Kojenie a sex

Toto je jedna z tých vecí, ktoré vám nikto nepovie. Ale mali by. Lebo aj keď možno tak nejako očakávame, že si veľa sexu neužijeme ku koncu tehotenstva (aj keď… nebudem vám rozprávať, čo sme robili 8 hodín predtým, ako sa Kubo narodil…) a prvých pár týždňov po ňom, čo keď sa z tých týždňov stávajú mesiace?

Ono totiž existuje nepriama úmera medzi tým, ako veľa matka kojí s tým, ako často má náladu na sex. Veľká časť z toho je jasná – keď veľa/často kojí, tak je dosť pravdepodobné, že až tak veľa nespí a aj to, čo spí, je prerušované. Z toho vyplýva únava a prirodzená preferencia radšej sa vyspať. A aj keď práve nespí, tak má väčšinou dosť práce s novým malým človekom a všetkým tým, čo robila aj predtým. Takže menej času na seba. Menej času na kontaktovanie sexy ženy v sebe.

Ale je tam aj zopár iných faktorov. Napríklad hormóny. Dva z nich, ktoré pomáhajú tvorbe mlieka, prolaktín a progesterón, sú známe aj tým, že znižujú chuť na sex. Každá sme iná, ale vo všeobecnosti platí, že kým sa ako-tak neutrasú, v spálni to veľmi vzrušujúce nebude. Súvislosť medzi tým, kedy sa kojacej žene po pôrode vráti menštruácia a plodnosť a tým, kedy sa jej vráti chuť na sex, nie je vôbec náhodná. Možno to tak na prvý pohľad nevyzerá, ale toto je potešujúce.

Preťaženie hmatovými vnemami. Inak to neviem nazvať. Ale keď kojím každé dve-tri hodiny, keď držím/nosím bábätko často aj vtedy, keď práve necucá (lebo som veľkým fanúšikom skin-to-skin kontaktu nielen v prvých hodinách po pôrode), keď okrem toho každú chvíľu buď chytám staršie dieťa alebo chytá ono mňa, a potom príde chlap s nádejou v očiach a pohladí ma rukou po chrbte, tak idem vyskočiť z kože. Obzvlášť, keď je to zhodou okolností ten istý chlap, ktorý dnes nevyniesol smeti.