Vianoce

Semester u nás túto jeseň bežal do 22. decembra, s tým, že posledný týždeň som dávala tri písomky a skúšala na dvoch skúškach, takže na žiadne veľké vianočné prípravy nebol čas. Akurát sme napiekli a ozdobili medovníky. Decká s Mišom začali prázdniny lyžovačkou a vianočili sme potom všetci v Rosine.

Také boli vianoce

Piekli sme. Tí moji dvaja vykrajovali rýchlejšie, než som ja stíhala plechy chystať.IMG_9420

IMG_9429

Ozdobili dva stromčeky (jeden doma, jeden v Rosine)

IMG_9436

A rozdali a pomohli rozbaliť kopu darčekov

IMG_9455

IMG_9458

IMG_9460

Keď bolo teplo, boli sme behať na hrádzi (raz sme dokonca vytiahli aj bicykel a odrážadlo, ale to sme nevedeli, že tam zrovna majú vianočný beh, možno sa na budúci rok aj prihlásime)

IMG_9473

IMG_9477

Boli sme “korčuľovať” na umelom ľade (a zistili, že nielenže sa neplatí vstupné, ale aj korčule požičiavajú zadarmo)

IMAG0382

Keď bola zima, tak sme sa vytrepali na Chatu pod Grúňom (cesta je po júlovej kalamite zase otvorená, dokonca aj lanovka na Chleb opäť premáva – 12 rozbitých kabíniek stojí zoradených pri dolnej stranici)

IMG_9487

IMG_9489

Postretávali sme sa s kamarátmi

IMG_9496

rodinou

IMG_9500

IMG_9513

A Silvestra a nový rok sme trávili v Bratislave

IMAG0390

IMAG0388

IMG_9514

IMG_9523

Dve vianočné

… lebo spoločných fotiek máme málinko

vianocna

vianocna2

Oneskorené vianočné fotky

Vianocna gula

Naše plány ohľadom vianočného stromčeka akosi nevyšli. Bola som ešte v októbri alebo v novembri niečo hľadať v Baumaxe. Nenašla som síce, ale zato mali akciu na malé stromčeky. Tak som jeden zobrala. Bol pri nich síce lístok, že nezaručujú, že stromček bude ďalej rásť, ale povedala som si, že to risknem. Presadila som ho. A myslela som si, že to bude taký viacročný živý stromček. Cez leto na balkóne, v zime vnútri a na vianoce ozdobený. A keď už bude príliš veľký, že ho zasadíme niekde vonku. Ale on to zabalil, celý opršal. To už začali byť drobci ustarostení – ako budeme na taký uschnutý stromček vešať ozdoby? A tak v rámci tesne predvianočného nákupu v Metre, som kúpila ešte menší stromček vo výpredaji (3e). Experiment s kvetináčovým skúsim zopakovať tento rok znovu, akurát si poň asi pôjdem do záhradkárstva.

Malý stromcek

To bol náš stromček domáci, ale na Vianove sme neboli doma. Boli sme v Rosine a bolo nás tam veľa:

Všetci spolu

Vo vani plával kapor:

Kapor

Ale toho sme nezjedli. Namiesto toho som dostala zadanie upiecť v kuse tohto krásavca. Ktorý sa samozrejme vystretý do rúry nezmestil:
Pečený losos

Kika čítala menovky na darčekoch:

Kika čítala menovky

Kubo sa skoro celý večer prebavil s jednou hračkou:

Kubko sa prebavil celý večer s jednou hračkou

Okrem knižiek boli opakujúce sa darčeky kladivá a pexeso. Kladivá dostali deti (jedno plyšové, ktoré robí celkom dobrý rachot a dve v stavebnici). Pexeso bolo tiez jedno detské (s rodinnými obrázkami) a druhé dostal môj brat. Netradičné bolo v tom, že v ňom nebol jediný pár. Zadanie bolo, že ak nájde dve rovnaké hokejky, tak takú jednu dostane. Ak nie, tak si musí jednu dokresliť:

Hokejkové pexeso

Koláčiky sme boli vypochodovať na hrádzi. Kika si hneď odchytila ochotného poslucháča a mlela celú cestu:

Pokec na hrádzi

Kubo striedavo utekal a lietal a vyšťavil sa tak, že nakoniec sme ho museli niesť.

Kubko si aj zalietal

Fajn Vianoce (ale tie budúcoročné si už asi spravíme doma a trochu komornejšie).

Na Silvestra sme boli v Senci. Kika ohňostroje prespala, Kuba zobudili, tak sme spolu pri okne pozerali “tie farebné sprchy hore”. Ešte o nich pár dní potom rozprával a občas sa spýta, že kedy budú zas.

Zdobenie medovníčkov

Okrem toho, že deti oznamujú príchod Vianoc náhodným prepuknutím v spev pesničiek s vianočnou tematikou (aj známych, ale aj úplne neznámych, ktorých pôvod je zrejme v škôlke), tak sme u nás zahájili prípravy pečením a zdobením medovníkov. Vykrajovali obidvaja, ale keď prišlo na zdobenie, Kubo si zobral na starosti zásobovanie a testovanie kvality výrobkov a Kika ťahala za dvoch. Chvíľku trvalo, kým sme sa dohodli, že medovníky treba celé pokresliť a nie modelovať na nich z cukrovej polevy 3D objekty, ale potom to už išlo výborne:Kika ukazuje, ako zdobí

Pracujeme všetci

Kubko to celé riadil

Kika pracuje

Medovníčky

Oneskorené vianočné darčeky

Vianoce už sú dávno preč, dokonca aj sneh sa nám už roztopil, ale čo sa týka darčekov, tak sa nám celkom natiahli.

Ja som na Vianoce dostala poukaz na masáž v jednom žilinskom salóne (a budem aj ukazovať prstom – Tullippe). Nakoniec z toho boli masáže dve, ale už tam viac nepôjdem. Rada by som pochválila, ale nedá sa. Dohodla som si termín a masérka ma deň pred ním posunula o týždeň neskôr zo zdravotných dôvodov. Hovorím si ok, stáva sa. Ale potom keď som prišla, tak mi povedala, že akosi nestíha, či môžem prísť o pol hodinu? To už sa mi síce veľmi nepáčilo, jedného zákazníka by nemala rušiť/posúvať dvakrát po sebe, ale mala som aj niečo iné na vybavenie v meste, tak som súhlasila. Nuž ale keď som sa vrátila, tak mi slečna oznámila, že moju celotelovú masáž v ten deň už nemôže spraviť, že mi namiesto toho dá zadarmo polhodinovú masáž chrbta a na celotelovú so zábalom ma objedná inokedy. Keby som si to platila, tak sa už neobjednám. Keďže to bol darček, tak som teda prišla ešte raz. Ale odišla som sklamaná, lebo to bolo skôr rozotieranie oleja ako masáž. Aj doma dostávam lepšiu. (A dve najlepšie masáže, aké som zažila, boli masáž chodidiel v Chinatowne v New Yorku a masáž chrbta od bývalého policajta, dnes športového maséra, na lyžovačke túto zimu.)

Potom kuchárska kniha. To je darček, ktorý som si na Vianoce chcela kúpiť sama sebe. Vec sa má totiž tak, Deb Perelman píše blog smitten kitchen, kam si chodievam pre inšpiráciu. Naučila som sa od nej robiť napríklad pizzu alebo syrové pagáče. Vyskúšala som toho od nej dosť, ale zatiaľ každý jeden jej recept dopadol buď dobre alebo prevýšil očakávania. A tak keď na jeseň vydala kuchársku knihu, povedala som si, že sa jednak patrí poďakovať aspoň tým, že si ju kúpim, ale hlavne som chcela ďalšie spoľahlivé recepty. Už tento víkend sa chystám niečo vyskúšať. A prečo bol tento darček oneskorený? Objednaný bol ešte pred vianocami, cesta cez oceán sa akosi predĺžila a ku mne dorazil až túto poslednú nedeľu. Všetkým, ktorí sa o to pričinili, ďakujem.

A jeden oneskorený darček má aj Kika – dostala biele puzzle. Áno, rozumiete správne, takú kartónovú vec pokrájanú na kúsky, ktoré do seba zapadajú, akurát obrázok tam chýbal. Chvíľu trvalo, kým sa odhodlala si ho tam kresliť. A potom dirigovala mňa, aby som jej pomohla to nakresliť tak “ako to má vyzerať”. Ešte ho trochu dokončíme a môže začať skladať.

Tým Vianoce 2012 definitívne končia. Ďalší diel v decembri.

Štedrák

Tento koláč sa u nás doma nerobieval. Historky o ňom som začala počúvať, až keď som sa zoznámila s Mišom, a potom niekedy, keď to už začalo byť vážne a okolo Vianoc som sa vyskytla v Senci, som dostala možnosť ho aj ochutnať. Je pravda, že je naozaj štedrý – ide doňho skoro všetko. To je možno aj dôvod, prečo sa s ním nikomu nechce párať inokedy ako na Vianoce. Ale keď zainvestujete – aj čas, aj suroviny – tak si výborne pochutíte.

cesto:
700g hrubej múky
3dl vlažného mlieka
120+20g masla
100g cukru
40g droždia
3 žĺtky
štipka soli

lekvárová vrstva:
slivkový lekvár (švestková povidla)

maková vrstva:
200g mletého maku
2dl mlieka
100g cukru
10g masla
1 vanilkový cukor
trochu citrónovej kôry
trochu hrozienok

orechová vrstva:
200g mletých orechov
2dl mlieka
80g cukru
1 vanilkový cukor
10g masla
trochu hrozienok

tvarohová vrstva:
300g tvarohu
80g cukru
80g masla
trochu hrozienok
2 žĺtka
1 vanilkový cukor

Mlieko trochu zohrejeme, dáme doňho lyžicu cukru a droždie a počkáme, kým sa spraví kvások. Potom z múky, 120g masla, cukru, žĺtkov, soli a kvásku vypracujeme cesto. Necháme ho na teplom mieste zakryté kysnúť a keď vykysne, tak ho rozdelíme na 5 častí. Vymastíme plech, z piatich bochníčkov vyberieme ten, ktorý sa tvári, že je najväčší, vyvaľkáme a dáme na plech tak, aby zakryl trochu aj steny. Natrieme ho hrubou vrstvou lekváru a prikryjeme druhým vyvaľkaným cestom.

Makovú plnku pripravíme tak, že všetko okrem hrozienok zmiešame v miske – najlepšie vidličkou, aby sa maslo dalo dobre rozpučiť. Natrieme na druhé cesto a posypeme umytými hrozienkami. Prikryjeme ďalším vyvaľkaným cestom.

Orechovú plnku robíme presne ako makovú – vidličkou vymiešame všetko okrem hrozienok – a potom ju natrieme na tretie cesto. Posypeme umytými hrozienkami a položíme na ňu štvrté cesto.

Vymiešame tvaroh, natrieme a vyvaľkáme posledné cesto. Dáme ho navrch a potrieme rozpusteným maslom. Pečieme vo vyhriatej rúre, kým nezačnú vrch aj boky hnednúť. Pred krájaním necháme vychladnúť.

poznámky:

– V pôvodnom recepte sa začína makovou vrstvou a lekvárová je až druhá v poradí. Ale ja som pri pečení dala na radu mojej svokry a začala lekvárovou. Takto sa dá lekvár v pohode natrieť, keby bola už pod ním nejaká plnka, išlo by to horšie. Ono celkovo, tieto cestá sa vaľkajú dobre, aj sa fajn dodatočne naťahujú, keď sa vám nepodarí vykúzliť úplne ideálny tvar, ale ak ich dobre neprimáčknete na krajoch o spodnejšie cesto, tak sa aj ľahko zase sťahujú.

– Je jednoduchšie hrozienkami plnky posýpať, ako ich tam rovno zamiešať – plnka sa tak ľahšie natiera a spodné cesto pri tom neuteká, ani sa netrhá.

– Toto cesto je síce kysnuté, ale je trochu iné ako to klasické. Hrubá múka nie je preklep.

– Ostane vám 5 bielok. Na to mám iba jednu radu – kokosové pusinky.

Mačacie oči (linecké kolieska)

Spolu s medovníčkami, bývali toto u nás najtradičnejšie vianočné koláčiky. A neboli to žiadne linecké kolieska, vždy len mačacie oči. Ale oficiálne – ako tvrdí Medzinárodná kuchárka, odkiaľ je recept – sú to vanilice (a pochádzajú zo Srbska).

375g Hery
750g polohrubej múky
3 vajcia
6 polievkových lyžíc cukru
1 prášok do pečiva
1 citrón
práškový cukor
1-2 balíčky vanilkového cukru
šípkový alebo drienkový lekvár

Zoberieme zmäknutú Heru, múku, vajcia, 6 lyžíc cukru, prášok do pečiva a šťavu z citróna a vymiesime hladké linecké cesto. Necháme ho chvíľu v chladničke, potom vyvaľkáme a vykrajujeme. Kolieska potom ukladáme na papierom vystlaný plech. Ideálne by tých deravých a nederavých malo byť rovnako veľa, ale ja nerátam. Robím na striedačku jeden plech plných koliesok, jeden plech deravých a na konci od oka tak pol na pol s tým, že to trochu preženiem smerom k tým plným – predsalen dve plné kolieska s spájajú lepšie ako dve deravé. Pečieme na 180C do ružovo-zlatista (asi 10 minút, treba ich strážiť). Necháme vychladnúť.

Potom do hlbokého taniera dáme práškový cukor (radšej viac ako menej, nech sa dobre obaľuje, hospodárske prebytky sa dajú vždy použiť do iného pečenia) a zmiešame ho s vanilkovým. Plné kolieska natierame lekvárom, prilepíme deravé a obalíme v cukre.

poznámky:

– V originál recepte sa píše maslo alebo masť. Tou masťou si nie som úplne istá, ale ak by ste náhodou išli touto cestou, tak tej stačí menej.

– Kolieska sme zvykli zliepať šípkovým lekvárom, ten je na ne úplne najlepší. Ale až na výnimku minulý rok, keď sa môjmu bratovi podarilo jednu fľašku vybartrovať za IT služby, sme sa k šípkovému lekváru v poslednej dobe akosi nedostali. Takže bolo treba vybrať náhradu a vyšiel mi z toho starostlivo odložený drienkový lekvár, ktorý som v lete dostala od manžela sestry muža mamy (= svokra mojej švagrinej). Pokojne si to nakreslite, ja počkám. Ak takú nemáte, vrelo odporúčam si zaobstarať.

– Toto sú množstvá na 1 a pol dávky (oproti pôvodnému receptu). Menej sa neoplatí.

– A ešte k vykrajovaniu. Toto je prvý raz, čo som použila ozajstné vykrajovátka. Predtým som zvykla jednoducho vybrať pohár vhodnej veľkosti a dierku robiť náprstkom. A keď sa mi nechcelo dierkovať, tak som namiesto toho lepila navrch polovice vlašských orechov. Ale také koliesko tento rok nemáme ani jedno, lebo som sa vytešova z nových formičiek.

Vianočné medovníčky

Niekto z Kikinej škôlky nás asi sleduje. Lebo sa mi zdalo, že s Mikulášom prišiel aj čas medovníkov, a tak som v piatok večer zamiesila a cez víkend sme piekli. Teraz mám v špajzi plnú krabicu a som zvedavá, či vydržia do Vianoc.

Ale dnes na odchode zo škôlky som si prečítala plagátik, že máme doniesť vzorky medovníkov, čo sme spolu napiekli, na vianočnú besiedku, ktorá bude o týždeň. Ako na nás prišli, netuším.

na medovníčky:
900g hladkej múky
6 vajec
400g cukru
250g medu
1 kypriaci prášok do perníka
1 čajová lyžička sódy bikarbóny
perníkové korenie
1 vajce na potieranie

na cukrovú polevu:
1 bielko
sťava z pol citróna alebo limetky
práškový cukor

Ak je med scukornatený, dáme fľašku (iba sklenenú, plastové radšej nie) do vodného kúpeľa a na miernom ohni ho necháme roztopiť. Vymiešame vajcia s medom, pridáme cukor. Potom aj korenie, múku, prášok do pečiva, sódu bikarbónu. Vypracujeme hladké cesto a ak je príliš lepkavé, pridáme ešte trochu múky. Necháme ho odležať v chladničke aspoň 24 hodín.

Rozdelíme na 4 časti a po jednej vaľkáme na približne 4 mm. Vaľká sa ťažko kvôli stuhnutému medu, ale nemalo by sa ani lepiť, ani trhať. Potom vykrajujeme, čo nás napadne, a ukladáme na papierom vystlaný plech. Zbytky z každého vykrajovania dáme naspäť do chladničky a vymiesime a vyvaľkáme až spolu na záver. To preto, aby v ceste neboli postupne kúsky, ktoré boli vaľkané už veľakrát – tie bývajú viac múčne a hutnejšie. Povykrajované medovníčky na plechu potrieme rozmiešaným vajíčkom a pečieme vo vyhriatej rúre na 180C asi 10 minút, kým nie sú nafúknuté a krásne hnedé. Necháme vychladnúť.

Polevu na zdobenie pripravíme tak, že najprv vyžmýkame citrón alebo limetku, ale dáme si pozor, aby išla iba šťava a nie dužina (tá bude lepšia v čaji a nebude upchávať dierku na zdobiacom sáčku). Pridáme bielko a postupne vmiešavame preosiaty práškový cukor, kým poleva nezhustne. Ťažko povedať, koľko presne bude treba cukru, lebo záleží, aký veľký bol citrón a vajce, skôr sa treba sústrediť na výslednú konzistenciu – tá by mala byť pomerne hustá, ale stále ťahavá.

Potom zoberieme čistý mikroténový sáčok a nožničkami na nechty z neho odstrihneme rožtek. Strihajte menej, než sa vám bude zdať, že treba, naozaj stačí málo. Do sáčku štedro naložíme polevu a vybláznime sa pri zdobení (kto nájde rádioaktívny medovníček?). Keď poleva zaschne, naukladáme ich do krabice a dúfame, že vydržia do Vianoc.

poznámky:

– Keď som si tento recept pýtala od mamy, keď som bola prvýkrát v Amerike na výmennom pobyte na strednej škole a chcela som si nejako pripomenúť slovenské Vianoce, tak som si ho poznačila takto, ale mám podozrenie, že to sú dve dávky. Medovníkov z nich bude dosť – asi 7 plechov. Ak sa vám to zdá príliš veľa, dajte polovicu.

– Dá sa kúpiť balíček korenia do perníka. Obsahuje škoricu, koriander, nové korenie, badián, klinček, aníz, fenikel a muškátový oriešok. Môžete si ho samozrejme namiešať aj sami. A ak náhodou zabudnete kúpiť, či už zmes alebo jednotlivé korenia, tak môžete situáciu zachraňovať tak ako ja tento rok lyžičkou mletej škorice a mletím klinčekov (pôvodne myslených na varené víno) na starom drevenom mlynčeku. V tom prípade však treba mať aspoň ten kypriaci prášok do perníka (nielen obyčajný), lebo ten v sebe aspoň trošku korenia má.

– Podobne aj zdobenie. Ak sa vám nechce miešať a potom zdobiť sáčkom, dajú sa kúpiť tuby s už pripravenou (aj farebnou) polevou. Ja som jedny kúpila, lebo sa mi zdalo, že pre Kiku to možno bude jednoduchšie. Aj sa s nimi chvíľu pasovala, ale čím menej v nich bolo polevy, tým ťažšie išla von a nakoniec aj tak vyhrala doma robená poleva v sáčku.

10 vecí, ktoré mám na Tebe najradšej (Kika, 3 a pol)

KikaŽe si sa spriatelila s mojím otcom. Chvíľu to trvalo, on bol našťastie trpezlivý, a už ste na tom fajn.

Pusinky. Umľaskané, ale sú parádne, keď prídeš, objímeš ma okolo krku a cmukáš mi na líca. Dokonca aj Kubo to od Teba odkukáva a občas opakuje.

To, že sa Kubo od Teba učí aj veľa iných vecí. Slová, kreslenie, stavanie lega. Tí druhí súrodenci to majú naozaj v mnohom ľahšie.

Ako sa dávaš do reči s kadekým. Mamičke v škôlke: “A Ty si koho mama?” Susedovi (dôchodcovi) s fúrikom: “A čo to tam vezieš?” Dnes mojim kamarátom, ktorých si už síce raz, či dva razy videla, ale inak ich nepoznáš: “A Ty máš koľko zubov?” Lekárničke sama od seba: “Prosíme si jeden liečik pre Kubka.” Je to nielen zábavné, ale dobré aj ako začiatok konverzácie pre dospelých.

Že už začíname so spoločenskými hrami. Zatiaľ je to domino, zjednodušené pexeso a zjednodušené človeče, ale fakt sa teším, keď sa raz budeme hrať Scrabble, Osadníkov alebo Expanzie.

Že už máš aký-taký časový orientačný zmysel. Vieš, čo je to dnes, čo je to zajtra, že sa musíš ešte párkrát vyspať, kým zase príde babka a že v sobotu a nedeľu sa nechodí do škôlky. (Včera ešte nie je úplne jasné.) Vieš, že 5 minút je malá chvíľa. Ono je to dosť nápomocné napríklad, keď sa ráno lúčime v škôlke, alebo keď si teraz bola týždeň preč. Tým, že tomuto konceptu už rozumieš, tak sa s Tebou dá dohodnúť.

Že si úplne bez plienok. Aj v noci. (One down, one more to go.)

A že už prvú a druhú osobu používaš správne. Na tomto nemám veľkú zásluhu, spravila to škôlka.

Ako ma niekedy prekvapíš úplne náhodnými faktami – niečo z encyklopédie zvierat, čo si spolu občas pozeráme a čo som ja medzitým už stihla úspešne zabudnúť. Alebo niečo, čo si niekde počula.

Na Vianoce sa teším hlavne kvôli Tebe. Nie že by som sa netešila aj tak a aj pre Kuba budú Vianoce už iný zážitok ako minulý rok, ale Ty si teraz presne v takom veku, keď tie Vianoce majú obzvlášť veľké čaro. Čo mi pripomína, že je asi čas vyhrabať osvedčený recept na medovníky a zapriahnuť Ťa budúci víkend do vykrajovania.

Ako Ťa fascinujú bábätká. A ako si rada čítaš fotoknihu, ktorú som minulý rok robila z Tvojich a Kubových fotiek. (Pre veľký úspech je už v tlači druhý diel.) Nie som si istá, či si mi celkom uverila, že to malé bábo, čo tam je zo začiatku knihy, si Ty.

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...