34. ročník festivalu slovenského dedičstva (Holmdel, NJ)

Toto je ešte z minulého víkendu – boli sme sa pozrieť na slovenský festival. Podľa brožúrky, ktorú sme dostali pri príchode, je to vraj “najväčšie slovenské podujatie v Amerike, ktoré má slovenskej a americkej verejnosti v Amerike predstaviť slovenskú kultúru, slovenské tradície, slovenské výrobky, slovenskú kuchyňu a prírodné krásy a historické atrakcie našej starej vlasti.”

Trochu nás to však sklamalo.

Bolo tam zopár stánkov so slovenskými suvenírmi za americké ceny. Kika nakoniec odchádzala so žltým školským autobusom, ktorý nám predala šikmooká pani.

Bolo tam zopár stánkov s jedlom. Kúpili sme od dvoch sloveniek chlieb, ale neskromne si myslím, že ten, čo pečiem ja, chutí lepšie, aj keď na kôrku sa zatiaľ nechytám. A najedli sme sa v poľskom stánku, lebo vyhrali našu vizuálnu inšpekciu – my s Mišom grilované klobásky, Kika palacinky.

Boli tam aj stánky, kde predávali staré slovenské a české filmy a seriály ($15-$20 kus). Niektoré vyzerali veľmi podobne, ako tie, čo si pamätám, že bývali vkladané v novinách (neviem, či sa to ešte robí).

Boli tam stánky, ktoré predávali audiokazety. Neviem, čo na nich bolo.

Bol tam stánok, kde sa dali kúpiť po $5 staré kalendáre (nie minuloročné… okolo 1995) – na zarámovanie obrázkov slovenských miest?

V rámci programu bola (pravoslávna) omša, futbalový turnaj, jeden dospelácky a niekoľko detských ľudových súborov.

Verím tomu, že ako vzbudzovač nostalgických spomienok pre niekoho, kto je v štátoch už niekoľko desaťročí a na Slovensku medzitým veľakrát nebol, to mohlo byť veľmi dobré. Ale ako prezentácia Slovenska pre (napríklad) Američana, ktorý o ňom dovtedy nič nevedel, už nie až tak.

Ale aby som len nekritizovala, treba aj pochváliť. Páčil sa mi stánok Ľuboša Briedu, ktorý priamo na mieste ponúkal lekcie varenia slovenských jedál.

Slovenský rodný list pre dieťa narodené v USA

Tento návod nám dala Táňa a ušetrilo nám to zisťovanie, že čo a ako, tak sa s ním ďalej podelíme, nech poslúži aj iným Slovákom, ktorí chcú vybaviť slovenský rodný list pre dieťa narodené v USA.

V prvom rade si treba pri vybavovaní amerického rodného listu vypýtať viac originálov. My sme žiadosť vypisovali už v pôrodnici a po pár týždňoch sme išli na Office of Vital Statistics (obdoba slovenskej matriky) a vyzdvihli si tri originály. Jeden z nich sme potom poslali na Department of Treasury do Trentonu (toto je pre New Jersey, v iných štátoch bude treba poslať do hlavného mesta daného štátu) so žiadosťou o apostille (niečo ako medzinárodné notárske overenie). Stojí to $25, trvá približne 2 týždne a za príplatok ponúkajú aj expresné vybavenie. 

Do žiadosti sme napísali: “Please, accept this as our application for the birth certificate with an apostille. We need it to apply for our dughter’s citizenship and birth certificate in Slovak Republic. Enclosed is her original birth certificate and $25 fee.” Neviem, ako ostatné štáty, ale New Jersey už dáva iba elektronické apostily, takže, keď sa vrátil rodný list, bol k nemu pripnutý obyčajný papier s konfirmačným číslom, ktoré sa dá overiť online.

Potom sme vypísali žiadosť o slovenský rodný list, spravili kópie našich občianskych preukazov a sobášneho listu a spolu s apostilovaným americkým rodným listom poslali starým rodičom na Slovensko. Tí nechali rodný list aj s apostilom úradne preložiť a všetko zaniesli na matriku v mieste bydliska. Táto matrika potom všetko posiela na osobitnú matriku v Bratislave, ktorá ako jediná na Slovensku vydá rodný list pre dieťa narodené v zahraničí. Neprijíma však doklady priamo, takže treba ísť cez lokálnu matriku, na ktorú potom (za nejaké dva-tri mesiace) príde slovenský rodný list. Matrika kontaktuje starých rodičov a tí si ho prídu vyzdvihnúť.

Niekoľko komentárov:

–  Nám sa toto podario bez splnomocnenia pre starých rodičov, ale to už je na ochote danej matriky, lebo by ho mohli chcieť.

– Americký rodný list s apostilom sme nedostali naspäť, lebo ten ostal založený v archíve osobitnej matriky. Tomuto sa teoreticky dá vyhnúť tak, že im namiesto originálu dodáte notársky overenú kópiu (čo sme pôvodne aj my chceli urobiť), ale v praxi to nefunguje. Notárka totiž odmietla túto overenú kópiu spraviť, lebo náš apostil vraj nie je originál. Ignorovala fakt, že sa jedná o elektronický apostil, ktorý sa overuje online a priložený papier je len informácia o ňom. Tak ale možno budete mať šťastie na notárku, ktorá sa s niečím takýmto už stretla. V každom prípade, osobitnej matrike náš “neoriginálny” apostil nevadil.

– Ak sa vám to zdá príliš komplikované (alebo sa starým rodičom nechce), alternatíva je ísť cez slovenskú ambasádu v USA. Tí posielanie a komunikáciu s matrikou vybavia za vás (samozrejme za poplatok). Apostil a úradný preklad im však musíte dodať vy.

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...