Zbojníckym chodníkom alebo Dekanské voľno 2017

Minulý rok bol sneh (aj keď to bolo o týždeň neskôr). Tento rok nám vyšiel krásny jesenný deň, ktorý síce začínal mrazivo, ale pri poobednom slniečku sa dalo sedieť aj v krátkych rukávoch. Trasa bola pre nás nová: z Vyšných Kamencov na Malé nocľahy, potom na hrebeň pod Sokolím a dolu do Starého dvora.

Tri lyžovačky a jeden snehuliak

Prvá bola na Veľkej Rači na začiatku februára. Aj keď to nie je ďaleko od Žiliny, bývali sme v Oščadnici (tu, príjemné), lebo docestovali bratia a spol z Blavy a rodina z Čiech. Deti lyžovali na striedačku so všetkými (ďakujeme).

Z Oščadnice som sa ja plynule presunula do Vrátnej na workshop. Tu sme bývali v hoteli Rozsutec (tiež príjemné, výborný wellnes, zlá masáž), doobedia lyžovali, poobedia pracovali. -5, menčester na Poludňovom grúni a takmer prázdny svah – moja najlepšia lyžovačka túto zimu.

No a potom sa skrásnilo počasie. A vtedy sa chodí na Martinky. Od budúceho týždňa nám zase začína semester, tak sme si s kolegami zobrali jeden deň dovolenky a išli si pozrieť Slovensko na dlani. Lyžovačka nebola ideálna, ale za tie výhľady to stálo.

A tento krásavec je dnešný:

Stavali Kika a Kubo s mojím ocinom, kým som ja s Mišom dospávala včerajší ples. Ale vyzerá trochu hororovo, nie?

Na Chatu na Grúni sa chodí pravidelne

Tentokrát bola zimná prechádzka ako bodka za semestrom v rámci doktorandského predmetu Matematické princípy informatiky, na ktorom sme čítali knihu Artificial Intelligence. Nesvietilo slniečko, ale cencúľov bolo po ceste dosť a obed na chate fajn, takže decká si to užili. (Kubo dokonca vydržal so šmýkaním sa po zadku až na cestu naspäť, po tom, čo videl, ako to robia dospeláci…)

Vody bolo na veľkú noc dosť

Na zemi asi meter. A bola celkom studená.

IMG_9578

IMG_9584

Na Chlebe sme v zime už boli, tak sme mysleli, že dnes zo Snilovského sedla vylezieme na Veľký Kriváň. Ale nešlo to.

IMG_9585

Vonku mlieko, z hrebeňa nás skoro odfúklo.

IMG_9587

Tak sme si poobzerali ratrak, v chate zjedli veľkonočné zajace a zviezli sa lanovkou zase dolu.

IMG_9582

A potom sme sa na parkovisku na seba tak rozpačite pozreli. Príliš krátky výlet na to, aby sme sa pobrali domov. A tak sme zase raz zamierili na Chatu na Grúni, lebo vyzeralo, že tá bude nižšie ako oblaky.

IMG_9589

IMG_9590

IMG_9591

Kubko cestou spadol asi 427krát. Väčšinou do mäkkého.

IMG_9592

Našli sme aj nádej, že predsalen príde jar.

IMG_9598

Počas hodinového výstupu sa niekoľkokrát vystriedalo slniečko, oblaky aj sneženie.

IMG_9601

IMG_9600

IMG_9603

Na chate obed, klasická fotka Rozsutca a potom sme už mohli ísť spokojní a vymrazení domov.

IMG_9604

Nedeľný výlet s deťmi: Štefanová -> Chata na Grúni

V rámci rozširovania repertoáru sme sa dnes vybrali chodníkom, ktorým sme na Chatu na Grúni ešte nešli – po modrej značke zo Štefanovej. (Druhý dôvod je ten, že cesta k začiatku žltej pri chate Vrátna je po júlovej kalamite ešte stále oficiálne zarúbaná.)

Na smerovníku hodina, nám to trvalo asi hodinu a pol, prevýšenie niečo pod 400m. Celý chodník cez les, výhľady len asi dva, ale deti pozorovali padajúce listy, huby, mloka, slimáka, takže nuda nebola. Hore malo klasicky úspech detské ihrisko a dobrý obed. Akurát blata bolo toľko, že po príchode domov išlo rovno oblečenie do práčky a deti do vane.

 

Na Chleb tak skoro znovu nepôjdeme

Postarala sa o to včerajšia búrka. Taký výlet, ako sme spravili na začiatku júla, sa nejaký čas nebude dať zopakovať 🙁 Voda zobrala na niekoľkých miestach cestu, zasypala parkovisko, zničila dolnú stanicu lanovky, vytopila domy v Terchovej, Vrátna dolina je zavretá. Šťastie, že ľuďom sa nič nestalo. Viac informácií a fotiek tu.

hzsvratna3

vratna14

vratna6toto video je z Terchovej:

Predvianočné potulky

Na rozdiel od tých minuloročných, sme sa tentokrát túlali lokálne (ale predsalen aj kúštik medzinárodne).

Najprv bolo treba minúť Mišove voľno, ktoré sa nedalo preniesť do ďalšieho roku. Mysleli sme si, že pôjdeme pozrieť švagrovcov do Mníchova, ale potom sme vymäkli pri predstave celého dňa v aute s dvoma krpcami a neistým počasím. (Nie, nevadí nám šoférovať v daždi alebo snehu, ale vadilo by nám, keby nám to kvôli zápcham predĺžilo už aj tak dlhú cestu.) Namiesto toho sme si našli zľavový kupón a zavítali do Belianskych Tatier. Bývali sme v Tatranskej Javorine, len pár kilometrov od poľských hraníc (tu – hotel bol taký… ani nie zlý, ale ani by som ho veľmi neodporúčala). A nerobili sme nič. Len sme sa prechádzali (aj v Zakopanom, kde sme obedovali podivné sladké omelety), čľapkali v bazéne (Kubo už vie tiež plávať s kolesom) a po večeroch saunovali. Dobre padlo.

A včera bola katedrová vianočná kapustnica. Ale podobne ako guláš v septembri, ani táto sa nevarila na katedre, ale na Chate na Grúni. Kapustnicu mali výbornú, klobásy tiež, akurát tie šišky budú až v januári, keď tam prídeme lyžovať. Ale mravné ponaučenie z výletu – pred kolom kĺzajúcim sa v lese dole kopcom sa neschovávajte za strom. (Ja som si ho cestou hore ani nevšimla, taká som bola zakecaná. Museli mi ho ukázať, až keď sme schádzali dolu.)

Tri výlety za týždeň

Tento týždeň sa nám podarilo ísť hneď na tri výlety – to máme zatiaľ asi rekord – a všetky tri boli výborné.

Chata na GrúniPrvý bol v utorok poobede, keď sa katedrová guláška nekonala na katedre, ale na Chate na Grúni. Prišli všetci, ktorým sa zdalo, že lepšie ako variť guláš v bojových podmienkach niekde v knižnici, je vychutnať si jesennú prechádzku lesom a guláš si dať na chate.

Vyrážali sme okolo jednej spred fakulty, ja som zobrala aj drobcov a tí našťastie prespali aspoň tú cestu do Vrátnej. Zaparkovali sme pri Chate Vrátna a odtiaľ išli po žltej značke. Je to 2 a pol kilometra, prevýšenie 220m, takže zvládnuteľné aj pre trojročné nohy. Akurát tie naše boli druhú polovicu cesty už dosť ukňučané a posledný úsek sa nechali odniesť. Kuba som niesla na chrbte celý čas a vypustila až na posledný kúsok pod chatou. Na chate sme zjedli polievku, koláče a potom sa malí trochu vyšantili na trampolíne a detských preliezačkách, čo tam mali. Veľkí klebetili pri stoloch, alebo vylihovali na drevených lehátkach. Vracali sme sa ešte za svetla.

Nenafotila som nič (obrázok je odtiaľto), lebo som dopredu vedela, že budem mať čo robiť aj bez foťáka, ale boli tam dva iné, tak dúfam, že sa časom k nejakým fotkám dopracujem.

V Malej Fatre a obzvlášť Vrátnej Doline som už síce bola veľkrát, ale toto bolo prvý raz, čo som išla po tomto chodníku. Zopakujeme si to určite zase na jar, lebo sa mi veľmi páčilo, aký to bol kid-friendly výlet.

V piatok sme potom išli do Ovčiarska za kamarátmi. Vrátili sme sa o kus naloženejší, ako sme odišli, lebo sme si požičali kopu podedeného oblečenia, ktoré je pre nich ešte veľké. Pre mňa by to bol fajn pokec aj bez takejto výslužky, ale vzhľadom na moju nechuť k nakupovaniu, to viac než stálo za to. (Ešte raz ďakujem.)

A v sobotu do Turčianskych Teplíc do aquaparku. Akurát tentokrát nám to so spaním nevyšlo úplne ideálne, takže ku koncu a cestou naspäť to už bolo náročné. Ale užili sme si teplú vodu, s Kikou šmýkačku, “centrifúgu” a ja aj horúci bazén nakoniec. Tam si to tiež budeme musieť ešte zopakovať. Akurát dúfam, že Kubo nebude chorý, lebo dnes mal trochu teplotu a ja sa chystám na dva dni do Rakúska (utorok-stredu).

(Po Seneckom aquaparku toto bolo druhé miesto, na ktorom som bola, kde majú páni a dámy spoločné šatne. Je to síce nezvyk, ale pre rodiny s malými deťmi veľmi nápomocné. To sa všetky nové šatne už stavajú takto?)

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...