Thajsko – Ao Nang

Chýbalo nám more. V lete sme pri žiadnom neboli, lebo sme mali starosti s rozbitou kúpeľnou, a tak sme si povedali, že pôjdeme v zime. Bolo nám jasné, že chceme ísť do tepla, aby sa tam naozaj dalo kúpať a bolo nám jasné, že Vianoce sú v takýchto destináciách top sezóna, takže nebude úplne jednoduché násť niečo za rozumnú cenu. Nakoniec z toho vyšlo Thajsko. Leteli sme cez Londýn (áno, trochu opačným smerom) a Dohu do Krabi. Tam sme dorazili o siedmej ráno, tak sme batožinu nechali v hoteli na recepcii a išli jet lag dospávať na pláž.

Deťom sa spať veľmi nechcelo. Deň, piesok, more… takže fičali akoby nič, ale potom sa to prejavilo večer. Z Kuba akoby niekto vybral baterky. Povedal, čo si dá na večeru a kým ju doniesli, tak sa úplne vypol a na izbu ho bolo treba odniesť.

Na pláž sme chodili každý deň, plávali, keď bol príliv, stavali stavby z piesku, keď bol odliv. Rozdiel bol naozaj veľký a to sme ešte netušili, ako sa to prejaví inde.

Jeden deň sme sa vybrali loďkou na susednú Railey Beach, ktorá je známa hlavne medzi skalolezcami. A chodili sme na masáže. Tie boli 4-10 euro/hod a väčšinou boli veľmi dobré.  


Ao Nang je veľmi turistické mestečko, takže na Silvestra to tam obzvlášť žilo. Deti sme zobudili okolo jedenástej a išli sme pozerať na pláž vypúšťanie lampiónov a ohňostroje. Fascinovali ich vysvietené hrajúce autá a tancujúci ľudia na ulici.

Jedli sme všeličo. Raňajky v rodinnom hotelíku, kde sme bývali, na obed ovocie, miestne palacinky a grilovanú kukuricu.

Z ovocia hlavne mango, malé banány a rambutany. Ale občas bol aj ananás, mandarinky, zelené figy. Skúsili sme aj dragon fruit a chlebovník. 

A na večeru sme chodili zakaždým niekde inde, väčšinou na krevety. Deťom sa páčila ryža na sladko v ananáse, ja som zase skúšala všelijaké curry s kokosovým mliekom.

Pili sme ovocné, najčastejšie mangové, shaky. A nikomu nebolo z jedla zle. Thajsko je prevažne budhistická krajina, ale na juhu, kde sme boli my, kde susedí s Malajziou, žije moslimská menšina. Už v Malajzii sa nám osvedčilo vyberať si na jedlo moslimské halal kuchyne, ktoré aj v poľných podmienkach dokážu pripraviť jedlo pomerne čisto (v porovnaní napríklad s indicko-hindu-… kuchyňami). 

A po novom roku sme sa presunuli na ostrov kúsok na juh, preč od kôp turistov a civilizácie. Zaujímavá bola cesta do malého prístavu: kopy ananásov na predaj – pár centov za kus, všade motorky, jazdí sa po opačnej strane cesty ako u nás, neskutočné elektrické vedenia a poprepletané drôty v mestečkách. Zorganizovaná bola veľmi zle (TigerLine Ferry to veľmi nezvládla) ale bolo fajn vidieť aj kúsok vnútrozemia. 

Veselé vianoce a dobrý nový rok

Tento rok sme oboje mali trochu skôr ako zvyčajne. Vianoce o týždeň skôr – doma, s kapustnicou, stromčekom a všetkým, čo k tomu patrí, lebo na tie podľa kalendára sme boli na ceste.

A nový rok o pár hodín skôr, lebo sme kus na východ (a na juh).

Vianoce

Semester u nás túto jeseň bežal do 22. decembra, s tým, že posledný týždeň som dávala tri písomky a skúšala na dvoch skúškach, takže na žiadne veľké vianočné prípravy nebol čas. Akurát sme napiekli a ozdobili medovníky. Decká s Mišom začali prázdniny lyžovačkou a vianočili sme potom všetci v Rosine.

Také boli vianoce

Piekli sme. Tí moji dvaja vykrajovali rýchlejšie, než som ja stíhala plechy chystať.IMG_9420

IMG_9429

Ozdobili dva stromčeky (jeden doma, jeden v Rosine)

IMG_9436

A rozdali a pomohli rozbaliť kopu darčekov

IMG_9455

IMG_9458

IMG_9460

Keď bolo teplo, boli sme behať na hrádzi (raz sme dokonca vytiahli aj bicykel a odrážadlo, ale to sme nevedeli, že tam zrovna majú vianočný beh, možno sa na budúci rok aj prihlásime)

IMG_9473

IMG_9477

Boli sme “korčuľovať” na umelom ľade (a zistili, že nielenže sa neplatí vstupné, ale aj korčule požičiavajú zadarmo)

IMAG0382

Keď bola zima, tak sme sa vytrepali na Chatu pod Grúňom (cesta je po júlovej kalamite zase otvorená, dokonca aj lanovka na Chleb opäť premáva – 12 rozbitých kabíniek stojí zoradených pri dolnej stranici)

IMG_9487

IMG_9489

Postretávali sme sa s kamarátmi

IMG_9496

rodinou

IMG_9500

IMG_9513

A Silvestra a nový rok sme trávili v Bratislave

IMAG0390

IMAG0388

IMG_9514

IMG_9523

Dve vianočné

… lebo spoločných fotiek máme málinko

vianocna

vianocna2

Oneskorené vianočné fotky

Vianocna gula

Naše plány ohľadom vianočného stromčeka akosi nevyšli. Bola som ešte v októbri alebo v novembri niečo hľadať v Baumaxe. Nenašla som síce, ale zato mali akciu na malé stromčeky. Tak som jeden zobrala. Bol pri nich síce lístok, že nezaručujú, že stromček bude ďalej rásť, ale povedala som si, že to risknem. Presadila som ho. A myslela som si, že to bude taký viacročný živý stromček. Cez leto na balkóne, v zime vnútri a na vianoce ozdobený. A keď už bude príliš veľký, že ho zasadíme niekde vonku. Ale on to zabalil, celý opršal. To už začali byť drobci ustarostení – ako budeme na taký uschnutý stromček vešať ozdoby? A tak v rámci tesne predvianočného nákupu v Metre, som kúpila ešte menší stromček vo výpredaji (3e). Experiment s kvetináčovým skúsim zopakovať tento rok znovu, akurát si poň asi pôjdem do záhradkárstva.

Malý stromcek

To bol náš stromček domáci, ale na Vianove sme neboli doma. Boli sme v Rosine a bolo nás tam veľa:

Všetci spolu

Vo vani plával kapor:

Kapor

Ale toho sme nezjedli. Namiesto toho som dostala zadanie upiecť v kuse tohto krásavca. Ktorý sa samozrejme vystretý do rúry nezmestil:
Pečený losos

Kika čítala menovky na darčekoch:

Kika čítala menovky

Kubo sa skoro celý večer prebavil s jednou hračkou:

Kubko sa prebavil celý večer s jednou hračkou

Okrem knižiek boli opakujúce sa darčeky kladivá a pexeso. Kladivá dostali deti (jedno plyšové, ktoré robí celkom dobrý rachot a dve v stavebnici). Pexeso bolo tiez jedno detské (s rodinnými obrázkami) a druhé dostal môj brat. Netradičné bolo v tom, že v ňom nebol jediný pár. Zadanie bolo, že ak nájde dve rovnaké hokejky, tak takú jednu dostane. Ak nie, tak si musí jednu dokresliť:

Hokejkové pexeso

Koláčiky sme boli vypochodovať na hrádzi. Kika si hneď odchytila ochotného poslucháča a mlela celú cestu:

Pokec na hrádzi

Kubo striedavo utekal a lietal a vyšťavil sa tak, že nakoniec sme ho museli niesť.

Kubko si aj zalietal

Fajn Vianoce (ale tie budúcoročné si už asi spravíme doma a trochu komornejšie).

Na Silvestra sme boli v Senci. Kika ohňostroje prespala, Kuba zobudili, tak sme spolu pri okne pozerali “tie farebné sprchy hore”. Ešte o nich pár dní potom rozprával a občas sa spýta, že kedy budú zas.

Zdobenie medovníčkov

Okrem toho, že deti oznamujú príchod Vianoc náhodným prepuknutím v spev pesničiek s vianočnou tematikou (aj známych, ale aj úplne neznámych, ktorých pôvod je zrejme v škôlke), tak sme u nás zahájili prípravy pečením a zdobením medovníkov. Vykrajovali obidvaja, ale keď prišlo na zdobenie, Kubo si zobral na starosti zásobovanie a testovanie kvality výrobkov a Kika ťahala za dvoch. Chvíľku trvalo, kým sme sa dohodli, že medovníky treba celé pokresliť a nie modelovať na nich z cukrovej polevy 3D objekty, ale potom to už išlo výborne:Kika ukazuje, ako zdobí

Pracujeme všetci

Kubko to celé riadil

Kika pracuje

Medovníčky

Oneskorené vianočné darčeky

Vianoce už sú dávno preč, dokonca aj sneh sa nám už roztopil, ale čo sa týka darčekov, tak sa nám celkom natiahli.

Ja som na Vianoce dostala poukaz na masáž v jednom žilinskom salóne (a budem aj ukazovať prstom – Tullippe). Nakoniec z toho boli masáže dve, ale už tam viac nepôjdem. Rada by som pochválila, ale nedá sa. Dohodla som si termín a masérka ma deň pred ním posunula o týždeň neskôr zo zdravotných dôvodov. Hovorím si ok, stáva sa. Ale potom keď som prišla, tak mi povedala, že akosi nestíha, či môžem prísť o pol hodinu? To už sa mi síce veľmi nepáčilo, jedného zákazníka by nemala rušiť/posúvať dvakrát po sebe, ale mala som aj niečo iné na vybavenie v meste, tak som súhlasila. Nuž ale keď som sa vrátila, tak mi slečna oznámila, že moju celotelovú masáž v ten deň už nemôže spraviť, že mi namiesto toho dá zadarmo polhodinovú masáž chrbta a na celotelovú so zábalom ma objedná inokedy. Keby som si to platila, tak sa už neobjednám. Keďže to bol darček, tak som teda prišla ešte raz. Ale odišla som sklamaná, lebo to bolo skôr rozotieranie oleja ako masáž. Aj doma dostávam lepšiu. (A dve najlepšie masáže, aké som zažila, boli masáž chodidiel v Chinatowne v New Yorku a masáž chrbta od bývalého policajta, dnes športového maséra, na lyžovačke túto zimu.)

Potom kuchárska kniha. To je darček, ktorý som si na Vianoce chcela kúpiť sama sebe. Vec sa má totiž tak, Deb Perelman píše blog smitten kitchen, kam si chodievam pre inšpiráciu. Naučila som sa od nej robiť napríklad pizzu alebo syrové pagáče. Vyskúšala som toho od nej dosť, ale zatiaľ každý jeden jej recept dopadol buď dobre alebo prevýšil očakávania. A tak keď na jeseň vydala kuchársku knihu, povedala som si, že sa jednak patrí poďakovať aspoň tým, že si ju kúpim, ale hlavne som chcela ďalšie spoľahlivé recepty. Už tento víkend sa chystám niečo vyskúšať. A prečo bol tento darček oneskorený? Objednaný bol ešte pred vianocami, cesta cez oceán sa akosi predĺžila a ku mne dorazil až túto poslednú nedeľu. Všetkým, ktorí sa o to pričinili, ďakujem.

A jeden oneskorený darček má aj Kika – dostala biele puzzle. Áno, rozumiete správne, takú kartónovú vec pokrájanú na kúsky, ktoré do seba zapadajú, akurát obrázok tam chýbal. Chvíľu trvalo, kým sa odhodlala si ho tam kresliť. A potom dirigovala mňa, aby som jej pomohla to nakresliť tak “ako to má vyzerať”. Ešte ho trochu dokončíme a môže začať skladať.

Tým Vianoce 2012 definitívne končia. Ďalší diel v decembri.

Štedrák

Tento koláč sa u nás doma nerobieval. Historky o ňom som začala počúvať, až keď som sa zoznámila s Mišom, a potom niekedy, keď to už začalo byť vážne a okolo Vianoc som sa vyskytla v Senci, som dostala možnosť ho aj ochutnať. Je pravda, že je naozaj štedrý – ide doňho skoro všetko. To je možno aj dôvod, prečo sa s ním nikomu nechce párať inokedy ako na Vianoce. Ale keď zainvestujete – aj čas, aj suroviny – tak si výborne pochutíte.

cesto:
700g hrubej múky
3dl vlažného mlieka
120+20g masla
100g cukru
40g droždia
3 žĺtky
štipka soli

lekvárová vrstva:
slivkový lekvár (švestková povidla)

maková vrstva:
200g mletého maku
2dl mlieka
100g cukru
10g masla
1 vanilkový cukor
trochu citrónovej kôry
trochu hrozienok

orechová vrstva:
200g mletých orechov
2dl mlieka
80g cukru
1 vanilkový cukor
10g masla
trochu hrozienok

tvarohová vrstva:
300g tvarohu
80g cukru
80g masla
trochu hrozienok
2 žĺtka
1 vanilkový cukor

Mlieko trochu zohrejeme, dáme doňho lyžicu cukru a droždie a počkáme, kým sa spraví kvások. Potom z múky, 120g masla, cukru, žĺtkov, soli a kvásku vypracujeme cesto. Necháme ho na teplom mieste zakryté kysnúť a keď vykysne, tak ho rozdelíme na 5 častí. Vymastíme plech, z piatich bochníčkov vyberieme ten, ktorý sa tvári, že je najväčší, vyvaľkáme a dáme na plech tak, aby zakryl trochu aj steny. Natrieme ho hrubou vrstvou lekváru a prikryjeme druhým vyvaľkaným cestom.

Makovú plnku pripravíme tak, že všetko okrem hrozienok zmiešame v miske – najlepšie vidličkou, aby sa maslo dalo dobre rozpučiť. Natrieme na druhé cesto a posypeme umytými hrozienkami. Prikryjeme ďalším vyvaľkaným cestom.

Orechovú plnku robíme presne ako makovú – vidličkou vymiešame všetko okrem hrozienok – a potom ju natrieme na tretie cesto. Posypeme umytými hrozienkami a položíme na ňu štvrté cesto.

Vymiešame tvaroh, natrieme a vyvaľkáme posledné cesto. Dáme ho navrch a potrieme rozpusteným maslom. Pečieme vo vyhriatej rúre, kým nezačnú vrch aj boky hnednúť. Pred krájaním necháme vychladnúť.

poznámky:

– V pôvodnom recepte sa začína makovou vrstvou a lekvárová je až druhá v poradí. Ale ja som pri pečení dala na radu mojej svokry a začala lekvárovou. Takto sa dá lekvár v pohode natrieť, keby bola už pod ním nejaká plnka, išlo by to horšie. Ono celkovo, tieto cestá sa vaľkajú dobre, aj sa fajn dodatočne naťahujú, keď sa vám nepodarí vykúzliť úplne ideálny tvar, ale ak ich dobre neprimáčknete na krajoch o spodnejšie cesto, tak sa aj ľahko zase sťahujú.

– Je jednoduchšie hrozienkami plnky posýpať, ako ich tam rovno zamiešať – plnka sa tak ľahšie natiera a spodné cesto pri tom neuteká, ani sa netrhá.

– Toto cesto je síce kysnuté, ale je trochu iné ako to klasické. Hrubá múka nie je preklep.

– Ostane vám 5 bielok. Na to mám iba jednu radu – kokosové pusinky.

Mačacie oči (linecké kolieska)

Spolu s medovníčkami, bývali toto u nás najtradičnejšie vianočné koláčiky. A neboli to žiadne linecké kolieska, vždy len mačacie oči. Ale oficiálne – ako tvrdí Medzinárodná kuchárka, odkiaľ je recept – sú to vanilice (a pochádzajú zo Srbska).

375g Hery
750g polohrubej múky
3 vajcia
6 polievkových lyžíc cukru
1 prášok do pečiva
1 citrón
práškový cukor
1-2 balíčky vanilkového cukru
šípkový alebo drienkový lekvár

Zoberieme zmäknutú Heru, múku, vajcia, 6 lyžíc cukru, prášok do pečiva a šťavu z citróna a vymiesime hladké linecké cesto. Necháme ho chvíľu v chladničke, potom vyvaľkáme a vykrajujeme. Kolieska potom ukladáme na papierom vystlaný plech. Ideálne by tých deravých a nederavých malo byť rovnako veľa, ale ja nerátam. Robím na striedačku jeden plech plných koliesok, jeden plech deravých a na konci od oka tak pol na pol s tým, že to trochu preženiem smerom k tým plným – predsalen dve plné kolieska s spájajú lepšie ako dve deravé. Pečieme na 180C do ružovo-zlatista (asi 10 minút, treba ich strážiť). Necháme vychladnúť.

Potom do hlbokého taniera dáme práškový cukor (radšej viac ako menej, nech sa dobre obaľuje, hospodárske prebytky sa dajú vždy použiť do iného pečenia) a zmiešame ho s vanilkovým. Plné kolieska natierame lekvárom, prilepíme deravé a obalíme v cukre.

poznámky:

– V originál recepte sa píše maslo alebo masť. Tou masťou si nie som úplne istá, ale ak by ste náhodou išli touto cestou, tak tej stačí menej.

– Kolieska sme zvykli zliepať šípkovým lekvárom, ten je na ne úplne najlepší. Ale až na výnimku minulý rok, keď sa môjmu bratovi podarilo jednu fľašku vybartrovať za IT služby, sme sa k šípkovému lekváru v poslednej dobe akosi nedostali. Takže bolo treba vybrať náhradu a vyšiel mi z toho starostlivo odložený drienkový lekvár, ktorý som v lete dostala od manžela sestry muža mamy (= svokra mojej švagrinej). Pokojne si to nakreslite, ja počkám. Ak takú nemáte, vrelo odporúčam si zaobstarať.

– Toto sú množstvá na 1 a pol dávky (oproti pôvodnému receptu). Menej sa neoplatí.

– A ešte k vykrajovaniu. Toto je prvý raz, čo som použila ozajstné vykrajovátka. Predtým som zvykla jednoducho vybrať pohár vhodnej veľkosti a dierku robiť náprstkom. A keď sa mi nechcelo dierkovať, tak som namiesto toho lepila navrch polovice vlašských orechov. Ale také koliesko tento rok nemáme ani jedno, lebo som sa vytešova z nových formičiek.

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...