Dobre mu to chodí

Kika išla do školy v prírode do Nízkych Tatier, my ostatní na výlet do Vysokých. 

Počasie sme mali ukážkové a povedali sme si, že skúsime s Kubinom vyliezť na Téryho chatu.

Na konci doliny Kuba celkom pobavilo, že ide po snehu v kraťasoch.

Kúsok pod chatou síce zahlásil, že už mu stačilo a ideme naspäť, ale ukecali sme ho, že radšej ideme na chatu na obed.

Chvíľu sme poobdivovali zamrznuté pleso

Cestou dolu trochu poupratovali rozhádzané skaly

A kochali sa výhľadom:

Na druhý deň Kubino zahlásil, že chce trochu menší výlet. Chvíľu sme dumali, ale nakoniec sme opäť štartovali zo Smokovca vláčikom a išli po červenej na Skalnaté pleso. Tam sa nám veľmi nepáčilo (Skalnatá chata zavretá, nanič J&T bufet, vysekaná kosodrevina, kopa turistov vyvezených lanovkou) ale výhľad na Lomnický štít bol dobrý.

Týchto pár dní bolo zaujímavých ešte aj iným spôsobom. Kubo rozprával a rozprával a rozprával. Pusa sa mu nezastavila celý čas, čo sme išli. Keď je s nami Kika, tak sa dostane k slovu pomenej a teraz mal všetko poslucháčstvo len pre seba. Ale Kiku spomínal každú chvíľu a plánoval, ako do Tatier nabudúce pôjdeme aj s ňou.

Čas fotiek – Tatry

Keď sme sa vrátili z Čiech, dali sme si jeden deň na opranie, prebalenie a potom šup, šup do Tatier.

V nedeľu sme sa poprechádzali okolo Štrbského plesa, v pondelok išli hromadne vláčikom na Hrebienok a potom k Studenovodským vodopádom, v utorok sme nechali deti napospas starým rodičom a Katke (ďakujeme!) a pobrali sa na Gerlach.

Plán na stredu bol prejsť zo Štrbského plesa na Popradské, ale Kika sa zasekla ešte na prvom stúpaní a Kuba po pol hodine prestalo baviť naše prehováranie a spustil rev z plných pľúc. Tak sme to vzdali, vrátili sa na Štrbské a dali si tam piknik pod stromami.

Pre veľký úspech v utorok, sme vo štvrtok opäť zverili deti babke a dedovi a vybrali sa na Téryho chatu. Ja som vraj bola jediný člen výpravy, ktorý nevedel, že plán je ísť ďalej cez Priečne sedlo na Zbojnícku chatu. Ukázalo sa, že mali dopredu informovať aspoň moje nohy, lebo keď im to počas jedenia kapustnice na Téryho chate oznámili, už boli neskoro. Nohy sa zasekli a ďalej ísť odmietli. Ja za to nemôžem. Pokochali sme sa stádom kamzíkov, ktoré sa pásli na druhej strane plesa a vrátili sme sa odkiaľ sme prišli.

Nuž a na piatok sme si nechali výlet vláčikom do Lomnice. Ale v Starom Smokovci sme zabudli prestúpiť a začudovane sme pozerali z okien, ako nás električka serpentínami berie dolu do Popradu. A tak sme vystúpili v dovtedy nám neznámej dedinke Pod Lesom, zistili, že vláčik opačným smerom ide o trištvrte hodinu, pokolotočovali sa na miestnom detskom ihrisku, vrátili sa do Smokovca a vykašľali sa na Tatranskú Lomnicu. Nedošli sme síce tam, kam sme chceli, ale ciele sme si splnili – malým sa jazda vláčikmi páčila bez ohľadu na to, kam išli, a obed dávali aj v kolibe v Smokovci.

fotky tu

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...