Víkendové surfovanie

čo sa deje v žilinskej nemocnici: časť 1 a časť 2

the facts of death (Neil Gaiman o Terrym Pratchetovi)

raising teenagers

A writer friend comes round. She brings her son, who is the same age as my older daughter. Once we carried these children in our arms; at other times we pushed them in strollers, or led them by the hand. Now he follows his mother in like a pet lion on a leash, a proud, taciturn beast who has consented, temporarily, to be tamed. My daughter has this same aura of the wild about her, as though beneath a veneer of sophistication she is constantly hearing the summons of her native land, somewhere formless and free that still lies inside her and to which at any moment she might return. The manners of adulthood have been recently acquired. There’s no knowing how quickly they could be discarded. She and my friend’s son greet each other in territorial monosyllables. It is as though they are two people from the same distant country who have met here in my sitting room. They’ve met before, often, but you’d never know: Those were old– versions of themselves, like drafts of a novel the author no longer stands by. All the same, I expect them to take themselves off elsewhere, to another room; I expect them to flee the middle-aged climate of the sitting room, but they don’t. They arrange themselves close to us, two lions resting close to the shade of their respective trees, and they watch.

My friend and I have a few years of conversation behind us. We’ve talked about motherhood — we’ve both spent a large part of our time as a single parent — and its relationship to writing. We’ve talked about the problems and pleasures of honoring reality, in life and in art. She has never upheld the shadowless account of parenthood; and perhaps consequently, nor does she now allude to her teenage son as a kind of vandal who has ruined the lovely picture. We talk about our own teenage years, and the hostility of our parents’ generation to any form of disagreement with their children. Any system of authority based on control fears dissidence more than anything else, she says. You two don’t realize how lucky you are, and the lions roll their eyes.

fire is stored sunshine:

Ministerstvo školstva chce pritiahnuť absolventov prestížnych univerzít do štátnej správy

Keď padá sneh a tečie krv a slzy

Od včera rána sneží bez prestávky. Vonku je 40 cm snehu, Kikine jasle zavreli už včera na obed, moju školu dnes ráno. Vyzerá to tak, akoby Perinbaba vedela, že dnes nie som schopná fungovať a poskytla všeobecne akceptovateľný dôvod, prečo ostať zašitá doma.

 Sneh Sneh Sneh

O pol druhej v noci prišla správa, že zomrela moja starká. Nebolo to úplné prekvapenie, lebo som vedela, že sa nemá dobre, ale pripravená som na to nebola. Najviac mi je ľúto, že to je ďalší človek, ktorého som “zmeškala”. Keď sme prišli na Slovensko cez Vianoce, chceli sme za ňou aj s Kikou ísť, tešila sa na prvé pravnúča, ale kým sme mali iné návštevy, dostala porážku a išla som za ňou už bez Kiky na JISku. A tak sa teraz snažím na ňu striedavo aj myslieť aj nemyslieť. Bolí to a pritom viem, že tam je niekto, koho to bolí ešte viac.

A nemám jej ani čo povedať na útechu, lebo sama viem, že nič z toho nepomôže. A že to bude bolieť dlho. A že neviem, či to niekedy prestane…

Keď táto správa prišla, tak som bola hore. Chcela som spať, ale nedalo sa. V stredu som totiž po 18-mesačných prázdninách (ak nerátam čas po pôrode) dostala znovu menštruáciu – ak sa to tak dá nazvať, lebo na to, čo som mávala predtým sa to veľmi nepodobá. Kŕče, miestami boli porovnateľné s pôrodnými kontrakciami… a veľa krvi. Viem, že sa hovorí, že skutočný objem stratenej krvi pri menštruácii je menší ako sa pocitovo alebo na pohľad zdá, ale toto je prvý raz, keď naozaj viem, koľko tej krvi je. Divacup

Už keď som hľadala alternatívy k umelým plienkam, našla som aj alternatívy k umelým vložkám a tampónom. Látkové vložky narazili na podobnú bariéru ako látkové plienky, ale čo ma oslovilo, bol menštruačný pohárik – Divacup. A tak som pred pár týždňami jeden kúpila, lebo mi bolo jasné, že ako Kika rastie, kolobeh hormónov na seba nedá dlho čakať. Návod na použitie a internet hovoria svorne, že priemerná žena ho za 12 hodín naplní zhruba do polovice. Ja som vylievala plný každé dve až tri hodiny. A keď už nestačil ani pohárik s vložkou, použila som Kikinu plienku.

Teraz už je trochu lepšie. Ale stále sneží a aj krv aj slzy stále tečú…

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...