Víkendové surfovanie

žalujem… moja manželka pribudla do štatistík a ešte rozhovor s autorom

the blackest material in the world

the return of the DIY abortion

In other words, there appear to have been some missing pregnancies in parts of the country where it was hardest to get an abortion.

data science of the facebook world

I have to say that as I look at the plots above, I’m struck by their similarity to plots for physical processes like chemical reactions. It’s as if all those humans, with all the complexities of their lives, still behave in aggregate a bit like molecules—with certain “reaction rates” to enter into relationships, marry, etc.

pozrieme s deťmi, keď bude:

peňazí v slovenskom školstve je zúfalo málo – jeden z mála článkov o nedávnom učiteľskom štrajku, kde sa píše o učiteľkách a nielen o učiteľoch

ľudia už po šachoch a dáme prehrali aj go

Víkendové surfovanie

Adele: Hello – trochu inak

CRISPR – The gene hackers (toto znie aspoň tak scary ako to, že sa do 50 rokov “prebudí” umelá inteligencia)

na začiatku decembra NY Times uverejnili editoriál na prvej strane (prvý od roku 1920), kvôli ďalšej streľbe na verejnosti.

It is a moral outrage and a national disgrace that civilians can legally purchase weapons designed specifically to kill people with brutal speed and efficiency. These are weapons of war, barely modified and deliberately marketed as tools of macho vigilantism and even insurrection. America’s elected leaders offer prayers for gun victims and then, callously and without fear of consequence, reject the most basic restrictions on weapons of mass killing, as they did on Thursday. They distract us with arguments about the word terrorism. Let’s be clear: These spree killings are all, in their own ways, acts of terrorism.

an unbelievable story of rape

Domáce pôrody ako na Divokom západe

bezdotykový hudobný nástroj – theremin

a pri príležitosti vianoc ešte niečo o darčekoch

Prečo si to tie ženy nechajú?

Občas sa stretneme s otázkou „Prečo sa ženy v pôrodnici neohradia voči nezmyselným pravidlám ako „Nesmiete vybrať dieťa z perinky.“, „Dieťa sa musí sa vážiť pred a po dojčení.“, „Nesmie byť s matkou v posteli.“ atd. Prečo si to tie ženy nechajú? Veď aké „musia“ a „nesmú”…? Náš názor prečo to takto je Vám prinášame v tomto blogu

Pridajme k tomu strach o dieťa, ktorý môže mat reálny dôvod – neviem dojčiť, dieťa má žltačku, dieťa sa po pôrode adaptovalo s komplikáciami, až po strach vyvolaný pravidlami “Ak nevypije na x-tý deň y mililitrov mlieka, tak vás nepustíme domov“. Organizmus sa dostáva na úplný pokraj psychických aj fyzických síl a tak si šetrí energiu na podstatné veci. Dôstojnosť je luxus, ktorý si nemožno dovoliť. To, čo by sme za bežných podmienok nestrpeli a bolo by pre nás neprípustné, sa stáva normálnou a bežnou realitou života.

Surfovanie

Infinitrees are super weird:

some sexist tropes in the Martian

how to retain women technologists

what do you need to know

tak ako je na tom to slovenské pôrodníctvo?

photos of historical bonsai masterpieces

a ešte pozvánka na akciu v tento piatok v žilinskom Artfóre (akurát ja vtedy učím 🙁 )

Pod lampou: Ako sa rodíme na tento svet?

V minulotýždňovej relácii Pod lampou sa diskutovalo o stave slovenského pôrodníctva. Pozrieť/vypočuť su ju celú môžte tu.

Štefan Hríb sa tam rozprával s Hanou Celušákovou, psychologičkou a spoluautorkou projektu Sprievodca pôrodnicami, Petrom Kaščákom, pôrodníkom a bývalým primárom pôrodnice v Trenčíne a Luciou Lišiakovou, jednou z autoriek série článkov o pôrodoch a pôrodniciach, ktoré vyšli v .týždni.

Pár postrehov:

  • Dosť veľká reklama na pôrodnicu v Trenčíne. Áno, je to jedna z tých lepších (dokonca podľa Sprievodcu tá najlepšia pôrodnica na Slovensku), ale stále majú na čom pracovať.
  • Kaščákove vyjadrenia: “Buďme radi, že sme na tom tak, ako sme… Pôrodníctvo na Slovensku je na veľmi vysokej úrovni” … problém je, že merať úroveň počtom matiek a detí, ktoré neprežijú pôrod nie je ani zďaleka dostatočné. Keby sme reálne merali ako zdravé odchádzajú z pôrodnice fyzicky aj psychicky, tak by sme pravdepodobne dostali iný obrázok. “Myslím, že väčšina žien je spokojná… Medicína je u nás v poriadku, poďme riešiť ľudskosť” Hm, no nie, kým sa používajú zákroky, ktoré nielenže nie sú neškodné, ale sú škodlivé (urýchľovanie pôrodu, rutinné nástrihy, oddeľovanie zdravých novorodencov od zdravých matiek, …), tak medicína nie je v poriadku. A nie, ženy s tým nie sú spokojné.
  • Okrem toho Kaščák niekoľkokrát spomenul, ako treba zatvárať malé pôrodnice. Že vo väčších sa majú koncentrovať odborníci a skúsenosti. Môže to byť dobré z finančných, organizačných, skúsenostných a iných dôvodov, ale na Slovensku práve v menších pôrodniciach je väčšia šanca na normálny, neuponáhľaný pôrod v porovnaní s pásovou výrobou v tých veľkých.
  • Hríb má u mňa mínusové body za oslovenia typu “…najmä vy, dievčatá,…” Nie, nie je to priateľské, dobromyseľné, nehodné poukázania. Kaščákovi ani iným pánom, s ktorými diskutuje, nehovorí “…najmä vy, chlapci,…” Škrie to obzvlášť pri tejto téme, keď sa ženy sťažujú napríklad na to, ako ich oslovujú v pôrodniciach “Ale mamička, hádam by ste nechceli, aby Vám bábätko prechladlo…”
  • Hana Celušáková – s veľa jej vyjadreniami súhlasím, nie celkom s tým, čo považuje za najväčší problém.
  • Lucia Lišiaková mala oproti zvyšným dvom hosťom trochu horšiu pozíciu v diskusii – ako typicky, keď príde kritizujúca matka medzi “odborníkov”.
  • Jednou z diskutujúcich mala pôvodne byť aj predsedníčka nášho OZ, ale nanešťastie nemohla.
  • A na záver: tá diskusia bola pomerne mierna, myslím že aj Celušáková (ktorú som už stretla aj osobne), aj Lišiaková by mohli a vedeli ísť aj ostrejšie, ale sa krotili.
  • Vypočujte si.

Víkendové surfovanie

The age of the robot worker will be worse for men

A close look at the data reveals a surprising pattern: The jobs performed primarily by women are relatively safe, while those typically performed by men are at risk.

By contrast, women typically work in more chaotic, unstructured environments, where the ability to read people’s emotions and intentions are critical to success. If your job involves distracting a patient while delivering an injection, guessing whether a crying baby wants a bottle or a diaper change, or expressing sympathy to calm an irate customer, you needn’t worry that a robot will take your job, at least for the foreseeable future.

Lekárka v Holandsku: Odišla som, aby ma slovenský systém nenakazil

A hoci som mala komplikovaný pôrod, na druhý deň som šla domov, kde mi ihneď začala pomáhať popôrodná opatrovateľka, ktorá u mňa trávila šesť až osem hodín denne prvých sedem dní po pôrode.

Učila vás správne sa starať o dieťa?

Áno. Poskytla nám množstvo materiálov o materstve a teoreticky aj prakticky nás naučila dôležité veci – ako bábätko vážiť, sledovať prípadné zmeny, merať mu teplotu, dojčiť ho, kúpať, držať, prenášať, dávať ho spinkať, prebaľovať, čo robiť, ak mu začnú rásť prvé zúbky, ako sa správať pri horúčke, obarení sa vodou, jednoducho všetko. Nikam sme nemuseli chodiť, naučila nás to doma, v prostredí, ktoré poznáme.

A teraz sa podržte – tá pani nám aj varila, umývala riad, vysávala, utierala prach, prala a žehlila, do toho inštruovala manžela, aké oblečenie pre bábätko ešte treba dokúpiť, kde zoženie najlepšie a najkvalitnejšie, do toho varila kávu a servírovala snack susedom a príbuzným, ktorí nás chodili pozrieť a nosili darčeky.

Prečo to robila?

Lebo moja zdravotná poisťovňa chcela, aby som sa prvé dni venovala iba dieťatku. Mojou úlohou teda bolo iba užívať si so synom naše najkrajšie chvíle.

Za služby popôrodnej opatrovateľky ste si však priplácali nadštandard, nie?

Nič sme si nepriplácali, všetko krylo moje štandardné zdravotné poistenie.

How to be polite?

The drug revolution that no one can stop

Designing your own narcotics online isn’t just easy—it can be legal too. How do we know? We did it.

Who saved the most lives in hostory?

Cooltajner

Posledné týždne boli také chaosné, že som ani nestihla vyvesiť pozvánku na jednu akciu, ktorú som spoluorganizovala v Považskej Bystrici: Všetko, čo ste chceli vedieť o pôrode. Veľmi mi pripomínala túto fotku súsošia v Toronte (fotila Ľubica Trginová):
DSC_0225

Akcia sa konala minulý týždeň v Retro Café, pred ktorým celé leto beží projekt Cooltajner. (Vďaka Monike a Tomášovi, že nás zastrešili a Zuzke a Danke, že s týmto nápadom prišli.)

IMG_0253Rozprávalo sa tam o tom, kto sú a čo robia duly, čo robí OZ Ženské Kruhy, o laktačných poradkyniach a činnosti OZ Mamila. Večer sme premietali film Sloboda pre pôrod. Ale hlavne to bolo stretnutie bruchatých mamín s maminami maličkých detí a s maminami väčších detí, ktoré si navzájom vymieňali vedomosti a skúsenosti.

Domov som prišla ako Popoluška.

Pozvánka na premietanie a diskusiu

do Považskej Bystrice na konci mája. Po filme sa budeme rozprávať okrem iného aj o tom, čo práve porábame v našom občianskom združení.PB_premietanie_plagatik

Kto hovorí za práva rodičiek?

Pred pár týždňami som s kolegyňami z OZ písala reakciu na článok v časopise .týždeň, ktorú nám potom aj zverejnili. Prečítať si ju môžte tu.

Za práva žien hovoria teda zákony. Každý, kto poskytuje zdravotnú starostlivosť, má povinnosť ich dodržiavať. Práva nie sú náhodné a svojvoľne vymyslené a ich dodržiavanie si ženy nemajú vyjednávať písaním pôrodných plánov či inými individuálnymi stratégiami. S právom žien prichádza povinnosť pre poskytovateľov aktívne zisťovať potreby a preferencie a na každý úkon získavať informovaný súhlas. Pokiaľ však systém zlyháva a štát sa o to, čo sa ich občiankam pri pôrodoch deje, nezaujíma, dodržiavanie práva na osobnú autonómiu a fyzickú integritu sa redukuje na šťastie na „dobrého lekára”, alebo je výsledkom vyjednávania o akceptovateľných a neakceptovateľných požiadavkách.

A predvčerom bola zverejnená publikácia Ženy-matky-telá, ktorá vznikala viac ako rok a na príprave ktorej som sa v začiatku aj malou mierou podieľala. Analyzuje súčasnú situáciu na Slovensku a zasadzuje ju aj do právneho rámca. Knihu si môžte stiahnuť tu. Čítajte, šírte.

Víkendové surfovanie

keď prasknete vzduchový balón pod vodou:

a balón s vodou na vzduchu:

(zaujímavé, že chvíľku trvá, kým gravitácia “zafunguje”)

A Sydney mother’s stand against homework

Free play is usually the first activity to be pushed down the priority list. It’s infuriatingly unstructured. It can’t be scheduled within neat half-hour blocks.  It relies on the alchemy of a couple of kids, space and make-believe. It doesn’t seem to achieve anything.

But it does, and I will fight to protect that precious time.

It’s also important that my kids help set the table for dinner and entertain their baby brother. I think this falls under the key learning area of “life skills”.

And the most valuable literacy ‘homework’ of all? Reading a book for sheer pleasure – preferably flopped on the lounge. Now that’s a lifetime habit to encourage.

What’s surprising is how little I have to press my case with the teachers during my annual homework meeting. They nod in sympathy at my nervously delivered spiel. They know how much kids need to rest and reboot. But they all say the same line: “The other parents would complain if we didn’t give homework.”

takto rodiť nechceme

naše piatkové domáce kino:

dear data

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...