Víkendové surfovanie

in praise of mediocrity

But there’s a deeper reason, I’ve come to think, that so many people don’t have hobbies: We’re afraid of being bad at them. Or rather, we are intimidated by the expectation — itself a hallmark of our intensely public, performative age — that we must actually be skilled at what we do in our free time. Our “hobbies,” if that’s even the word for them anymore, have become too serious, too demanding, too much an occasion to become anxious about whether you are really the person you claim to be.

If you’re a jogger, it is no longer enough to cruise around the block; you’re training for the next marathon. If you’re a painter, you are no longer passing a pleasant afternoon, just you, your watercolors and your water lilies; you are trying to land a gallery show or at least garner a respectable social media following. When your identity is linked to your hobby — you’re a yogi, a surfer, a rock climber — you’d better be good at it, or else who are you?

pendulum and marble

platiť sa dá aj osobnými údajmi

Zajtra ráno prednášam informatikom o konečných stavových automatoch a Turingových strojich. Pri tej príležitosti

It’s rare for a CS major to graduate without getting a healthy dose of NP-completeness and Turing machines, two beautiful areas of theory that would be enjoyable if they didn’t end up creating bad instincts. One biologist asked me to solve a problem in DNA sequence matching and I came back to him with the claim that it was NP-complete, a class of problems that can take a very long time to solve. He didn’t care. He needed to solve it anyway. And it turns out that most NP-complete problems are pretty easy to solve most of the time. There are just a few pathological instances that gum up our algorithms. But theoreticians are obsessed with the thin set that confound the simple algorithms, despite being rarely observed in everyday life.

The same problem happens with Turing machines. Dutiful CS students learn nihilistic results like Rice’s Theorem, which shows that we really can’t analyze computer algorithms at all. But Turing machines are a pretty bad model for how our regular machines operate and it’s often very easy to create software that does smart things with our code. Any CS major who doesn’t take these theoretical results with a healthy dose of salt risks giving up when a perfectly usable answer is close at hand.

Visualizing street orientations on an interactive map … tu sú niektoré svetové mestá a tu je Žilina:

 

 

 

improve in foreign languages by reading books in parallel

Oneskorené vianočné darčeky

Vianoce už sú dávno preč, dokonca aj sneh sa nám už roztopil, ale čo sa týka darčekov, tak sa nám celkom natiahli.

Ja som na Vianoce dostala poukaz na masáž v jednom žilinskom salóne (a budem aj ukazovať prstom – Tullippe). Nakoniec z toho boli masáže dve, ale už tam viac nepôjdem. Rada by som pochválila, ale nedá sa. Dohodla som si termín a masérka ma deň pred ním posunula o týždeň neskôr zo zdravotných dôvodov. Hovorím si ok, stáva sa. Ale potom keď som prišla, tak mi povedala, že akosi nestíha, či môžem prísť o pol hodinu? To už sa mi síce veľmi nepáčilo, jedného zákazníka by nemala rušiť/posúvať dvakrát po sebe, ale mala som aj niečo iné na vybavenie v meste, tak som súhlasila. Nuž ale keď som sa vrátila, tak mi slečna oznámila, že moju celotelovú masáž v ten deň už nemôže spraviť, že mi namiesto toho dá zadarmo polhodinovú masáž chrbta a na celotelovú so zábalom ma objedná inokedy. Keby som si to platila, tak sa už neobjednám. Keďže to bol darček, tak som teda prišla ešte raz. Ale odišla som sklamaná, lebo to bolo skôr rozotieranie oleja ako masáž. Aj doma dostávam lepšiu. (A dve najlepšie masáže, aké som zažila, boli masáž chodidiel v Chinatowne v New Yorku a masáž chrbta od bývalého policajta, dnes športového maséra, na lyžovačke túto zimu.)

Potom kuchárska kniha. To je darček, ktorý som si na Vianoce chcela kúpiť sama sebe. Vec sa má totiž tak, Deb Perelman píše blog smitten kitchen, kam si chodievam pre inšpiráciu. Naučila som sa od nej robiť napríklad pizzu alebo syrové pagáče. Vyskúšala som toho od nej dosť, ale zatiaľ každý jeden jej recept dopadol buď dobre alebo prevýšil očakávania. A tak keď na jeseň vydala kuchársku knihu, povedala som si, že sa jednak patrí poďakovať aspoň tým, že si ju kúpim, ale hlavne som chcela ďalšie spoľahlivé recepty. Už tento víkend sa chystám niečo vyskúšať. A prečo bol tento darček oneskorený? Objednaný bol ešte pred vianocami, cesta cez oceán sa akosi predĺžila a ku mne dorazil až túto poslednú nedeľu. Všetkým, ktorí sa o to pričinili, ďakujem.

A jeden oneskorený darček má aj Kika – dostala biele puzzle. Áno, rozumiete správne, takú kartónovú vec pokrájanú na kúsky, ktoré do seba zapadajú, akurát obrázok tam chýbal. Chvíľu trvalo, kým sa odhodlala si ho tam kresliť. A potom dirigovala mňa, aby som jej pomohla to nakresliť tak “ako to má vyzerať”. Ešte ho trochu dokončíme a môže začať skladať.

Tým Vianoce 2012 definitívne končia. Ďalší diel v decembri.

Najlepšie darčeky pre deti

Ešte jeden návrat k vianočnej tematike – dnes to bude o darčekoch. Ale keďže príležitosti na darčeky je aj počas zvyšku roka dosť, tak môžu poslúžiť ako inšpirácia na niečo pre malých kamarátov aj inokedy.

Z toho, čo tu zvyčajne písavam, je asi jasné, že nie som veľkým fanúšikom ružových a modrých plastových hračiek z Číny. Ale toto má byť o tých dobrých darčekoch:

knihy – Pre dospelých tiež, ale pre deti obzvlášť. Rozprávky, encyklopédia zvierat, smiešne básničky,… pre dieťa každého veku sa nájde kniha, ktorú by si rado prečítalo. Tí najmenší, samozrejme, spolu s rodičmi.

puzzle – Také typické, ktoré ukrýva obrázok, počet dielikov primeraný veku (pre 2-ročné dieťa tak 10-20, pre 3-ročné do 50… ak je váš drobec obzvlášť šikovný, trochu pridajte), ale výborné sú aj rôzne logické hlavolamy a hry. Dieťa bude (hlavne zo začiatku) potrebovať pomoc, ale budete prekvapení, ako dobre mu to onedlho pôjde.

pomôcky na vlastnú tvorbu – Pastelky, farby, štetce, farebný papier, nožnice a lepidlo, plastelína, pečiatky, …

Kika dostala tieto Vianoce niečo z každého druhu a aj pre iné deti, ktorým sme chystali darčeky, som vyberala najmä z týchto. A nemusí to byť nič drahé alebo náročné na výrobu. Napríklad z krabičky pasteliek a kúska látky (ja som použila plsť) môžete len pomocou nožničiek vyrobiť jednoduchý peračník (ceruzkovník?):

Nejaké ďalšie tipy na darčeky pre deti?

Víkendové surfovanie

cena materstva – tri zaujímavé porovnania

gender gap v cestovaní – niekoľko postrehov a tipov pre ženy cestujúce samé

antikoncepcia ako pro-life cause (Kongo) – niektorí odporcovia umelých ukončení tehotenstva (a niektorí náboženskí predstavitelia) idú do takých extrémov, že odsudzujú aj antikoncepciu. A pritom práve antikoncepcia by mala byť súčasťou stratégie ako znížiť množstvo umelých potratov a pomôcť zdraviu žien.

5 dôvodov, prečo deťom nehovoriť ‘good job‘ – tu je to bežné. Deti chvália aj za úplne samozrejmé veci. Mne to spočiatku prišlo veľmi neprirodzené, ale teraz sa niekedy pristihnem, že to robím tiež.

the google puzzle – ak máte chvíľu čas na hádanky

na usmiatie a zamyslenie:

Kedysi a dnes

Rím síce nepostavili za jeden deň, ale nakresliť sa dá za tri:

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...