuje za najväčší problém.
  • Lucia Lišiaková mala oproti zvyšným dvom hosťom trochu horšiu pozíciu v diskusii – ako typicky, keď príde kritizujúca matka medzi “odborníkov”.
  • Jednou z diskutujúcich mala pôvodne byť aj predsedníčka nášho OZ, ale nanešťastie nemohla.
  • A na záver: tá diskusia bola pomerne mierna, myslím že aj Celušáková (ktorú som už stretla aj osobne), aj Lišiaková by mohli a vedeli ísť aj ostrejšie, ale sa krotili.
  • Vypočujte si.

Víkendové surfovanie

The age of the robot worker will be worse for men

A close look at the data reveals a surprising pattern: The jobs performed primarily by women are relatively safe, while those typically performed by men are at risk.

By contrast, women typically work in more chaotic, unstructured environments, where the ability to read people’s emotions and intentions are critical to success. If your job involves distracting a patient while delivering an injection, guessing whether a crying baby wants a bottle or a diaper change, or expressing sympathy to calm an irate customer, you needn’t worry that a robot will take your job, at least for the foreseeable future.

Lekárka v Holandsku: Odišla som, aby ma slovenský systém nenakazil

A hoci som mala komplikovaný pôrod, na druhý deň som šla domov, kde mi ihneď začala pomáhať popôrodná opatrovateľka, ktorá u mňa trávila šesť až osem hodín denne prvých sedem dní po pôrode.

Učila vás správne sa starať o dieťa?

Áno. Poskytla nám množstvo materiálov o materstve a teoreticky aj prakticky nás naučila dôležité veci – ako bábätko vážiť, sledovať prípadné zmeny, merať mu teplotu, dojčiť ho, kúpať, držať, prenášať, dávať ho spinkať, prebaľovať, čo robiť, ak mu začnú rásť prvé zúbky, ako sa správať pri horúčke, obarení sa vodou, jednoducho všetko. Nikam sme nemuseli chodiť, naučila nás to doma, v prostredí, ktoré poznáme.

A teraz sa podržte – tá pani nám aj varila, umývala riad, vysávala, utierala prach, prala a žehlila, do toho inštruovala manžela, aké oblečenie pre bábätko ešte treba dokúpiť, kde zoženie najlepšie a najkvalitnejšie, do toho varila kávu a servírovala snack susedom a príbuzným, ktorí nás chodili pozrieť a nosili darčeky.

Prečo to robila?

Lebo moja zdravotná poisťovňa chcela, aby som sa prvé dni venovala iba dieťatku. Mojou úlohou teda bolo iba užívať si so synom naše najkrajšie chvíle.

Za služby popôrodnej opatrovateľky ste si však priplácali nadštandard, nie?

Nič sme si nepriplácali, všetko krylo moje štandardné zdravotné poistenie.

How to be polite?

The drug revolution that no one can stop

Designing your own narcotics online isn’t just easy—it can be legal too. How do we know? We did it.

Who saved the most lives in hostory?

Cooltajner

Posledné týždne boli také chaosné, že som ani nestihla vyvesiť pozvánku na jednu akciu, ktorú som spoluorganizovala v Považskej Bystrici: Všetko, čo ste chceli vedieť o pôrode. Veľmi mi pripomínala túto fotku súsošia v Toronte (fotila Ľubica Trginová):
DSC_0225

Akcia sa konala minulý týždeň v Retro Café, pred ktorým celé leto beží projekt Cooltajner. (Vďaka Monike a Tomášovi, že nás zastrešili a Zuzke a Danke, že s týmto nápadom prišli.)

IMG_0253Rozprávalo sa tam o tom, kto sú a čo robia duly, čo robí OZ Ženské Kruhy, o laktačných poradkyniach a činnosti OZ Mamila. Večer sme premietali film Sloboda pre pôrod. Ale hlavne to bolo stretnutie bruchatých mamín s maminami maličkých detí a s maminami väčších detí, ktoré si navzájom vymieňali vedomosti a skúsenosti.

Domov som prišla ako Popoluška.

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...