Kto hovorí za práva rodičiek?

Pred pár týždňami som s kolegyňami z OZ písala reakciu na článok v časopise .týždeň, ktorú nám potom aj zverejnili. Prečítať si ju môžte tu.

Za práva žien hovoria teda zákony. Každý, kto poskytuje zdravotnú starostlivosť, má povinnosť ich dodržiavať. Práva nie sú náhodné a svojvoľne vymyslené a ich dodržiavanie si ženy nemajú vyjednávať písaním pôrodných plánov či inými individuálnymi stratégiami. S právom žien prichádza povinnosť pre poskytovateľov aktívne zisťovať potreby a preferencie a na každý úkon získavať informovaný súhlas. Pokiaľ však systém zlyháva a štát sa o to, čo sa ich občiankam pri pôrodoch deje, nezaujíma, dodržiavanie práva na osobnú autonómiu a fyzickú integritu sa redukuje na šťastie na „dobrého lekára”, alebo je výsledkom vyjednávania o akceptovateľných a neakceptovateľných požiadavkách.

A predvčerom bola zverejnená publikácia Ženy-matky-telá, ktorá vznikala viac ako rok a na príprave ktorej som sa v začiatku aj malou mierou podieľala. Analyzuje súčasnú situáciu na Slovensku a zasadzuje ju aj do právneho rámca. Knihu si môžte stiahnuť tu. Čítajte, šírte.

Víkendové surfovanie

Kreatívny otecko Jason Lee nemohol svoje deti brať so sebou na návštevy za svojou mamou, ktorá má oslabenú imunitu. A tak jej ukazuje aspoň vtipné fotky. S nápadmi na ne často prichádzajú práve jeho dve malé dievčatá.

fotka tehotného muža – myslím, že v tomto prípade je cisársky rez naozaj opodstatnený…

K netopierom mám vcelku pozitívny vzťah. Dodnes s nostalgiou spomínam na jednu noc na dne Grand Canyonu, kedy som sa o polnoci chladila ležiac na chrbte v potoku a dívala sa hore na nájazdy netopierov. Ale tohto Drakulu by som teda stretnúť nechcela.

mám okolo seba bublinu – nanešťastie bez piana sa k online verzii tohto článku nedostanete (ja som čítala papierovú verziu), ale keby náhodou, tak odporúčam

Jeho vlasy sú také isté ako moje. Aj ja raz môžem byť prezidentom. (Pri tomto článku som sa usmievala od začiatku do konca. Na druhú stranu, keď majú bieli potrebu obchytkávať vlasy černochom, tak škrípem zubami. To mi pripomína poťapkávanie zvierat v zoo. Alebo ľudí, ktorým sa zdá, že je v poriadku bez opýtania hladkať tehotnej žene brucho.)

5ročný Jacob skúša prezidentove vlasy

Vedeli ste, že na Olympijských hrách sa kedysi súťažilo aj v umení?

15 mesiacov po Egyptskej revolúcii, ktorá odstránila Mubaraka a mala znamenať novú éru pre krajinu, sa vraj Egyptské ženy cítia vylúčené z diania. Podľa mňa by bolo presnejšie napísať, že sú vylúčené…

 “At the time of the revolution, women were needed to fill out the numbers. Now, the decision-makers don’t need women, and we’re back to this idea that femininity is inferior and masculinity superior.”—Hoda Badran, head of the Egyptian Feminist Union.

Women hold just over 2 percent of the seats in Egypt’s new parliament, down from about 12 percent in the last elections held under Mubarak. The sharp decline followed the elimination of a quota to ensure women’s representation, which had been seen by many as a way to stack the body with members of Mubarak’s political party.

Military rulers did not include any women in the committee that wrote constitutional amendments adopted in a nationwide referendum last year. And there are no women among the 13 candidates who will be on the ballot Wednesday, when voting begins in the country’s first post-Mubarak presidential election.

zobrazovanie zaujatosti politických blogov

nevedel som, že aj v Afrike sú mestá (len keby to nebolo celé veľkými písmenami)

Zjednodušujú miesto, ktoré nie je jednoduché. Zobrazujú celý kontinent ako jednoliate zaostalé miesto. A pritom je o kus komplikovanejšie, ako ste sa kedy pokúsili pochopiť.

ako sa menila mapa Európy

Byť matkou nie je lifestyle, mať deti nie je rozhodnutie

V nedávnom čísle časopisu Týždeň* bol článok o matkách tretieho tisícročia. (Uznajte, ten som si nemohla neprečítať.) Aj k samotnému článku by som som mala pár komentárov, ale najviac ma dorazilo, že bol v rubrike lifestyle.

Keď som to okomentovala, tak som si (ako inak) vypočula prejav na tému, že keď len to mi vadí… že predsa mám články hodnotiť “zaujíma ma”, “nezaujíma ma”, “súhlasím”, “nesúhlasím”. Čo na tom, aká rubrika. Áno, dobrý argument, keby to nebolo systematicky tak.

Lifestyle je, že niekto veľa cestuje. Lifestyle je, že niekto je bohatý a tak si dopraje veľa hmotných vecí. Lifestyle je, že niekto je vegetarián. Lifestyle je, že niekto fajčí. Lifestyle je, že niekto nekupuje plasty a recykluje všetko, čo sa dá. Sú to rozhodnutia o tom, ako budeme žiť svoj život.

Ale byť matkou nie je lifestyle. Mať deti nie je rozhodnutie. Cicavce sa rozmnožujú. Ak by sme to chceli nechať v tej terminológii rozhodnutí, tak by sme potom museli povedať, že rozhodnutie je nemať deti** – o tom je antikoncepcia. Dobre, môžme sa hádať, či je to lifestyle, ak sa niekto rozhodne, že nebude mať deti vôbec. A ak áno, tak potom rovnako to musí byť lifestyle, ak niekto takéto rozhodnutie nespraví… Ale ide mi o to, že dnes je (ešte stále) default muž. To, že žena má deti, nie je lifestyle, to by mal byť rovnaký default.

Náš svet funguje tak, že najlepšie sa v ňom darí ženatým mužom***. Také sú pravidlá hry. Matkám už až tak neprajú. (S tým podľa mňa súvisí, že ľudia majú menej a menej detí… deti sú nákladné, časovo veľmi náročné a dnešná ekonomika jednoducho nespomalí na také tempo, aké je potrebné na výchovu detí.)

A keď veci, ktoré sa týkajú žien, detí, rodiny zaškatuľkujeme ako lifestyle, zbavujeme sa tým zodpovednosti. Už to nie je problém nášho sveta, ekonomiky a spoločnosti. Je to predsa ich súkromná vec, osobné rozhodnutia, prečo by komplikácie s tým spojené mali zaujímať všetkých?

A tak ja ďalej čakám, kedy “tie ženské témy” budú rovnako dôležité a rovnako pre všetkých ako tie ostatné.

*Neviem, čo zo slovenského internetu čítať. Pozriem sme.sk, potom sa rozčúlim, potom ho chvíľu nepozerám, potom zase chcem správy, tak tam zase zavítam. Odkedy sme tu, tak som prečítala zopár Týždňov. Lepšie, ale stále to nie je ono.

**Áno, viem, sú ľudia, ktorí by deti veľmi chceli a nemôžu ich mať. Nechcem týmto nijako bagatelizovať ich problémy a priznávam, že si pravdepodobne ani neviem predstaviť, aké to majú ťažké. Ale tento článok nie je o nich, je o tej väčšine, ktorá deti mať môže.

***Ja už som dávnejšie pri jednej takejto príležitosti zahlásila, že potrebujem manželku.