Paríž alebo Blood Flow 2017

Malá konferencia o červených krvinkách, na ktorej budú všetci tí, ktorých články čítam, keď robím simulácie. V Paríži. Tak tam bolo treba ísť.

Prednášky boli v Inštitúte Henriho Poincaré. Pre tých, ktorí ho nepoznajú, bol to matematik, ktorý okrem iného vyslovil známu Poincaré conjecture, ktorá ešte donedávna odlávala a až Perelmanovi sa podarilo nad ňou vyhrať. Okrem toho sa zaoberal chaotickými systémami, mojou srdcovkou spred pár rokov, a kopou iných zaujímavostí. 

A vnútri to bolo obvešané plagátmi žien matematičiek. Žijúcich. Aj tehotných.

Dnes poobede tam mal mať populárno-náučnú prednášku Timothy Growers, na ktorú by som určite išla, keby som už v tom čase nesedela v lietadle domov. Tak ale za posledné tri dni som si prednášok vypočula dosť. Veľa z nich bolo pre mňa zaujímavých a inšpiratívnych, s kopou ľudí sa dalo porozprávať o tom, čo robíme. Konečne konferencia, kde je naša téma hlavnou témou a nie okrajovou aplikáciou (doteraz takmer vždy).
Usedená po celom dni, som sa po večeroch túlala. Najprv samozrejme Eiffelova veža. Po schodoch.

Fotky nie sú veľmi dobré, lebo som mala so sebou len telefón a nie veľký foťák 🙁 a ten v šere a potme odmieta spolupracovať.

Pohľad hore

A ešte pri odchode

Okrem toho aspoň zvonku Pantheon, Notre-Dame, Pont Neuf, Louvre…

Keď prídem niekedy aj s Mišom, tak snáď bude čas ísť aj dovnútra. 

Hotelovú izbu som mala fascinujúcu. Priamo v Latin Quarter, kúsok od Inštitútu, ale úplne staromódnu a s takou malinkou kúpeľňou, že pri používaní záchoda bolo treba mať otvorené dvere, lebo inak by sa mi doňho nezmestili nohy. Na prespatie ok. 

Jedlo… aj dobré aj menej dobré. Jeden konferenčný obed sa veľmi nevydaril. Ale oficiálna večera (tu) bola parádna (a vína bolo dosť). Okrem toho som si samozrejme nemohla nechať ujsť to, čoho v Žiline nemáme veľa. 

Za chvíľu dorazím domov a tým sa končí moja posledná pracovná cesta tohto roku. Ale takýchto konferencií na takýchto miestach by mohlo byť aj viac…

Sushi

Sushi máme radi. Tri miesta, kde nám (zatiaľ) najviac chutilo, sú/boli Todai (v New Yorku), Hibachi (South Plainfield, NJ) a Suno Sushi (Berlin). V Žiline máme Sushihanil a to síce nie je zlé, ale pomer cena/výkon je od optima príliš ďaleko. Takže v rámci učenia sa nových vecí a aj ako príjemnú spoločenskú akciu s kamarátmi sme doma začali experimentovať. Bolo to jedlé a už teraz sa tešíme na vylepšenia. 

1 šálka (sushi) ryže
2 šálky vody
3 polievkové lyžice ryžového vínneho octu
2 polievkové lyžice cukru
1/2 čajovej lyžičky soli
4 nori plátky (sušené riasy)
nakrájaná zelenina (mrkva, uhorka, červená paprika, avokádo, …)
losos, iná ryba, krevety (nemusí byť)
sezam, sójová omáčka, wasabi, nakladaný zázvor

Ryžu poriadne prepláchneme a na miernom ohni varíme vo vode, až kým sa všetka voda nevstrebe. Zatiaľ nakrájame zeleninu na pásiky. Potom zohrejeme ocot a rozpustíme v ňom cukor a soľ a celé to vlejeme do ryže hneď, ako sa dovarí. Zľahka premiešame – cieľom je mať lepkavú ryžu, nie rozbiť to na kašu.

Plátok rias položíme na čistú utierku a natrieme naň tenkú vrstvu ryže (s ryžou treba rozumne hospodáriť, aby akurát vyšla). Na troch stranách až do kraja, na jednej dlhšej necháme kúsok nenatretý. Potom na kraj naukladáme zeleninu a/alebo morské potvory a tuho zavinieme ako roládu. Ostrým nožom krájame na kolieska. Kolieska môžeme potom posypať sezamom. Z jednej rolky vyjde 8-10 kúskov, podľa toho, aké hrubé ich chcete mať.

Podávame hneď so sójovou omáčkou, wasabi a zázvorom. (Wasabi sa po troškách primiešava do sójovej omáčky, aby bola štipľavá.)

Poznámky:

  • Trvanlivé sushi ingredience sa dajú kúpiť v Lidli počas ázijských týždňov alebo v Tescu v cudzokrajných (či ako sa volajú) policiach. Nie je to ideál, ale začiatočníkom, ako sme my, to postačí.
  • S rybou je väčší problém. Mala by byť čerstvá. To si netrúfam povedať o žiadnom lososovi v Žiline. Tentokrát sme to pre istotu skúsili s údeným lososom. Ale nebolo to ono (Mišo povedal, že je to niečo ako pizza s korbáčikmi…). Nabudúce to budeme musieť spraviť inak.
  • Avokádo treba kúpiť zelené. Akurát dozreté sa kúpiť prakticky nedá. A prešvihnuté je už nanič. To zelené bez hnedých škvŕn treba nechať (nie v chladničke) pár dní dôjsť, kým nebude na dotyk mierne poddajné. Urýchliť sa to trochu dá tým, že ho dáme do papierového vrecka spolu s jablkom.

Lienky

Tento týždeň boli v škôlke besiedky ku dňu matiek. A tak som najprv utekala so školy v utorok, aby som stihla svoju lienku:

IMG_9767

IMG_9771

[video src="http://www.jancigovci.com/wp-content/uploads/2015/05/lienky.m4v" /][video src="http://www.jancigovci.com/wp-content/uploads/2015/05/recituju.m4v" /]

A potom vo štvrtok, aby som stihla včielku. Nanešťastie, vo štvrtok som sa už nestihla zastaviť doma pre foťák, takže včielku na fotke nemám. Tak namiesto toho ešte video zo zimy, ako sa moja druhá lienka  zoznamuje so sushi:

[video src="http://www.jancigovci.com/wp-content/uploads/2015/05/kika_sushi.m4v" /]

Sushi, potkany a gospel

V sobotu sme sa vybrali na súťaž gospelových zborov (lebo sa nám minulý rok veľmi páčilo), ale ešte predtým sme išli na obed do jednej japonskej morskej reštaurácie – Todai.

Miša si získali tým, že jedlo ponúkajú formou bufetu a tak sme mohli vyskúšať zo všetkého a tým, že hostia boli väčšinou šikmookí, čo považoval za znak toho, že jedlo je aspoň do určitej miery autentické. A tak sme ochutnávali rybky, mušle, krabie koláčiky, šaláty a sushi. A na záver sme neodolali malinkým koláčikom všetkých možných farieb.

Odtiaľ sme sa vybrali metrom do World Financial Center (hneď vedľa tej veľkej jamy po dvojičkách, v ktorej aj cez víkend vládol čulý ruch). A tam sme uvideli amerických bratrancov Remyho z Ratatouille. Nemali také vybrané chute ako on a napchávali sa nejakými smeťami.

Nie, neboli to prvé potkany, ktoré sme v New Yorku videli, nie je raritou vdieť ich ako sa prechádzajú po koľajniciach metra (asi meter pod úrovňou nástupišťa), ale títo boli priamo na nástupišti – na konci, kde nebolo veľa ľudí. A nemali tých zvyčajných 7-8cm, ale takých 12-15. Brrrr.

Zmena témy na niečo príjemnejšie. Gospelová súťaž bola fajn. Nenadchla nás až natoľko ako minulý rok, ale posedeli sme si pod palmami a všeličo sme si vypočuli. Malá ukážka tu:

Sushi a sashimi

V rámci rozširovania obzorov a ochutnávania národných kuchýň sme sa raz s Mišom vybrali na sushi. Japonských reštaurácií je tu ako maku a sushi sa teší veľkej obľube, takže naše očakávania boli asi väčšie než mali byť.

sushisashimiAby sme mohli aj porovnávať, objednali sme si jeden tanier sushi a jeden sashimi. Človek neznalý veci si pomyslí, surová ryba ako surová ryba. Ale nie je to tak. Technicky vzaté, ani sushi nie je surová ryba. Sushi je vlastne pomenovanie pre octovú ryžu. A na nej už môže byť naukladané čokoľvek od surovej ryby cez chobotničky, zeleninu alebo mäso. Naopak sashimi je práve tá surová ryba, ku ktorej vám už ryžu nedonesú – iba wasabi (superštipľavý zelený chren, ktorý má vyštípať všetky prípadné baktérie v surovej rybe) a takú zvláštnu nastrúhanú reďkovku.

A také nám veru aj doniesli. No čo vám budem rozprávať. Aj sme to skoro zjedli, ale zhodli sme sa na tom, že už sa asi nevrátime. Ryby máme síce obidvaja radi, ale výrazne viac nám chutia tepelne upravené.

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...