Dobre mu to chodí

Kika išla do školy v prírode do Nízkych Tatier, my ostatní na výlet do Vysokých. 

Počasie sme mali ukážkové a povedali sme si, že skúsime s Kubinom vyliezť na Téryho chatu.

Na konci doliny Kuba celkom pobavilo, že ide po snehu v kraťasoch.

Kúsok pod chatou síce zahlásil, že už mu stačilo a ideme naspäť, ale ukecali sme ho, že radšej ideme na chatu na obed.

Chvíľu sme poobdivovali zamrznuté pleso

Cestou dolu trochu poupratovali rozhádzané skaly

A kochali sa výhľadom:

Na druhý deň Kubino zahlásil, že chce trochu menší výlet. Chvíľu sme dumali, ale nakoniec sme opäť štartovali zo Smokovca vláčikom a išli po červenej na Skalnaté pleso. Tam sa nám veľmi nepáčilo (Skalnatá chata zavretá, nanič J&T bufet, vysekaná kosodrevina, kopa turistov vyvezených lanovkou) ale výhľad na Lomnický štít bol dobrý.

Týchto pár dní bolo zaujímavých ešte aj iným spôsobom. Kubo rozprával a rozprával a rozprával. Pusa sa mu nezastavila celý čas, čo sme išli. Keď je s nami Kika, tak sa dostane k slovu pomenej a teraz mal všetko poslucháčstvo len pre seba. Ale Kiku spomínal každú chvíľu a plánoval, ako do Tatier nabudúce pôjdeme aj s ňou.

Reváň

V piatok sa dve strelené maminy vybrali so štyrmi deťmi (2 x 5 rokov a 2 x 3 roky) z Fačkovského sedla na Reváň. Bolo nám jasné, že Kľak nedáme, Reváň bol tak na hrane a my sme to riskli. Tabuľa hovorí hodinu, my sme išli dve a pol, prevýšenie cca 400m. A kopa blata. Hore sme boli ako prasiatka.

Dve detské túry v Nízkych Tatrách

Experimentovaním sme prišli na to, že ideálny set-up na turistiku s našimi 5- a 3-ročnými mláďatami je ísť niekam doobeda cca 9-12, potom obed, spanie a poobede v bazéne a s hračkami. Nie je ani až tak dôležité, aby túra mala pointu v podobe vrcholu kopca alebo nejakého iného zaujímavého miesta ako to, aby sa zhruba v polčase prihodila desiata a aby sme po ceste rozprávali niečo zaujímavé. Čučoriedky popri chodníku nezaškodia.

V takomto duchu sa niesli aj naše dve minitúry štartujúce v Bielej púti v Demänovskej Doline. Jedna išla po žltej značke na sever k rozhľadni Ostredok a potom k symbolickému cintorínu (naspäť tým istým chodníkom po hrebeni). Druhá po tej istej žltej na juhozápad na miesto, ktoré sa volá Tri vody (stretávajú sa tam tri potoky), potom červenou na Brhliská a modrou dolu. Plán bol ísť po červenej až pod Orliu skalu, ale hnala sa na nás búrka, tak sme si to k modrej značke strihli skratkou popod lanovku.

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...