5 mesiacov

Kika má 5 mesiacov! A má aj novinky…

Nové zvuky: vydáva také karate škreky typu ííííííííííííííííja a rôzne kombinácie písmen p, f, u: pfu, puf, fup. A keď jej ja odpoviem, že puf, tak sa chichoce, ako keby som povedala nejaký dobrý vtip.

Nové pohyby: keď ju necháme nahú pred kúpaním, tak sa “doplazí” takých 30cm za hračkou, ktorú chce. To doplazí je v úvodzovkách, lebo pohyb, ktorý robí vyzerá asi tak, že podsunie trochu kolená, vypučí żądok do vzduchu a zaberie rukami, ako keď sa plazí vojak. Tých 30cm spraví tak na 5-6 pokusov. Ale oblečenej jej to zatiaľ nejde. Okrem toho sa točí, točí, točí. To by samo o sebe bolo fajn, ale problém je v tom, že z bruška na chrbát to ešte stále nevie a na brušku spať nechce. Takže napríklad včera večer sme ju museli trikrát “zachraňovať”, kým zaspala, lebo zakaždým sa pregúľala na bruško a potom nevedela, čo robiť.

A v nedeľu bola s nami na tenise. Katka a Peťo dobicyklovali z Brooklynu a trochu si s Mišom zahrali. A Peťo nás aj nafotil.

US Open

Dnes som zaspávala ráno na prednáške a môže za to Nadal. Môjmu drahému sa stotiž splnil ďalší sen – boli sme na US Open. Ale oproti minulému roku, keď sme sa len tak poflakovali po parku, tento raz tak naozaj – na tenis. Domov sme došli o tretej ráno a keď ten chlapík dnes na prednáške zhasol svetlo a spustil powerpoint, tak som bola jasná… ale po poriadku.

Keď sme si kupovali lístky (dosť dávno), tak ešte vôbec nebolo jasné, koho uvidíme hrať – nevedeli sme, kto sa kam prebojuje. A tak sme si vybrali jedno večerné štvrťfinále (večerné preto, že sme pracujúci a školopovinní a štvrťfinále preto, že viac sa nám do lístkov nechcelo investovať). Ukázalo sa, že to bola šťastná voľba, lebo sa nám ušiel zápas sestier Williamsových a ako bonus Nadal.

Do Flushing Meadows sme došli pekne ako kázali na lístkoch, na siedmu, ale to nám nebolo nič platné, lebo do štadiónu (Arthur Ashe Stadium) nás nepustili. Dohrával sa tam ešte predchádzajúci zápas. Tak sme sa motkali po areáli, okukovali tréningové dvorce, chvíľku počúvali Martinu Navrátilovú, od ktorej chcel komentátor nejaký tip, že ktorá Williamska to vyhrá, a smiali sa na 80-dolárových US Open mikinách.

Tak ale dočkali sme sa, okolo ôsmej nás pustili dnu a okolo pol deviatej sa dostavili aj Williamsové. Zápas to bol dobrý, chytali aj zdanlivo nemožné lopty a pálili to po sebe aj 120mph. Čo bolo zaujímavé, Venus viedla prvý set, Serena ju dobehla a nakoniec aj predbehla v tiebreaku a to isté sa zopakovalo v druhom sete. Akoby znervóznela zakaždým, keď začalo prihárať. Istým spôsobom bolo dobre, že skončili už po dvoch setoch, lebo nás ešte čakali chlapi a to už bolo jedenásť hodín.

Ďalšie dve veci, ktoré ma zaujali, bolo povzbudzovanie divákov a rozhodcovia. Diváci, ktorí nevedeli koho povzbudzovať, kričali jednoducho “Go, Williams.” A rozhodcovia sa mýlili. Párkrát sa stalo (v obidvoch zápasoch, čo sme videli), že keď hráči vyzvali na prehratie záznamu danej loptičky, tak sa ukázalo, že čiaroví rozhodcovia rozhodli zle. Keďže toto bol prvý tenis, ktorý som takto naživo pozerala, neviem, nakoľko je to bežné (že či to len teraz boli fascinovaní skvelou hrou Williamsových, šarmom Nadala alebo unavení z neskorej nočnej doby), ale zdalo sa mi, že sa mýlili príliš často.

Nuž a potom prišli chlapi. Prekvapením bol prvý set, ktorý Nadal prehral proti nenasadenému Fishovi. Vtedy Američania zase nevedeli, koho majú povzbudzovať, či jednotku Nadala alebo svojho krajana. Ale Španiel sa potom nejako zobudil a ďalšie tri sety s prehľadom vyhral. Ten posledný sme už nevideli, lebo o pol druhej, keď vyzeralo, že už to má v rukáve, sme sa pobrali domov. Došli sme až o tretej a kým ja som spala vyše štyroch hodín, Mišo si musel nastaviť budík na pol šiestu. (Moje komentáre, že to sa mu už neoplatí ísť spať, sa mu nezdali veľmi vtpiné.)

Na záver ešte video, že koľko tam bolo ľudí:

Ešte raz jar

Jednoducho som neodolala. Na kampuse nám všetko kvitne a mňa to láka cvakať a podeliť sa s vami o úlovky. Neviem, čo sú zač tieto ružové stromy, ale sú perfektné. A potom náš prvý tenisový tréning.

US Open

Tak tam sme sa chceli ísť pozrieť. Lenže minulý týždeň (keď boli ešte lístky za prístupnú cenu) sa nám nepodarilo časovo zosynchronizovať a teraz cez víkend, keď aj bol čas a aj sa hrali zaujímavé zápasy, zase bola problém cena. Tak sme si len trochu obzreli Flushing Meadows a poprechádzali sa v parku.

Musím priznať, že ja som mala takú naivnú predstavu, že aj keď sa nedostaneme na žiadny zápas, aspoň obzrieme areál. Ale kdeže. Bez lístkov sa tam nedá vôbec dostať, takže len zdiaľky. Ale môj drahý sa vyhráža, že na budúci rok už aj zvnútra, tak som zvedavá. Čo ma ale trochu sklamalo je to, že dievčatá juniorky vyhrala Slovenka a slovenské televízne športové správy sa akosi neobťažovali to spomenúť (hlavne že ukázali futbalistov plávajúcich na seneckom trávniku). Čo už.

Ale skúsili sme tam šťastie a tipli sme si, koľko loptičiek je v guli na obrázku (povedzte mi, či dobre). Kto sa trafí najbližie, ten vyhráva dve letenky prvou triedou kamkoľvek, kam lieta Continental. Nie, že by sme si mysleli, že vyhráme… ale zase také letenky, no snáď by sme už s nimi niečo vymysleli.

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...