Veľká noc v Mníchove

Boli sme navštíviť švagrovcov a bolo parádne. Akurát neviem, čím to je, vždy keď sme u nich, tak je nanič počasie. Už nás podozrievajú, že si to nosíme so sebou. Jeden deň sme zvolili indoor program – Deutches Museum. Aj keď to názov veľmi nenaznačuje, je to vedecko-technické interaktívne múzeum s kopou aktivít pre deti. Myslím, že sme nestihli pozrieť ani tretinu, takže pokojne môžeme ísť ešte párkrát. 

Do centra vláčikom:

Kika kormidluje loď:

pilotuje lietadlo:

Kubo skúma, aký je rozdiel medzi priamočiarym a krútivým pohybom:

Veľmi ho zaujalo Newtonove kyvadlo:

Kika pozoruje chromozómy v bunkovom jadre (Kuba bolo treba prehovárať, aby do bunky vôbec vošiel):

Ale zato hrať sa so zrkadlami, farebnými filtrami a hranolmi lámať svetlo vydržal asi 20 minút:

Výborné. Keď je škaredo, treba nabaliť jedlo a vybrať sa tam na celý deň. 

No a na tomto mieste treba niečo povedať o nemeckých detských ihriskách. Ja som ich obdivovala, už keď sme na jedno zavítali pred štyrmi rokmi. Oproti tým strašne bezpečným americkým, sa s tým tie nemecké nepárajú. Kika ide po lane 3 metre nad zemou, rukami sa drží dvoch ďalších lán vo výške svojho pása, pod ňou štrk. Potom sa jej šmykne, rukami sa stále drží tých dvoch a my ďaleko… Zvládla to, ale ja som ešte hodnú chvíľu predýchavala. 

A ukázalo sa, že je menší problém vyliezť do rôznych domčekov, ako spúšťať sa potom dole. Do jedného som za zaseknutým Kubom musela vyliezť aj ja a nabrať odvahu, aby som sa s ním v klíne potom šupla do diery v podlahe, ktorá začínala zvislo dolu. Myslela som pri tom na Alicu ako padá do králičej nory. 

V tomto je zaujímavé, akí sú Kika s Kubom odlišní. Kika tú kritickú šmýkačku zvládla sama. Ale srnky, tie sú u Kiky presne na polceste medzi hrozným strašidlom a niečím, čoho sa neskutočne túži dotknúť. Kubo si v pohode nechá olizovať ruku.

V tomto parku sa zvieratá (okrem vlkov a podobných) môžu aj kŕmiť…

ps Vďaka Ajke za vonkajšie fotky. V tieto dni som ja akosi nebola schopná si zobrať aj telefón, keď sme išli niekam von. 

ps2 Sushi 3x za 6 dní… to sa nám ešte asi nestalo. Všetci štyria sme si pochvaľovali. 

Let’s adjust your altitude a bit, my love

Včera to tak nejak vyšlo, že sme boli cely deň zavretí, takže dnes sme sa skutočne potrebovali kvalitne vyvenčiť. A Kika tak svojsky kikovsky zahlásila, že ona nikam nejde a už vôbec nie lyžovať. Tak som nabalila čučoriedkovú bublaninu a sľúbila, že bude môcť fotiť. Miša sme nechali doma učiť sa, Kubo lyžoval na Dedovke s mojím otcom, ja s Kikou sme sa s nimi vyviezli prvú jazdu lanovkou (sezónne lístky sme túto zimu vylyžovali dobre, takže mi až tak nevadilo, že dnes lyžovať nebudem) a pobrali sme sa po hrebeni na Veľkú Raču. 

Zo začiatku sa to samozrejme nezaobišlo bez šomrania, ale kým sme niečo videli, tak v lese bolo tak rozprávkovo krásne, že aj Kika musela uznať, že sa oplatilo ísť. 

Táto tabuľa nás zmiatla, lebo asi nebola umiestnená úplne tam, kde mala byť a podľa nej sme boli k vrcholu bližšie než v skutočnosti. Vedľajší efekt však bol zase o kúsok zlepšená morálka.

Tieto dve fotky už sú na hraniciach s Poľskom. Nebolo vidno vôbec nič a Kika zahlásila, že v tom Poľsku teda majú oveľa väčšiu zimu ako u nás. Aj do vrcholovej knihy sme napísali, že riadna kosa.

Nečakali sme na skialpinistov a spravili sme si selfie.

A potom šup, šup dole na čaj a zraz s našimi dvoma lyžiarmi. 

Tá hodina hore po hrebeni bola akurát a jediné, čo by tento výlet vylepšilo by bolo slniečko a výhľad na vrchole.

Silvester 2016

Silvesterovali sme pri Prahe. Žiadne veľké oslavy, ale príjemný čas s rodinou.

V Prahe samotnej sme našli Kráľovstvo železníc. Je to výstava modelov vláčikov, ale aj kadečoho iného – lega, starých hračiek, igráčikov (tých boli strašné kvantá a Kika medzi nimi zbadala aj toho jediného, ktorého máme doma). Decká si zašoférovali električku, autobus aj vláčik. Dá sa tam stráviť (pre milovníkov vláčikov aj bez detí) kopa času a to ešte exponáty nie sú kompletné.

Vyzimiť sme sa potom išli na Karlov most, kde sme trochu pomocou starého chleba rozlietali miestnu populáciu čajok. A na druhý deň k Labe, kde sme pre zmenu kŕmili nutrie. (Tie by som asi ale bez varovania stretnúť nechcela).

Na nový rok návrat domov. Tam nás privítali zamrznuté vodovody, ale to už je iný príbeh…

Na Chatu na Grúni sa chodí pravidelne

Tentokrát bola zimná prechádzka ako bodka za semestrom v rámci doktorandského predmetu Matematické princípy informatiky, na ktorom sme čítali knihu Artificial Intelligence. Nesvietilo slniečko, ale cencúľov bolo po ceste dosť a obed na chate fajn, takže decká si to užili. (Kubo dokonca vydržal so šmýkaním sa po zadku až na cestu naspäť, po tom, čo videl, ako to robia dospeláci…)

Cesta tam, odkiaľ je Kremžská horčica…

… a zase naspäť.

Tento semester som nebola na žiadnej konferencii, ale po workshope na Inštitúte výpočtovej fyziky som bola navštíviť spolupracovníkov na Danube University Krems (a popri tom aj biologické laboratórium, ktoré tam majú).

Na zemi pred budovou boli mozajky z malinkých kamienkov, ktoré vyzerali, akoby niekto sušil koberce. Každý iný, spolu skoro 20, niektoré na asfalte, niektoré na tráve… pekná dekorácia.

img_1071

Pozerali sme, ako sa vyrábajú mikrofluidické zariadenia:

img_1079

A potom sme cez jedno aj pustili krv:

img_1085

a pozorovali ako tečie:
img_3323

Okrem mikrofluidiky sa jeden z našich spolupracovníkov venuje aj kombinácii magnetizmu a tokov a ukazoval nám prototyp šetrnej krvnej pumpy a dostali sme aj prehliadku biologického labáku:

img_3355

Ešte večera v tradičnom miestnom heuriger.

dav

Zaujímavých pár dní, len cesta komplikovaná (4 vlaky, 6 hodín… autom sme ísť nemohli z administratívnych dôvodov) a najbližšie sa stretneme na workshope vo Vrátnej.

Inštitút výpočtovej fyziky

Pred dvoma týždňami som bola na workshope v Štutgarte. Konal sa na Institute of Computational Physics, ale bolo veľmi zábavné sledovať, ako sa títo počítačoví fyzici zabávajú experimentami. Skúšali sme, ako funguje hydrogel, vyrábali a tekutým dusíkom chladili zmrzlinu…

img_1020

Bolo veľmi dobre, urobili sme s kolegom a s veľkou pomocou jedného slepého(!) programátora aj kus roboty, ale teda… dámy na Inštitúte sedeli len v administratívnych kanceláriách, WC pre dámy sú 2ks, pre pánov 4, na večeri pre ESPResSo developerov bolo 16 chlapov a ja…

Ešte zopár obrázkov z Langkawi

Bývali sme veľmi jednoducho – v Senari Bay Resort.

IMG_0783

IMG_0785

Aj keď to bolo priamo pri mori, pláž tam nebola veľmi na kúpanie, tak sme chodievali cez mostík a miestnu marinu na pláž Pantai Cenang.

IMG_0798

Pozorovali sme jašterice a kraby:

IMG_0796

Zľahka sa zoznámili aj miestnymi:

IMG_1402

Jedenkrát sme sa kúpali aj pri mesiačiku

Boli sme pozrieť miestne akvárium/podvodný svet.

IMG_1419

20160813_081238

20160813_060628

Tam deti najviac zaujalo interaktívne kreslenie – rybky, ktoré si vyfarbili na svojich termináloch, potom plávali vo veľkom spoločnom akváriu.

IMG_1426

20160813_071444

20160813_064332

Z jedla nám zachutili mangá a rambutany (Mišo si aj zasadil kôstky, uvidíme, či niečo vyklíči), čínske jedlo pri točitom stole a pouličné naany pečené v tandoori:

IMG_0905

IMG_0910

IMG_0913

IMG_1406

IMG_1371

A cestou naspäť

20160813_114027

boli ešte zaujímavé detské ihriská na letisku v Dohe (tam sme prestupovali)

IMG_0810

20160814_035431

IMG_0814Dobrý výlet, aj keď s jedným problémom (museli sme nanovo kupovať miestne letenky na ostrov, pretože náš let do Kuala Lumpur meškal a nestihli sme prestup. Stále dúfame, že sa nám ich podarí preplatiť cez cestovné poistenie.) Žalúdočné problémy neboli žiadne, ale neriskovali sme – vodu sme pili len filtrovanú (z rezortu, kde sme bývali), zmrzlinu sme nekupovali, jedlo sme si vyberali. A sme s Mišom veľmi radi, že aj z našich krpcov vyrastajú cestovatelia, ktorí si potulky užívajú a sú ochotní experimentovať.

Na ostrove Langkawi

Kubko: “V noci tu lietajú netopiere a duchy.”

Kika: “A môžme si z tých mangov zobrať aj domov?”

IMG_0768

Piesku a mušlí je tu dosť:

IMG_1328

More má vyše 30 stupňov. Kike sa páči, keď je pokojné:

IMG_1319

Kubkovi, keď sú vlny:

IMG_1360

IMG_1344

Pohľad na sever:

IMG_1334

Pohľad na juh:

IMG_1331

Night market deti nenadchol:

IMG_0770

Ani kokosy, ktoré veľmi chceli vyskúšať:

IMG_0780

Ale zato detské pivo (napenená pomarančová šťava) hej:

IMG_0776

Ešte sa chystáme na výlet za rybami.

Na desiate výročie svadby sme sa vybrali do Londýna

Bolo to prvýkrát, čo sme kupovali letenky takým spôsobom, že chceme letieť na konkrétny víkend a je nám vpodstate jedno kam, ale ideálne niekam, kde sme ešte neboli. Vyšiel z toho Londýn.

Dve klišé o Anglicku sa nám počas tejto krátkej návštevy nepotvrdili. Mali sme dáždnik, aj nepremokavé bundy, ale nemali sme krém na opaľovanie a ono to vyzeralo takto:

IMG_1210

A potom anglický trávnik:

IMG_0713

Aj keď sme 10 rokov manželia, stále spolu chodíme a nachodili sme okolo 20km denne. Začali sme v sobotu ráno na Portobello Road (Notting Hill), kde býva trh s miestami vskutku čudesnými stánkami:

IMG_1181

IMG_1184

IMG_1190

Nemohli sme vynechať ani klasické záležitosti ako Westminster Abbey:

IMG_1281

Tower Bridge:

IMG_1226

Tower of London:

IMG_1196

Big Ben:

IMG_0726

A Globe Theater (na predstavenie som ho neukecala 🙁 )

IMG_0716

Áno, popri tom sa nás pokúšali zraziť všetci tí, čo jazdili po opačnej strane cesty:

IMG_1244

Nakukli sme aj do dvoch múzeí (tie sú v Londýne zadarmo): Museum of London a Museum of Science. V tom druhom by sa určite páčilo aj Kike a Kubovi. Mišo tam obchytkával aj veci s nápisom Do not touch:

IMG_0731

Vonku boli všade červené búdky a aj keď v nich nikto slúchadlovo netelefonoval, veľa z nich boli wi-fi hotspoty:

IMG_1263

IMG_1262

Miestami celkom kontrast medzi starým a novým:

IMG_0714

A na záver ešte bubliny (lepšie ako škrupinkoví podfukári hneď vedľa):

IMG_0723

Na sushi, na ktoré som sa tešila, sme nenatrafili v čase, keď sa nám chcelo dopĺňať energiu, tak sme jedli Thajsko, Indiu, Čínu a kopu jahôd a zhodli sme sa s Mišom, že to, čo sme videli z Londýna, nám pripadá ako taká európska verzia New Yorku.

Dobre bolo.

Lego výstava v Bielsko-Biala

O tejto Lego výstave sme vedeli už od mája, ale až teraz na ziačiatku prázdnin sme si našli čas si ju ísť pozrieť. Je to síce len kúsok za hranicami, ale vzhľadom na stav ciest treba zo Žiliny počítať necelé dve hodiny autom. A pre prípadných záujemncov: predĺžili ju ešte do 10. júla.

Najprv sme si pozreli postavené výtvory – z nich najviac zaujali obrovský Titanic, bitka o stredoveký hrad a had, ktorý reagoval na priloženú ruku na sklo (Kika musela skúsiť trikrát a aj keď vedela, čo sa stane, tak sa trikrát statočne zľakla). A potom sme zakotvili pri detskom kútiku, kde mohli krpci stavať aj z malých kociek aj z veľkých. Vyhnal nás až hlad, ale deckám sa veru preč ísť nechcelo.

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...