Pokuty, súdy, zákazy a urážky nie sú riešenie

Z českých novín: Pôrod doma skončil tragédiou, štát chce viac chrániť deti.

Odhliadnuc od toho, že v záujme vyvolania emócií, je hneď na úvod vložený obrázok predčasne narodeného bábätka… (Pôrody pred ukončeným 37. týždňom tehotenstva nepatria domov, pretože hrozí, že dieťa ešte nemá dostatočne vyvinuté pľúca; o to v článku vôbec nešlo.)

Odhliadnuc od toho, že moja prvá reakcia, keď si prečítam takýto článok, je súcit a predstava, aké hrozné to muselo byť pre matku, pod článkom sa nachádza vyše 2000 komentárov v duchu “tak jej treba, krave sprostej”… (Nie, nečítala som všetky, ale námatkovo vybraté boli takéto.)

Odhliadnuc od toho, že v ňom boli nepresnosti… Opravte ma, ak sa mýlim, ale pokiaľ viem, tak nie je štandard, aby rodiaca matka, ktorá príde do nemocnice, išla automaticky na ultrazvuk. Napoja ju na dva monitory – jeden na sledovanie kontrakcií a druhý na sledovanie srdečných oziev bábätka. (Tieto pôrodná asistentka doma sleduje pomocou ručného prístroja, ktorý je bežný aj pri tehotenských kontrolách.) Na ani jednom z týchto dvoch nevidno šnúru omotanú okolo krku. A “ak je pôrod už v pokročilom štádiu, dieťatku pomôžu na svet pomocou prístrojov”? Akých? Myslia sa tým pôrodné kliešte? Alebo vákuový extraktor? Alebo aké prístroje?

Odhliadnuc od toho, že asi štvrtina detí sa rodí so šnúrou okolo krku, niekedy omotanou aj viackrát a riešenie tejto situácie je najčastejšie to, čo aj laika napadne ako prvé – prevliecť šnúru cez hlavu…

… ak chce niekto viac chrániť deti, nech sa v prvom rade postará o to, aby podmienky a praktiky v pôrodniciach boli také, že nebudú mamičky odrádzať. Tým nemyslím nové závesy, dobrú stravu a jacuzzi (aj keď to by tiež neuškodilo), ale nedávanie rutinných nástrihov, možnosť vybrať si polohu na tlačenie aj inú ako “mŕtvy chrobák”, nepodsúvanie umelého mlieka namiesto odbornej pomoci pri prvých problémoch s dojčením a iné veci, ktoré sa v nemocniciach robia bežne.

… ak chce niekto viac chrániť deti, nech skúsi zabezpečiť, aby matky, ktoré sa aj tak rozhodnú rodiť doma, neboli vnímané, akoby mali lepru, keď sa ukážu v nemocnici v prípade komplikácie. Keby transfer z domu bol prijatý s rešpektom a nie s prístupom “zase musíme zachraňovať spackaný pôrod doma”, pôrodné asistentky a rodičia by možno skôr zvolili transfer v nejasnej situácii namiesto čakania, ako sa to vyvinie. Niektoré z nich by sa v konečnom dôsledku ukázali ako zbytočné, ale tie ostatné, by pomohli.

Pôrod doma nie je pre každého. Ale pokiaľ je plánovaný, je prítomná skúsená a vybavená odborná pomoc a jedná sa o nízkorizikové tehotenstvo, je porovnateľne riskantný ako pôrod v nemocnici (jedna zo štúdií), akurát zloženie rizík je iné. Je to rozumná alternatíva pre matky, ktoré sa tak rozhodnú a pripravia sa naň. Démonizovať ich nepresnými článkami, ktorých jediným účelom je vyvolať senzáciu, nikomu nepomôže. Obzvlášť nie matkám a deťom.