Víkendové surfovanie

básnička k Medzinárodnému dňu žien

sexuálna výchova inak:

výborné fotky (zaujímalo by ma, či je nejaká mama, ktorej sa nepritrafilo to, čo je na tej poslednej – použitie WC s dieťaťom v náručí)

Leonard Nemoy (Spock) odpovedá na list od dievčaťa zo zmiešanej rodiny (1968)

o tých, čo sa potápali a potápajú do veľkých hĺbok (skoro ako Magická hlbočina, ale nie celkom)

Today it is an economic and even geopolitical necessity for oil companies, in order to maintain pipelines and offshore rigs, to send divers routinely to depths of a thousand feet, and keep them at that level of compression for as long as a month at a time. The divers who do this work are almost entirely male, and tend to be between the ages of twenty-five and forty. Were they any younger, they would not have enough experience or seniority to perform such demanding tasks. Any older, and their bodies could not be trusted to withstand the trauma. The term for these extended-length descents is “saturation diving,” which refers to the fact that the diver’s tissues have absorbed the maximum amount of inert gas possible.

niečo, čomu Američania nerozumejú

Pooling risk in this way is arguably the most important function of the modern welfare state, which began to emerge in America in the 1930s in response to the Great Depression. In times of crisis, social insurance functions as a kind of disaster relief. Private insurers have neither deep enough pockets nor the administrative apparatus to insure the population as a whole against disruptions on this scale. And while it’s easy to say our neighbours should be responsible for themselves, it’s hard on society when a large number of citizens fall sick or lose their jobs. Keeping the general population healthy and able to provide for itself is clearly a public good in the sense that it increases productivity, lowers crime, and so on.

But Americans have a poor understanding of how this core business works, and how they benefit. Instead of thinking about entitlement programmes as insurance against economic hardship, they think of them as a kind of charity that goes to other people. They are quick to scold others for taking “handouts”, unaware that they are stretching out their own hands. In 2008 a Cornell Survey Research Institute poll found that 57% of Americans said that they had never used a “government social program”. But when those respondents were asked about specific programmes—like Social Security, unemployment insurance, student loans and the home-mortgage interest deduction—94% had used at least one. On average, in fact, they had used four different social programmes over the course of their lifetimes. A more recent Census Bureau survey found that nearly half of Americans received direct benefits in 2011.

making sense of the world

Víkendové surfovanie

TED prednáška o deťoch a pozeraní televízie:

najprv bol tento článok o francúzskych rodičoch (vďaka Mirke za linku), a potom som natrafila na tento – don’t ask, tell

áno, ale – toto som sa už niekoľkokrát snažila (s rôznym stupňom úpešnosti) vysvetliť rôznym ľuďom, ale tu to je napísané lepšie, ako sa to mne kedy podarilo

perspektíva (vďaka Ajke za linku)

veľmi životaschopné malé potvory:

podpora kojenia

Research shows that a male partner’s attitudes towards and willigness to assist with breastfeeding is the single biggest determinant of whether a woman will continue to exclusively breastfeed once she has left hospital…

Women are told, usually repeatedly, by health professionals that breastfeeding is the best ‘choice’, and the vast majority believe it. Breastfeeding advice, in many cases, seems to constitute little more than a bit of information about how to do it and a very clear intimation that it’s what good mothers do. What it all too often doesn’t include is sensitive, individualised, and knowledgable information delivered in a mother-centred way. What it definitely doesn’t come with (if it’s being delivered by a health professional or, well, just about anyone) is actual real-life support to achieve the mother’s breastfeeding goals.

zahraniční Slováci a voľby na Slovensku – aj diskusia stojí za prečítanie

-12C a vodné delo v akcii

#shitsiskosays – o Star Treku, sociálnych sieťach a voľnom čase

raz do týždňa chodievam plávať a raz do posilňovne/na zumbu – podľa toho, ako mi to časovo vyjde, a v súvislosti s tou zumbou mi môj drahý poslal toto

a ešte na pobavenie:

Mamííí

Víkendové surfovanie

predstavte si dievča:

na vianočnú tému:

http://www.youtube.com/watch?v=8gFYzErcweg

trikrát hurá pre malú Mr. Spock – to nie je preklep (a ešte raz pre skutočného Mr. Spocka)

lietadlo a vlak

dnešný rasizmus (New York City)

na zasmiatie: ako spia bábätká (zdá sa, že to nie je len špecialita mojej malej)

keď sa dievča narodí v chlapčenskom tele

Star Trek?

Vedcom z Kvantového Inštitútu Marylandskej Univerzity sa podaril zaujímavý kúsok. Podarilo sa im preniesť informáciu medzi dvoma atómami, ktoré sa nachádzali v neprepojených, meter od seba vzdialených kontajneroch. Nie je to teleport takého druhu, ako sme videli v Star Treku, keď sa posádka Enterprise premiestňovala z miesta na miesto, lebo nepreniesli fyzickú hmotu, ale “iba” informáciu. Ale aj tak je to fascinujúce.

S teleportom ako takým sú dva veľké problémy.

Ten prvý je, že sa to nedá. Telo sa skladá zo zhruba 1028 atómov a rozbitie väzieb medzi nimi by vyžadovalo veľa energie. A ešte viac ich premena na energetický lúč. A ako by sa na druhom konci toto puzzle zase poskladalo? Kde by boli uložené informácie o tom, kam ktorý atóm patrí? Keď navyše podľa Heisenbergovho princípu neurčitosti, čím viac vieme o polohe atómu, tým menej vieme o jeho hybnosti (a naopak)…

A ten druhý, že aj keby sa to nejako dalo, bude ten človek na druhom konci ten istý? Toto je už odbočka z fyziky do filozofie, ale aj keby sme vedeli atóm po atóme v cieli spraviť presnú rekonštrukciu, dostaneme tú istú osobnosť? Ak áno, to by znamenalo, že ľudské vedomie je niečo “hmatateľné” (pre mňa dosť znepokojujúca myšlienka). Ak nie, tak každý transport by bol malá (veľká?) smrť a znovuzrodenie…

Na čo je teda ten pokus z Marylandu dobrý? Na niečo o kus praktickejšie. Je to prvý krok smerom ku kvantovým počítačom, ktoré potrebujú práve prenos informácií a nie hmoty. Na tie si však ešte nejaký čas budeme musieť počkať.

Dovtedy žijte dlouze a blaze.

Konferencia, Bell Labs a Star Trek

Počítadlo patentovTento týždeň bol pomerne rušný. Od pondelka do stredy konferencia – moja prvá, ak nerátam ŠVK v Bratislave. Je pravda, že boli prezentácie, kde som nerozumela, na čo autori prišli, boli aj prezentácie, kde som nepochopila ani otázku (na čo sa snažili prísť), ale zase na druhej strane boli aj také, kde som aj chápala, aj sa mi páčili – takže celkový dojem dobrý, čo je fajn aj preto, že mám povinnú účasť aj v najbližších rokoch.

Ešte zaujímavejší ako konferencia bol výlet do Bellových Laboratórií v Murray Hill. Čím sú zaujímavé? Napríklad tým, že dostali 6 Nobelových cien za fyziku (tranzistor, kozmické žiarenie, …). Alebo tým, že odtiaľ pochádza UNIX, C, C++, S (Dennis Ritchie tam pracoval až do roku 2007). Alebo tým, že tam vymysleli laser a optické vlákna a kopu iného. Alebo tým, že napriek tomu, že sa venujú hlavne telekomunikáčným záležitostiam, sieťam a nanotechnológiám, držia si svoje oddelenie matematikov. To bol vlastne dôvod, prečo sa tento výlet organizoval – aby sme sa mohli pozrieť, že matematici sú užitoční aj v nie-akademickom prostredí.

Hneď na začiatku si nás onálepkovali a museli sme podpísať papier, že nebudeme fotiť (nie, že by v tých konferenčných miestnostiach, kde sme boli, bolo čo). Rozprávali sme sa so štyrmi ľudmi, s každým približne hodinu, a dozvedeli sme sa, ako sa im tam pracuje a čím sa zaoberajú a “vtipné historky zo starých čias”. Niečo mali s akademickým prostredím spoločné – publikujú, majú pravidelné semináre na rôzne témy (jedného sme sa zúčastnili, organizuje ich Henry Landau – matematik, ktorý tam dlho pracoval a už desať rokov je na dôchodku) a niečo zase nie – výbornú jedáleň, problémy, ktorých riešenia niekto naozaj potrebuje…

Z tých tém, o ktorých sme sa bavili, spomeniem len jednu – telekonferencie. Zaujalo ma to najmä kvôli tomu, že to vyzerá tak, že to, čo sme videli v Star Treku, sa rýchlo mení zo science fiction na science. Pozrite si nasledujúce videá.


http://www.youtube.com/watch?v=rcfNC_x0VvE
Čo na to poviete?

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...