O tehotenských testoch a o tom, ako súvisí plodnosť s kojením

Prvý tehotenský test som si s nadšením kúpila, keď sme chceli Kiku. Bolo to pár dní pred tým, ako vôbec malo zmysel niečo testovať. A ja som testovala aj tak, veď čo keby už náhodou… A samozrejme vyšiel negatívny. O týždeň na to už malo zmysel testovať a na druhom teste sa ukázali dve čiarky.

Potom sme chceli Kuba a žiadny test som nekúpila. Ani zavčasu, ani potom, keď už by vedel niečo ukázať. Myslela som si, že som tehotná (nebolo mi zle, ale menštruácia sa nedostavila a znovu sa mi začali snívať besne farebné sny) a vôbec som necítila potrebu overovať si to ocikávaním nejakej paličky. Až na druhom stretnutí s pôrodnými asistentkami spolu s rutinným vyšetrením moču spravili “pre poriadok” aj tehotenský test.

Tehotenský test

včera

Nuž a včera večer som s ďalším sedela v kúpeľni.

Bez pestrofarebných snov, ale dva týždne už aj bez očakávanej pravidelnej krvi. Nemyslela som si, že som tehotná, pravdepodobnosť spoľalivosti našej antikoncepcie stála pevne na našej strane, ale na druhú stranu tu bol fakt, že takéto meškanie sa mi predtým stalo dvakrát v živote a obidva razy z toho časom bolo bábo. Mám dosť skúšok zo štatistiky na to, aby som vedela, že dve “merania” nie sú dáta (ale anekdáta), ale štatistika-neštatistika, krv-nekrv (a je to celkom určite nekrv), žiadna metóda nie je stopercentná a tu sa nedá len tak nonšalantne tváriť, že o nič nejde.

On bol taký presvedčený, že sa žiadne bábo nemohlo pritrafiť, že zahlásil, ak si tehotná, tak to nie je moje. (Čo sa na to odpovedá? Ak Ty požiadaš o testy otcovstva, tak ja o rozvod?) Ale nejaké hlodanie tam asi tiež bolo, lebo išiel a test kúpil.

A tak som s ním včera večer sedela v kúpeľni.

Z predstavy, že by sme do nášho súčasného a v blízkej budúcnosti očakávaného chaosu pridali ďalšieho trpaslíka, sa mi ježili všetky vlasy tak, že by sa na ne dali napichovať jablká. A preto som po predpísaných pár minútach s úľavou nechala test na umývadle a s úsmevom poslala aj jeho, nech sa ide pozrieť. Ale viem, že ten úsmev mu veľmi na pokoji nepridal, lebo aj keď možno s istotou nevie, ale myslím si, že tuší, že okrem tej veľkej úľavy tam bola aj taká malá, maličká ľútosť a pocit, že naša rodina ešte možno nie je úplne kompletná.

————————————————————————–

A o čo teda ide?

Mamám, ktoré koja, sa menštruácia a plodnosť po pôrode vracajú vo všeobecnosti neskôr (môže to síce byť už po pár týždňoch ale je pravdepodobnejšie, že to bude až po pár mesiacoch, alebo dokonca po roku či dvoch) – zodpovedný je za to hormón prolaktín. A aj keď potom menštruácia príde, môže byť spočiatku nepravidelná.

Keď som kojila Kiku, tak som si na tú prvú počkala zhruba 8 mesiacov a nemyslím si, že je náhoda, že plus mínus vtedy začala chodiť do jaslí, boli sme menej spolu a menej odo mňa cucala. Čo sa tej nepravidelnosti týka, u mňa by sa síce nedali podľa nej nastaviť hodinky, ale kalendár už celkom v pohode. A niečo podobné som teda očakávala aj tentokrát.

Preto to prekvapenie.

Moje vysvetlenie je také, že po Kubovom párdennom štrajku sa mi rozhasili hormóny natoľko, že prišla prvá menštruácia (skôr ako po Kike). On sa potom znormalizoval, hormóny (dúfam) tiež, a druhá už neprišla.

Aj tak dobre.

Traja

V poslednej dobe som toho veľa nenapísala, ale nie preto, že by nebolo o čom. Práveže bolo. Prišli veci, ktoré sme čakali a zopár aj takých, ktoré sme nečakali. A zopár očakávaných neprišlo…

Tehotenský testZ tých očakávaných, čo prišli, je najdôležitejšia dobrá správa, že k nám v máji príde bývať jeden Američan/Američanka. Už  teraz sa veľmi tešíme (aj keď nám asi ešte úplne nedochádza). A tak som zmrazila členstvo v klube KO a začala zase viac chodiť na plaváreň. Okrem plavárne častejšie navštevujem aj kúpeľňu a momentálne som v stave, keď mi síce ešte veľmi nerastie bruško, ale zato začínam vyzerať, ako keby som si nechala vylepšiť prsia (a to treba podotknúť, že v týchto partiách mi nikdy nechýbalo). Ak to takto pôjde ďalej, tak za chvíľu budem v jednej lige s Pamelou Anderson…

Čo sme čakali a neprišlo? Nebýva mi zle (klop, klop na drevo) a nedostavili sa (zatiaľ) ani divné chute typu chlebíky s lekvárom, uhorkami a nastrúhanou kriedou. Aj keď teda tie uhorky si občas kúpime, ale zajedáme ich francúzskymi zemiakmi…

A čo sme nečakali… grgá sa mi. Aj keď už to začína poľavovať zo “stále a veľmi” na “často a dosť”. Vždy lepšie ako pravidelné rozhovory so záchodovou misou, ale aj tak dúfam, že to časom prejde. Nečakali sme ani tehotenskú demenciu (som si myslela, že tomu votrelcovi rastú mozgové bunky tempom 100ks/min, ale možno sa mýlim a iba sa tie moje sťahujú o poschodie nižšie), ale začala sa prejavovať tým, že som z Mirečkovho narodeninového blahoželania minulý týždeň nebola schopná dopočítať sa, koľké že narodeniny to vlastne oslavujem. A ešte zvýšenú flexibilitu (na čo následne google povedal, že to sme čakať mohli), lebo že v prvých mesiacoch sa vo veľkej miere tvorí hormón relaxín (!) a ten spôsobuje uvoľňovanie kĺbov, väčšiu pružnosť šliach a celkovú ohybnosť. Tak uvidíme, čo nás prekvapí najbližšie.

Držte nám palce, nech ide všetko, ako má a keď bude niečo vidno, ukážeme.

PS Blonďatý citát dňa: “Dúfam, že je to moje.”