10 vecí, ktoré mám na Tebe najmenej rada (Kika, 3 a štvrť)

vracanie – Toto leto sa nám to stalo v aute dvakrát. Obidva razy si sa hystericky rozkričala, lebo si nevedela, čo sa deje. Ukľudniť Ťa bolo zhruba rovnako náročné ako nasledovné čistenie (z toho jedenkrát som ja bola jediný prítomný dospelý, takže to bolo všetko na mne). Jediné pozitívum, ktoré na tom všetkom viem nájsť je, ako vtipne si to nazvala – Kika tu pľuje, Kika sa opľuľa. Zatiaľ to nebudeme riešiť Kinedrilom, akurát dáme pozor na chladenie v aute, aby si nepozerala knižky za jazdy a aby sme nerobili príliš prudké vývrtky. Dúfam, že to bude stačiť.

cena 5-minútovej sprchy – Alebo prečo mamy na materskej smrdia a boja sa sprchovať? Nie, také hrozné to zase nie je. Ale… večer väčšinou bývam taká unavená, že sa mi už do sprchy nechce. Chodím sa potom sprchovať ráno. V praxi to vyzerá tak, že buď Ťa nechám niekde sa hrať a Kuba beriem so sebou do kúpeľne, alebo idete so mnou obidvaja. Ale Murphyho zákony fungujú a Ty potrebuješ ísť na záchod presne vtedy, keď ja namydlená stojím pod vodou. Ty ma aj voláš, lebo záchodovanie sme už (klop klop klop) úspešne zvládli, akurát sa tam zatiaľ nevieš posadiť sama. A tak som už takto zo sprchy vyšla k mláčke na dlážke v spálni, keď si takmer zachránila situáciu šprintom na Kubov nočník. Ale už som Ťa aj zobrala rovno do sprchy, keď to bol ten horší prípad. Zatiaľ som sa ešte neuchýlila k drastickému riešeniu – že moje sprchovanie Ty preventívne presedíš na záchode. Ale od septembra to bude aj tak inak, lebo s rannými odchodmi do škôlky sprchu nebudem stíhať, tak sa asi chtiac-nechtiac budem musieť vrátiť k večernému páchaniu hygieny.

biješ Kubka – Ach, tie Tvoje buchy, buchy. Neviem, čo s nimi.

opakuješ po Kubovi – On vymyslí nejakú hovadinu (trieskanie po stole, napríklad) alebo nejaký nový škrek a Teba nenapadne nič iné, len to s veľkým entuziazmom opakovať. Zaujímavé je, že takto nákazlivé sú len samé blbosti.

stále rozprávaš naopak – Už prešlo obdobie, kedy to bolo vtipné. Čiastočne sme sa vrátili o krok späť a používaš zase tretiu osobu (Tato, obuj Kiku.), niektoré spojenia máš naučené (Prosím si mlieko na pitie.), ale väčšina je stále “naopak” (Ty si mi doniesla puzzle – keď Ty prídeš so svojím puzzle za mnou.)

odmietaš si obliekať dlhé veci – dlhé nohavice, tričká s dlhým rukávom, mikiny… vždy je to boj. Momentálne nie veľmi častý, lebo je leto a je teplo. Akurát som zvedavá, či to porieši prichádzajúci chlad, alebo budeme čím ďalej tým viac zápasiť na túto tému.

hnn, hnn zvuky – Toto by chcelo video. Alebo aspoň nejaký zvukový záznam. Niekedy sa len tak postavíš a začneš vykrikovať. Nám sa zdá, že bez príčiny, pátrame, či Ťa niečo bolí, či treba ísť na WC, či chceš piť… až naveľa, naveľa začneš zase používať slová.

keď kričíš alebo dokola opakuješ to isté – A najhoršie, keď dokola kričíš to isté. Niekedy mám pocit, že Tvoja default hlasitosť je krik a že len občas stíšiš na decibely prijateľné pre zvyšok ľudstva.

všetko Ti nekonečne dlho trvá – Áno, viem, Tvoj čas beží úplne iným tempom, ako ten môj a je na mne, aby som spomalila. Ale to čakanie, kým sa oblečieš, obuješ, naješ, vysedíš na záchode… polovicu svojho života momentálne trávim v čakárni. Jediná moja nádej a dôvod, prečo Ti už so všetkým nepomáham, je, že keď sa to už naučíš, pôjde to všetko aj bezo mňa.

disciplína, respektíve jej absencia – Nechcem Ťa biť, ani dávať do kúta, ani na Teba kričať a vysvetľovanie málokedy zaberá (a takmer vôbec nikdy na prvýkrát). Takže čo mám robiť? Si neskutočne tvrdohlavá (netuším po kom) a dostať do Tvojej hlavy, že niečo nemôžeš alebo nemáš robiť, je pomerne náročné. Prečo nás nikto neučí, ako vychovávať deti?

Rušný týždeň

Mali sme teraz poriadne rušno, ale nie veľmi v dobrom slova zmysle. Aj keď ako sa tak nad tým zamýšľam, tak mám aj jednu dobrú správu – Kike lezú zuby. Dva stredné dolu. Jeden je už vonku – to je ten, čo už cez Vianoce “presvital” a v utorok si konečne zmyslel vytlačiť sa von – a druhý, jeho sused, sa akurát prerezáva. Kika to berie celkom v pohode – v porovnaní so všetkým ostatným, čo sa jej tento týždeň stalo, sú zuby prechádzka ružovým sadom.

Začína nám totiž škola. Mne od utorka, zapísané mám dva predmety – Advanced Scientific Computing a Systems Computational Neuroscience – a okrem toho učím Lineárnu Algebru. A tak som tento týždeň začala s Kikou chodiť do jaslí. Prvý deň bol zlý. Ona ho prerevala tam, ja v knižnici. Nechcela tam nič jesť, ani spať a odkväcla unavená cestou domov. Ja som zatiaľ rozmýšľala, že sa na to celé vykašlem a odkväcla som až s becherovkou doma, keď malá zaspala. Druhý deň bol o trošku lepší, trochu sa tam aj najedla, trochu spala, ale stále to nebolo dobré. Problém je v tom, že ja ani nechcem aby si zvykla za takú cenu, že sa naučí, že plakanie jej nepomôže a tak rezignuje. A ona ešte nevie, že ja sa vždy vrátim…

… z týchto a podobných úvah nás v noci na stredu prebralo vracanie. A tak som Kiku trochu poutierala, prezliekla a zobrala k nám do postele (nechcelo sa mi v noci prezliekať jej postieľku). Po chvíli bola ovracaná aj naša posteľ a my dvaja. Do rána sme už veľmi nespali a po telefonickom ohlásení sme si to namierili k doktorovi. Ten povedal, že nejaký žalúdočný vírus, že mám očakávať hnačky a mám si poriadne a často umývať ruky. Lieky žiadne, že to musí prejsť samo. Tak sme sa dotrepali domov (našťastie bez vracania, lebo čistiť fusak by sa mi naozaj nechcelo), všetko oprali a čakali, čo sa bude diať.

Von išlo všetko – banán, mliečko, pedialyte (to je taký roztok pre deti na zabránenie dehydratácie) a keď prestalo vracanie, tak sa dostavili tie hnačky, čo doktor spomínal. Za dva dni sme toho oprali celkom hodne. Ale už je lepšie. Včera už bola v pohode, akurát nechcela nič jesť (ani sa nedivím), ale na večeru si už dala rozmixovanú zeleninu a v noci sa dostavil hlad a budila sa každú chvíľu (asi 6krát, neviem presne, po treťom som prestala počítať) na mlieko.

Takže prvú chrobu máme za sebou (ak nerátam to jedno zachrípnutie na jeseň, ale to sa s týmto ozaj nedá porovnávať) a som zvedavá, čo bude teraz. To že deti v jasliach bývajú viac choré, sme tak nejako očakávali, ale že to schytá hneď takto na úvod nás trochu prekvapilo. Pravdepodobne nejaké rezidenčné vírusy voči ktorým sú už všetky ostatné deti imúnne.

V pondelok je sviatok, v utorok to ideme skúsiť znovu (a mám aj prvú prednášku). Aj keď neviem, či medzitým Kika už aj nezabudla, že nejaké jasle boli, takže možno budeme zase začínať od začiatku, lebo týždeň, ktorý sme plánovali na zvykanie, sa vyvrbil úplne inak.

Stále nie som presvedčená o tom, že robíme dobre. Držte nám palce.