Slovenský rodný list pre dieťa narodené v USA

Tento návod nám dala Táňa a ušetrilo nám to zisťovanie, že čo a ako, tak sa s ním ďalej podelíme, nech poslúži aj iným Slovákom, ktorí chcú vybaviť slovenský rodný list pre dieťa narodené v USA.

V prvom rade si treba pri vybavovaní amerického rodného listu vypýtať viac originálov. My sme žiadosť vypisovali už v pôrodnici a po pár týždňoch sme išli na Office of Vital Statistics (obdoba slovenskej matriky) a vyzdvihli si tri originály. Jeden z nich sme potom poslali na Department of Treasury do Trentonu (toto je pre New Jersey, v iných štátoch bude treba poslať do hlavného mesta daného štátu) so žiadosťou o apostille (niečo ako medzinárodné notárske overenie). Stojí to $25, trvá približne 2 týždne a za príplatok ponúkajú aj expresné vybavenie. 

Do žiadosti sme napísali: “Please, accept this as our application for the birth certificate with an apostille. We need it to apply for our dughter’s citizenship and birth certificate in Slovak Republic. Enclosed is her original birth certificate and $25 fee.” Neviem, ako ostatné štáty, ale New Jersey už dáva iba elektronické apostily, takže, keď sa vrátil rodný list, bol k nemu pripnutý obyčajný papier s konfirmačným číslom, ktoré sa dá overiť online.

Potom sme vypísali žiadosť o slovenský rodný list, spravili kópie našich občianskych preukazov a sobášneho listu a spolu s apostilovaným americkým rodným listom poslali starým rodičom na Slovensko. Tí nechali rodný list aj s apostilom úradne preložiť a všetko zaniesli na matriku v mieste bydliska. Táto matrika potom všetko posiela na osobitnú matriku v Bratislave, ktorá ako jediná na Slovensku vydá rodný list pre dieťa narodené v zahraničí. Neprijíma však doklady priamo, takže treba ísť cez lokálnu matriku, na ktorú potom (za nejaké dva-tri mesiace) príde slovenský rodný list. Matrika kontaktuje starých rodičov a tí si ho prídu vyzdvihnúť.

Niekoľko komentárov:

–  Nám sa toto podario bez splnomocnenia pre starých rodičov, ale to už je na ochote danej matriky, lebo by ho mohli chcieť.

– Americký rodný list s apostilom sme nedostali naspäť, lebo ten ostal založený v archíve osobitnej matriky. Tomuto sa teoreticky dá vyhnúť tak, že im namiesto originálu dodáte notársky overenú kópiu (čo sme pôvodne aj my chceli urobiť), ale v praxi to nefunguje. Notárka totiž odmietla túto overenú kópiu spraviť, lebo náš apostil vraj nie je originál. Ignorovala fakt, že sa jedná o elektronický apostil, ktorý sa overuje online a priložený papier je len informácia o ňom. Tak ale možno budete mať šťastie na notárku, ktorá sa s niečím takýmto už stretla. V každom prípade, osobitnej matrike náš “neoriginálny” apostil nevadil.

– Ak sa vám to zdá príliš komplikované (alebo sa starým rodičom nechce), alternatíva je ísť cez slovenskú ambasádu v USA. Tí posielanie a komunikáciu s matrikou vybavia za vás (samozrejme za poplatok). Apostil a úradný preklad im však musíte dodať vy.

Mesiac

Kika má už mesiac – uteká to rýchlo. A novinky tohto týždňa?

Máme rodné listy. Zobrala som pre istotu 3 kusy – jeden nikdy nevie. Škoda je len, že sú bez mäkčeňov a dĺžňov (do formulára sme vyplnili aj s nimi, ale zjavne to neprešlo), tak dúfam, že to nebude vadiť na Slovensku, keď budeme vybavovať slovenský rodný list. (Návšteva “matriky” bola zaujímavá ešte tým, že chlapík nahliadnuc do kočíka a vidiac bábo v modrých dupačkách a rodný list s dievčenským menom ma zvozil, že ju nesprávne obliekam).

Kúpeme sa vo vaničke. Niekedy s krikom, niekedy bez, ale rozhodli sme sa zahájiť ozajstné kúpanie prv, než nám z vaničky vyrastie (nie, Kika doteraz nebola špinavá, umývali sme ju aj predtým, len nie vo vaničke). Pupok ešte stále drží (nenamáčame ho), ale budeme zisťovať u doktora, že čo si o tom myslí.

Kŕmime sa aj vonku. Minule sme to akosi prešvihli s prechádzkou a tak namiesto 20 minút tlačenia kočíka s vrieskajúcim bábom, som riešila situáciu v parku. Pohoršovanie verejnosti sa však nekonalo – nebolo nič vidno, lebo ako akčná mama pripravená na všetko som mala na sebe tričko so strategicky umiestnenými otvormi.

A na záver ani nie novinka, ale otázka. Čo robiť s bábom, aby sa nebálo? Jedna vec je Moro reflex, keď rozpaží ruky s rozprestretými prstami – to robí vtedy, keď počuje nejaký hlasný, ostrý zvuk, alebo cíti nejaký prudký, neočakávaný pohyb – to je vraj normálne a do pár mesiacov vraj samo zmizne. Ale Kika má niekedy také, čo by som nazvala “záchvat strachu”. Prestane dýchať, sčervenie, vyvráti oči, v tvári má úplne prestrašený výraz, tiež rozpaží ruky, ale prsty nie sú vystreté, ale zohnuté ako pazúry a keď sa po pár sekundách nadýchne, tak spustí rev z plných pľúc. Nepodarilo sa mi vypozorovať, čo to vyvoláva, lebo mi to pripadá, akoby to prichádzalo úplne náhodne. Čo potom urobím je, že ju chytím za tie ruky, začnem na ňu rozprávať, vtedy sa nadýchne a zoberiem ju na ruky a je to preč. Ale keď sa to stalo prvý raz, tak som bola vystrašená asi viac ako ona. Fakt by ma zaujímalo, akí bubáci ju strašia a ako sa ich zbaviť. Any ideas?
Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...