Netrpezlivo čakáme na jar

Ono to už začiatkom marca vyzeralo nádejne. Neviem, kde sa to pokašľalo, ale dnes ráno bolo zase (ako skoro celý posledný týždeň) vonku toto:

IMG_9572

Veľkú noc u nás síce neslávime ani upratovaním, ani nadmerným pečením, ani šibaním (zajtra sa chystáme vytrepať na nejaký kopec poblíž), ale v rámci vítania jari, či osláv slnovratu, či čoho, sme si predsalen ozdobili nejaké vajíčka:

kika

IMG_9558

Špenátový prívarok

V Štátoch sme zvykli špenát kupovať v listovej forme a z takého som občas robila aj prívarok. (Lebo jediná dreň, ktorú som našla, už bola kadečím ochutená.) Ten prívarok síce chutil dobre, ale na pohľad nevyzeral veľmi vábne. Mixér totiž listy nerozmixoval úplne a výsledok bol v zásade biely s malinkými zelenými čiastočkami.

Tak ale teraz s potešením zase varím špenátový prívarok tak, ako má vyzerať.

2 (asi) 400g balenia mrazenej špenátovej drene
1 smotana na šľahanie (taká 33%-ná)
3-4 strúčky cesnaku
3 polievkové lyžice oleja
3 polievkové lyžice múky
trochu mlieka
soľ

Začneme zápražkou – dáme do hrnca olej a keď je horúci, pridáme múku. Poriadne miešame, kým bude hladká a potom pridáme špenátovú dreň. Je ideálne ju aspoň chvíľu pred varením vybrať z mraziaka a nechať rozmraziť (alebo aspoň otepliť), ale neraz som ju už dávala priamo do hrnca. Vtedy dám aj trochu mlieka, aby mi zápražka nehorela a postupne varechou oškrabávam dreň, aby sa rýchlejšie topila. Keď už máme tekutú zelenú masu, pridáme cesnak rozotretý so soľou a šľahačku. Výsledok ešte doriedime mliekom na požadovanú konzistenciu.

Podávame s varenými zemiakmi (alebo zemiakovou kašou) a vajíčkom uvareným na tvrdo (alebo volským okom) – myslím, že poznať, že u nás sa varí “lenivým” spôsobom.

Huevos rancheros

Toto jedlo sú oficiálne mexické raňajky. To nám však nebráni jesť ho na večeru (predsalen na raňajky väčšinou nevaríme a už vôbec nie niečo, čo by pýtalo fazule).

Je to jednoduché, rýchle a zábavne (k tomu sa dostanem za chvíľu), len treba mať trochu toleranciu na neporiadok pri varení.

Potrebujeme:

(celozrnné) tortillas
trošku masla alebo oleja
nastrúhaný syr
vajíčka
kyslú smotanu
čierne fazule (napríklad Goya black bean soup – červená konzerva)

Rozhorúčime panvicu a dáme na ňu kúštik masla alebo kvapku oleja. Mierne opečieme tortillu z jednej strany, obrátime a posypeme strúhaným syrom. Rozbijeme na ňu vajce, podľa možnosti tak, aby sa žĺtko neroztieklo. V tomto momente to začína byť zábava a zároveň trochu mess (neporiadok?). Keď sa bielok uvarí (trochu menej ako keby ste robili volské oko), tak to treba celé ešte raz obrátiť. Len smelo do toho. Mne sa zatiaľ nepodarilo ani jedno obrátiť … nazvime to esteticky. To im však na chuti neuberie, takže sa tým nenechajte odradiť. Ešte chvíľu popečieme (aby sa uvarilo aj žĺtko) a vyklopíme na tanier.

Nuž a potom dáme navrch podľa chuti fazule, ešte strúhaný syr, kyslú smotanu a/alebo salsu. Salsa môže byť hotová alebo pripravte čerstvú takto:

salsa fresca (mierne upravený recept z New York Times):

2 paradajky
1 malá alebo 1/2 veľkej červenej cibule
1 jalapeño alebo iná trochu štipľavá paprika
1/4 šálky nasekanej petržlenovej vňate (môže byť mrazená)
šťava z 1/2 limetky
soľ

Paradjky a cibuľu nadrobno nakrájame. Očistíme papriku a tiež nadrobno nakrájame. Všetko spolu pomiešame a ak treba, dosolíme. Necháme postáť aspoň 15 minút, aby sa premiešali chute.

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...