Donovaly

Nedeľný výlet na Donovaloch bol výborný. Parádne počasie, výhľady, paraglidistov toľko, že sme ich nevedeli spočítať. Jediná mucha tohto výletu bola, že sme v určitom momente zišli z turistickej značky na skialpinistický chodník. Výborný nápad. Že aby to deti nemali také strmé. Ale skialpinistický chodník v lete? Tak tento išiel cez mokrú vysokú trávu, bodliaky a žihľavu. Deti nám dali vedieť, že toto veru nie je ono, tak sme sa prebojovali naspäť na ten turistický chodník a potom to už šlo. 

Tricklandia

Minulý týždeň v Tatrách sme bývali v Starom Smokovci a všimli sme si, že tam majú Tricklandiu. Samozrejme, že sme sa museli ísť pozrieť. Všetkým sa nám veľmi páčilo. Nechali sme sa od strigy začarovať do krištáľovej gule, vyskúšali antigravitačný tunel, pozreli nekonečnú knižnicu, niektorí sa naučili visieť zo stropu, deti pozdravili mimozemšťana a podarilo sa im zmenšiť Miša. 

Ale majú tam celkom rušno, takže sa nedá len tak prísť, treba si dopredu spraviť rezerváciu.

Spišský hrad

Jeden deň sme sa z Tatier vybrali na výlet ešte kúsok na východ. (Mišo aj deti trhli svoje osobné rekordy, čo sa týka najvýchodnejšieho navštíveného miesta na Slovensku.)

Na nádvorí hradu Mišo našiel sysle a cestou naspäť sme v Levoči našli ešte jedného Kubka. 

Ako ďaleko sú deti ochotné zájsť pre parenú buchtu?

Ukazuje sa, že až na Téryho chatu. 

Tie buchty nakoniec nevládali dojesť.

Tentokrát sme nestretli kamzíkov, ale boli s nami aj pelikáni.

Dlho sme tam ale nevydržali, lebo veľmi fučalo.

Ešte sme updatovali fotku spred roka:

Kika odfotila aj líšku Elišku (ku ktorej som im zakázala sa približovať):

A vyskúšali sme dva dni mladý mostík cez Studený potok, ktorý museli postaviť po tom, čo predchádzajúci strhla voda:

Pre kura s ryžou sme si došli na Sliezsky dom (po magistrále z Hrebienka):

Gerlach sa celý čas predvádzal:

A keď budete hľadať dobré lokše, tak tie nájdete na tejto chate:

Začínajú šoférovať

Kubko už dlhšie poškuľoval po motokárach, ktoré zaberajú kus parkoviska pri plavárni, kam chodí dvakrát do týždňa na tréningy. Na narodeniny potom dostal darček – poukážku, že môže ísť. Povedali sme si, že ho zoberieme radšej na elektrické ako na benzínové, a tak sme pri minulovíkendovej návšteve v Bratislave išli sem

Veľmi sa mu páčilo. (Samozrejme, že chce ísť zase.) Jasné, že si všimol, že jeho a Kikine autíčko išlo pomalšie ako dospelácke. Ale zobral argument, že to je preto, že tam je prvýkrát a ešte nešoféroval, tak sa to musí najprv naučiť. Mal dva pedále (brzda a “plyn”) a jeden gombík (spiatočka) a celkom rýchlo sa ich aj on aj Kika naučili používať. 

Kika bola srandovná na konci. Už svietli svetielka, že motokáry majú isť naspať do stanice, keď im vypršal čas, a ona ho veselo ignorovala, obkrúžila ešte dve kolá (Kubo jedno), chlapík musel vyskočiť na dráhu ju odmávať, inak by si tam asi veselo krúžila ďalej. 

Zámok Loučeň

Kúsok od Prahy, do zámku sme ani nevošli. Motali sme sa v záhrade, v ktorej majú rôzne bludiská. A áno, podarilo sa nám aj zablúdiť. 

Ktoré z týchto fotiek fotila Kika? Ktoré Kubko?

Vyhliadka nad Žilinou

Je na Dubni a až keď sme na ňu vyliezli a videli náš dom, tak nás napadlo pozrieť aj doma z okna. Dá sa na ňu ísť z Budatína (cca 1:15 hore po červenej značke) alebo zo Zádubnia (cca 0:30 od oplotenej vodárne), alebo zo Zástrania (neviem, ako dlho). My sme vyšli zo Zádubnia a skončili v Budatíne.

Žilina ako na dlani, ale škaredá, škaredá… Možno by to bolo lepšie, keby svietilo slnko a bol už zelený máj. Kubo sa hore trošku bál, lebo fúkalo a veža sa mierne kývala. Kamaráti, ktorí boli v ten istý deň poobede (akosi sa nám nepodarilo zosynchronizovať), hovorili, že už bola tlačenica aj na chodníku aj na vyhliadke. Všetci žilinčania sa chcú pozrieť.

Zbojníckym chodníkom alebo Dekanské voľno 2017

Minulý rok bol sneh (aj keď to bolo o týždeň neskôr). Tento rok nám vyšiel krásny jesenný deň, ktorý síce začínal mrazivo, ale pri poobednom slniečku sa dalo sedieť aj v krátkych rukávoch. Trasa bola pre nás nová: z Vyšných Kamencov na Malé nocľahy, potom na hrebeň pod Sokolím a dolu do Starého dvora.

Hrčava a Trojmedzie

Čo robiť s predĺženým víkendom, keď je babie leto v nedohľadne? Odpoveď na túto otázku nám dali naši susedia, ktorí nás už niekoľkokrát volali na svoju chalupu na Hrčave a tentokrát sa nám konečne podarilo nájsť prienik v kalendároch. 

Bolo to výborné. Trocha bicyklovania, ovečky, domčeky roztrúsené po kopcovitej krajine, kde sa “hovorí po našem” (zmes češtiny, slovenčiny a poľštiny), hrnčeky na plotoch, na záhrade sud, pod ktorým sa kúri drevom, dobré biele víno, matrace v podkroví, na raňajky hrianky pečené na peci, sučka, ktorá musela byť v minulom živote mačka, lebo sa stále chcela nechať hladkať.

Na druhý deň nás deti s mapami z orientačného behu odnavigovali na miesto, kde sa stretávajú tri štáty. (Len smola, že sme si zabudli nabaliť desiatu, lebo cesta naspäť bola už dosť ukňučaná.) A ani nevadilo, že mrholilo.  

Banská Štiavnica

Miesto, kde je všetko buď do kopca alebo z kopca, ale nikdy nie rovno. A kde je skoro každá vzdialenosť 20 minút. A kde je s kamarátmi veľmi dobre.

U Maríny:

A potom hore kopcom. Myslela som si, že tento tajch sa volá Červená studňa. Ale zjavne nie, je vodárenský.

Okrem nudistov sme pri ňom našli aj dvoch rakov, ale spätne som sa dozvedela ďalšiu novú vec: nie je rak ako rak a nie všetci sú naši.
Ďalší deň sme išli na Sitno.

Podobná fotka spred pár rokov.

Na tejto skale to pred tými pár rokmi vyzeralo akčnejšie.

Ale Počúvadlo, kam sme sa išli po výlete okúpať, vyzerá stále rovnako. Pribudli len prezliekacie zásteny a odbudla varená kukurica.

Ďalší deň sme išli do bane. Tiež tej istej, čo minule

Vyšli sme aj na Kalváriu, z ktorej je parádny výhľad. Chvíľu sme tvorili v keramickej dielni:

Okrem iného aj jašteričky z povesti:

S mestečkom sme sa rozlúčili partičkou šachu a návštevou sekvojí, ktoré sú tiež stále na tom istom mieste.
Zapadákov, v ktorom je veľmi pekne.

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...