Mountain Creek – na kolesách to ide dolu kopcom rýchlo

Chystali sme sa sem už predtým, ako sa ohlásila Orlena. Ale extra sneh šmýkaniu dole kopcom určite neuškodí. Víkendy boli beznádejne vypredané, tak som kúpila lístky na štvrtok podvečer.

Deti skončili školu o tretej, potom sme sa nababušili a išli. Dva malé nedostatky boli: veľa ľudí (optimálna by bola tak polovica) a nezmyselný (povinný!) kyvadlový autobus, ktorý chodí medzi parkoviskom a dráhami. Je to vzdušnou čiarou asi 300m, ale cez cestu, bez priechodu pre chodcov a bez chodníkov po krajoch. Mohli radšej spraviť tie chodníky a priechod…

My sme to s Mišom pozorovali zdola a chodili sa prechádzať ku ohníku, vždy kým sa deti viezli hore a čakali na spustenie. Dve hodiny boli tak akurát.  

Lyžovačka, sánkovačka

Možno ste si všimli, že sme mali chvíľu na stránke bielo. Nebolo to tým, že by sme boli zasypaní snehom, ale tým, že sme menili hosting a neobišlo sa to bez zádrhelov. Teraz by už malo byť všetko v poriadku (ak náhodou zistíte, že niečo nefunguje, ako má, dajte vedieť).

Ale toho snehu bolo predsalen dosť. Z Mníchova sme išli do lyžiarskeho strediska Zell am Ziller. A nešli sme tam ani tak kvôli lyžovaniu (aj keď deti lyže skúšali), hlavne kvôli sánkovaniu. Majú totiž 7km dlhú sánkarsku trať. V lete je to cesta, v zime upravená zjazdovka, kam lyžiari nesmú. Hore sa ide kabínkovou lanovkou, dolu sme fičali po dvojiciach na sánkach. Všetci sme si pochvaľovali.

Posledný obrázok už nie je z Rakúska ale z Martinských holí minulú sobotu.