Víkendové surfovanie

our mothers as we never saw them

The old photos of her are even more compelling than the stories because they’re a historical record, carrying the weight of fact, even if the truth there is slippery: the trick of an image, and so much left outside the frame. These photos serve as a visual accompaniment to the myths. Because any story about your mother is part myth, isn’t it?

Stephen Wolfram: A New Kind of Science (celá kniha, free)

Paul Lockhart: A Mathematician’s Lament 

In fact, if I had to design a mechanism for the express purpose of destroying a child’s natural curiosity and love of pattern-making, I couldn’t possibly do as good a job as is currently being done [by] contemporary mathematics education.

Neuralink (a venture to merge human brain with AI) and The Boring Company – Elon má nejako veľa voľného času…

Seeing theory – výborné, budem ukazovať budúci školský rok prvákom a prváčkam

British food, explained (sorta)

Unless it’s a pie that is a pudding, like a mince pie, which doesn’t involve mince, which is meat that’s been minced, but does involve mincemeat, which doesn’t involve meat. You could put what you think of as pudding on this type of pie, which is a pudding.

slovenské nemocnice nie sú Baby-Friendly (už ani formálne)

Study: Accomplished female scientists often overlooked

One, the composition of the organizing committee matters. I looked at all the neuroimmunology conferences held in 2016 worldwide, and I found that as you approach 50 percent women on the organizing committee, you approach 50 percent female invited speakers. So if you want gender parity in speakers, first you need to include more women in organizing and planning committees. Two, speaking out about gender balance makes a difference.

lyrebird – vytvoria imitáciu vášho hlasu z jednominútovej nahrávky

jahňatá narodené s použitím umelých materníc – fascinujúce, strašidelné, úžasné

kto sponzoruje (slovenské) konferencie pediatrov? Kto by mal? A kto by nemal?

Dievčatá sa o vedu a technológie začínajú zaujímať neskôr, ich záujem prudko klesá

Víkendové surfovanie

fotky z Burning man… je to dosť ťažko popísateľná týždenná akcia v Nevadskej púšti

novel writing month – tento rok to nepôjde, možno ten budúci

phdcomics – statistics

a data scientist is …

Data science is statistics on a Mac.
A data scientist is someone who is better at statistics than any software engineer and better at software engineering than any statistician.

vďaka Renči za linku na video:

Víkendové surfovanie

unbelievable nail houses

tričká, feminizmus, výchova detí a dáta – časť 1. – farby

Accordingly, I have taken to buying all of Madeline’s shirts in the boys section, the result of (her boy-ish haircut and) which is that half the time people refer to her as “he”. This doesn’t terribly bother me, especially if she ends up getting the gender wage premium that people are always yammering about on Facebook, but it makes me wonder why such a stark divide between toddler boy shirts and toddler girl shirts. And, of course, it makes me wonder if the divide is so stark that I can build a model to predict it!

tričká, feminizmus, výchova detí a dáta – časť 2. – vlastné tričká

The […] table shows, for each of the 10 principal components, the eigenshirt, the shirt with the largest component value, the shirt with the closest-to-zero value, the shirt with the largest negative component value, and the “anti-eigenshirt”.

How likely is the NSA PRISM program to catch a terrorist?

prečo fínske bábätká spia v krabiciach

For 75 years, Finland’s expectant mothers have been given a box by the state. It’s like a starter kit of clothes, sheets and toys that can even be used as a bed. And some say it helped Finland achieve one of the world’s lowest infant mortality rates.

Fínska krabica

Víkendové surfovanie

o dni matiek, koláčoch a genderových stereotypoch

“…šije, varí, perie, zvára, ani chvíľu nezaháľa…” recitovalo prváča, ktoré sa na ďalší deň vyskytlo v našej kuchyni – partička dievčat k nám chodí piecť koláče (som zjavne jediná, ktorá je na takúto zábavu ochotná požičať vlastnú kuchyňu). Tak som ich preskúšala. Pre začiatok “cudzie termity”. Polovica uhádla, čo je “nezaháľa”, ale viac-menej z kontextu. So “zváraním” to bolo horšie. Dosť ma šoklo, že druháčka vie, čo je zváranie kovov elektrickým oblúkom…ale ani jedna nepochopila, prečo by mali mať v kuchyni potrubie, ktoré potrebuje zaplátať.

podvod v testovaní deviatakov? treba čítať aj s diskusiou a s touto reakciou

spomalené zábery toho, ako deti ochutnávajú prvýkrát dané potraviny:

Takže na svete je 3D tlačiareň, pomocou ktorej ľudia môžu vyrábať úžasné veci. Ale nie, my budeme tlačiť zbrane (“this tool might be used to harm people”). Tú pištoľ nazvali “the Liberator”. Asi preto, že tí, čo majú svoje vlastné 3D tlačiarne sú tak veľmi utláčaní, nie?

nemám rada patriarchát

Čiže sú to také radikálne matky, zrejme také mi pristanú. Nehovorím, že nie sú tiež obetavé, ale možno mám problém zahrať matku, ktorá je vo všetkom prispôsobivá, mäkká a podriadená hlavne mužskému pokoleniu, čo sa prejavuje aj v mojom súkromí. Nemám rada prílišný patriarchát, zdá sa mi, že v dnešných časoch by už mohol byť prežitkom…

cancerland

My official induction into breast cancer comes about ten days later with the biopsy, which, for reasons I cannot ferret out of the surgeon, has to be a surgical one, performed on an outpatient basis but under general anesthesia, from which I awake to find him standing perpendicular to me, at the far end of the gurney, down near my feet, stating gravely, “Unfortunately, there is a cancer.” It takes me all the rest of that drug-addled day to decide that the most heinous thing about that sentence is not the presence of cancer but the absence of me — for I, Barbara, do not enter into it even as a location, a geographical reference point. Where I once was — not a commanding presence perhaps but nonetheless a standard assemblage of flesh and words and gesture — “there is a cancer.” I have been replaced by it, is the surgeon’s implication. This is what I am now, medically speaking.

Possibly the idea is that regression to a state of childlike dependency puts one in the best frame of mind with which to endure the prolonged and toxic treatments. Or it may be that, in some versions of the prevailing gender ideology, femininity is by its nature incompatible with full adulthood — a state of arrested development. Certainly men diagnosed with prostate cancer do not receive gifts of Matchbox cars.

It was feminist health activists who led the campaign, in the seventies and eighties, against the most savage form of breast-cancer surgery — the Halsted radical mastectomy, which removed chest muscle and lymph nodes as well as breast tissue and left women permanently disabled. It was the Women’s Health Movement that put a halt to the surgical practice, common in the seventies, of proceeding directly from biopsy to mastectomy without ever rousing the patient from anesthesia.

No, this is not my sisterhood. For me at least, breast cancer will never be a source of identity or pride. As my dying correspondent Gerri wrote: “IT IS NOT O.K.!” What it is, along with cancer generally or any slow and painful way of dying, is an abomination, and, to the extent that it’s manmade, also a crime. This is the one great truth that I bring out of the breast-cancer experience, which did not, I can now report, make me prettier or stronger, more feminine or spiritual — only more deeply angry. What sustained me through the “treatments” is a purifying rage, a resolve, framed in the sleepless nights of chemotherapy, to see the last polluter, along with, say, the last smug health insurance operative, strangled with the last pink ribbon. Cancer or no cancer, I will not live that long of course. But I know this much right now for sure: I will not go into that last good night with a teddy bear tucked under my arm.

Na Slovensku každé štvrté dieťa, v USA každé tretie

OECD Health Data 2011 ponúka dáta na porovnanie zdravia a zdravotníctva v krajinách OECD. Mňa zaujímalo toto:

Pôrody cisárskym rezom v krajinách OECD, 1990-2009 (% zo živo narodených detí; zdroj dát; klik pre väčší obrázok):

OECD

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Ešte raz v bledomodrom:
Pôrody cisárskym rezom na Slovensku, 1990-2009 (% zo živo narodených detí; zdroj dát):

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

A ešte raz – čísla za rok 2009 (posledný dostupný):

2009
Austrália
Rakúsko 28.6
Belgicko
Kanada
Česká Rep 21.2
Dánsko 20.6
Estónsko 20.7
Fínsko 15.7
Francúzsko 20.0
Nemecko 30.3
Maďarsko 32.5
Island 15.8
Írsko 26.0
Izrael 18.8
Taliansko 38.4
Kórea 35.1
Luxembursko 29.7
Mexiko 42.0
Holandsko
Nový Zéland 24.0
Nórsko
Poľsko 22.8
Portugalsko 33.0
Slovensko 27.0
Slovinsko 17.8
Španielsko 24.9
Švédsko 17.1
Švajčiarsko 32.4
Turecko 42.7
Veľká Británia 23.7
USA

V USA sú za rok 2009 zatiaľ dostupné len predbežné dáta (National Vital Statistics System), ktoré hovoria 32.9%. V štáte New Jersey je to 39.4%. V nemocnici, kde sa narodila Kika, 42.8%.

Čísla

Mám tu pre vás pár zaujímavých štatistík. Týkajú sa troch rôznych tém, ale ani jedny nie sú veľmi optimstické.

Tie prvé sú o kojení v Amerike a pochádzajú z Centra pre kontrolu chorôb (Center for Disease Control), čo je v USA niečo ako úrad na ochranu zdravia. Hovoria, že aj keď za posledných 10 rokov percento kojených bábätiek postupne rastie, stále je dosť nízke. Takých detí ako je Kika (do troch mesiacov len kojených) je niečo pod 13%, takých, čo v sú troch mesiacoch AJ kojené, je trošku viac ako tretina a viac ako tretina detí materské mlieko NIKDY neochutnala (údaje sú odtiaľto). Ešte ma zaujala jedna tabuľka ani nie tak výpovednou hodnotou (ktorá nie je príliš veľká), ako skôr tým, čo sa snaží porovnávať – kojenie, fajčenie a pozeranie telky podľa jednotlivých štátov USA.

V každom prípade, zdá sa mi, že namiesto lamentovania nad nízkymi číslami, by sa mal CDC zamyslieť nad tým, či nie je veľa mamičiek už dopredu odsúdených na neúspech. Nie tie, ktoré sú rozhodnuté, že chcú kojiť a sú ochotné prejsť aj počiatočnými komplikáciami. Ani tie, ktoré vedia, že nechcú, alebo zo zdravotnývh dôvodov nemôžu. Ale tie, ktoré si povedia, že skúsia a ak to pôjde tak budú kojiť a ak nie, tak nie. Lenže pokiaľ im už na začiatku nie je nápomocná nemocnica (tu je článok ako praktiky nemocníc ovplyvňujú kojenie), ale im radšej nabalí tašku (ako nám) reklamnými vzorkami “formule” (sunaru), tak sa nemajú čomu čudovať.

Keď sa už sťažujem na nemocnice, tak ešte trochu z iného súdka. Tu som písala, koľko si pýtali za náš (nekomplikovaný) pôrod. A tu je tabuľka na porovnanie takéhoto pôrodu s cisárskym rezom alebo s komplikáciami. Má však dva háčiky. Údaje sú pár rokov staré – aby ste dostali predstavu o dnešných cenách, stĺpčeky treba dvakrát zväčšiť (ale relatívny pomer zhruba ostáva). A toto je len cena, ktorú si zaúčtuje nemocnica za pôrod. Osobitne sa platí anesteziológ/epidurál, osobitne sa platí starostlivosť o novorodenca a osobitne sa platí aj lekár-pôrodník, ktorý je prítomný. Niečo je zhnité v tomto štáte americkom…

Nuž a čím tento článok zaklincovať na koniec? Jedine týmto videom:

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...