Chata pod Suchým

V sobotu bolo krásne a my sme sa vybrali posúvať limity. Na Chatu pod Grúňom naše malé nohy docupkajú celkom v pohode, tak sme išli skúsiť inú chatu. Začínali sme pod Strečnom a odtiaľ 8km do kopca. Kubo fičal na tvarohových koláčoch a bol kus pred nami. A ja povzbudzujúc Kiku som spomínala na to, ako som pred skoro dvadsiatimi rokmi touto cestou ja ledva vyšla (vďaka tomu, že ma povzbudzovala kamarátka).

Prišli sme akurát na obed a porcie mali riadne a chutné, takže aj Kika si pochvaľovala. Potom sme poobdivovali jesienky, pofotili (Cha! Už mám dokonca aj s Mišom spoločné fotky!) a 8km naspäť. Kubo sa nechal zlákať poslednými zvyškami snehu po ceste, Kika nie – tá radšej skúšala všetky potôčiky, že či majú studenú vodu (predsalen, bol prvý apríl, takže jeden nikdy nevie…).

Akurát koniec bol ťažký. Kike sa spravili otlaky na pätách a keď ona nie je happy, tak nikto nie je happy. Ale dobojovala, v aute sa hneď vyzula, zalomila a hore schodmi doma ju už Mišo vyniesol. 

Dobre vedieť, že takéto už zvládame. Niekedy časom to skúsime z druhej strany (po hrebeni zo Snilovského sedla), na chate prespíme a zgúľame sa do Strečna. 

ps Z týchto fotiek som ja fotila iba päť. Jednu cvakla Kika, jednu Kubo a ostatné moja teta Dana. Ďakujem.

Let’s adjust your altitude a bit, my love

Včera to tak nejak vyšlo, že sme boli cely deň zavretí, takže dnes sme sa skutočne potrebovali kvalitne vyvenčiť. A Kika tak svojsky kikovsky zahlásila, že ona nikam nejde a už vôbec nie lyžovať. Tak som nabalila čučoriedkovú bublaninu a sľúbila, že bude môcť fotiť. Miša sme nechali doma učiť sa, Kubo lyžoval na Dedovke s mojím otcom, ja s Kikou sme sa s nimi vyviezli prvú jazdu lanovkou (sezónne lístky sme túto zimu vylyžovali dobre, takže mi až tak nevadilo, že dnes lyžovať nebudem) a pobrali sme sa po hrebeni na Veľkú Raču. 

Zo začiatku sa to samozrejme nezaobišlo bez šomrania, ale kým sme niečo videli, tak v lese bolo tak rozprávkovo krásne, že aj Kika musela uznať, že sa oplatilo ísť. 

Táto tabuľa nás zmiatla, lebo asi nebola umiestnená úplne tam, kde mala byť a podľa nej sme boli k vrcholu bližšie než v skutočnosti. Vedľajší efekt však bol zase o kúsok zlepšená morálka.

Tieto dve fotky už sú na hraniciach s Poľskom. Nebolo vidno vôbec nič a Kika zahlásila, že v tom Poľsku teda majú oveľa väčšiu zimu ako u nás. Aj do vrcholovej knihy sme napísali, že riadna kosa.

Nečakali sme na skialpinistov a spravili sme si selfie.

A potom šup, šup dole na čaj a zraz s našimi dvoma lyžiarmi. 

Tá hodina hore po hrebeni bola akurát a jediné, čo by tento výlet vylepšilo by bolo slniečko a výhľad na vrchole.

Silvester 2016

Silvesterovali sme pri Prahe. Žiadne veľké oslavy, ale príjemný čas s rodinou.

V Prahe samotnej sme našli Kráľovstvo železníc. Je to výstava modelov vláčikov, ale aj kadečoho iného – lega, starých hračiek, igráčikov (tých boli strašné kvantá a Kika medzi nimi zbadala aj toho jediného, ktorého máme doma). Decká si zašoférovali električku, autobus aj vláčik. Dá sa tam stráviť (pre milovníkov vláčikov aj bez detí) kopa času a to ešte exponáty nie sú kompletné.

Vyzimiť sme sa potom išli na Karlov most, kde sme trochu pomocou starého chleba rozlietali miestnu populáciu čajok. A na druhý deň k Labe, kde sme pre zmenu kŕmili nutrie. (Tie by som asi ale bez varovania stretnúť nechcela).

Na nový rok návrat domov. Tam nás privítali zamrznuté vodovody, ale to už je iný príbeh…

Na Chatu na Grúni sa chodí pravidelne

Tentokrát bola zimná prechádzka ako bodka za semestrom v rámci doktorandského predmetu Matematické princípy informatiky, na ktorom sme čítali knihu Artificial Intelligence. Nesvietilo slniečko, ale cencúľov bolo po ceste dosť a obed na chate fajn, takže decká si to užili. (Kubo dokonca vydržal so šmýkaním sa po zadku až na cestu naspäť, po tom, čo videl, ako to robia dospeláci…)

Výlet s deťmi: Štefanová -> Medziholie -> Zázrivá

Počas dvadsiatich rokov dekanovania profesora Matiaška na našej fakulte nebolo dekanské voľno. (Samozrejme, že sa to neobišlo bez vtipov typu “Aby naši študenti nestihli zatiaľ vyštudovať inú fakultu”.) O to väčšie bolo prekvapenie, keď v prvý rok pôsobenia nového dekana prišiel e-mail s predmetom dekanské voľno. A prerástlo do pobavenia alebo krútenia hlavou, keď vysvitlo, že je udelené na sobotu. To bolo pred dvoma rokmi a odvtedy sa z toho stala jesenná tradícia. Takže dnes sme mali po tretíkrát na FRIčke dekanské voľno.

Išla som aj s deťmi a zhodnotiac naše sily, sme z Medziholia nešli s ostatnými na Osnicu ale rovno do Zázrivej. Výlet fajn, okrem úvodnej krízy, ktorú mala Kika, keď bolo treba šlapať blatom do kopca. Ale keď sme narazili na sneh, nálada sa rýchlo vylepšila. Padali obaja ako hnilé hrušky (aj do blata aj do snehu), ale odšlapali skoro 14 km (hovorí telefón). Zajtra to vidím na lenivú nedeľu.

Aj tak je to divné, že minulý víkend sme ešte nie ďaleko odtiaľ (v Oravskej Lesnej, do ktorej je to vzdušnou čiarou asi 15km a 200 výškových metrov dolu) behali po vonku v krátkych rukávoch a bosých nohách v sandálach) a teraz termoprádlo, rukavice a miestami 20cm snehu.

img_0999

img_1002

img_1004

img_1005

img_1006

Ešte časom pridám aj spoločnú fotku, keď sa ku mne dostane…

Matematický tábor Sezam

Keď sme sa vrátili z Malajzie, tak sme sa doma akurát oprali a prebalili a hneď na druhý deň išli do Fačkovského sedla na letný tábor Sezamu. S programom sme pomáhali v rámci svojich možností (nenáročné stanovištia v hre, krúžok šikovných rúk, prednáška, dve večerné rozprávania – to o feminizme malo nad očakávanie dobrú účasť aj úspech, príklady a úlohy za groše, …) a okrem toho sme sa potulovali po vonku. Objavili sme pštrosy a čudovali sa, aké zvuky vydávajú (také podivné bubnovanie v hrudi), videli sme kopu srniek, nachystanú vatru na partizánsky oheň…

Vyliezli sme takmer až na Kľak, čo bol kus pokrok oproti rovnakému výletu pred dvoma rokmi. Chodník z Fačkovského sedla hore som asi ešte nezažila bez blata, ale tento rok trhol rekord. A my tiež, čo sa týka zablatenia… všetkého. Výlet do Čičmian bol oproti tomu relax.

Ešte zopár obrázkov z Langkawi

Bývali sme veľmi jednoducho – v Senari Bay Resort.

IMG_0783

IMG_0785

Aj keď to bolo priamo pri mori, pláž tam nebola veľmi na kúpanie, tak sme chodievali cez mostík a miestnu marinu na pláž Pantai Cenang.

IMG_0798

Pozorovali sme jašterice a kraby:

IMG_0796

Zľahka sa zoznámili aj miestnymi:

IMG_1402

Jedenkrát sme sa kúpali aj pri mesiačiku

Boli sme pozrieť miestne akvárium/podvodný svet.

IMG_1419

20160813_081238

20160813_060628

Tam deti najviac zaujalo interaktívne kreslenie – rybky, ktoré si vyfarbili na svojich termináloch, potom plávali vo veľkom spoločnom akváriu.

IMG_1426

20160813_071444

20160813_064332

Z jedla nám zachutili mangá a rambutany (Mišo si aj zasadil kôstky, uvidíme, či niečo vyklíči), čínske jedlo pri točitom stole a pouličné naany pečené v tandoori:

IMG_0905

IMG_0910

IMG_0913

IMG_1406

IMG_1371

A cestou naspäť

20160813_114027

boli ešte zaujímavé detské ihriská na letisku v Dohe (tam sme prestupovali)

IMG_0810

20160814_035431

IMG_0814Dobrý výlet, aj keď s jedným problémom (museli sme nanovo kupovať miestne letenky na ostrov, pretože náš let do Kuala Lumpur meškal a nestihli sme prestup. Stále dúfame, že sa nám ich podarí preplatiť cez cestovné poistenie.) Žalúdočné problémy neboli žiadne, ale neriskovali sme – vodu sme pili len filtrovanú (z rezortu, kde sme bývali), zmrzlinu sme nekupovali, jedlo sme si vyberali. A sme s Mišom veľmi radi, že aj z našich krpcov vyrastajú cestovatelia, ktorí si potulky užívajú a sú ochotní experimentovať.

Payar Island Marine Park

Kika a Kubo chodili cely minulý školský rok na plavecký krúžok a veľmi sa tešili k moru, že si to, čo sa naučili, vyskúšajú aj vo veľkej vode. Ale keď sme išli pozerať rybky do parku na ostrove Payar, dostali obaja (a tým pádom samozrejme aj my dospelí) plávacie vesty, aby sa mohli sústrediť na pozeranie.

Chvíľu skúšali aj šnorchle, ale keď sa Kubovi podarilo stratiť krikľavozelenú(!) dýchaciu trubku (nie, nechápem, ako sa to dá) a Kike sa zase podarilo tou jej si vyraziť zub (už sa kýval, takže žiadna tragédia, ale ten prvý moment, keď som si všimla, že má krvavé ústa…), tak sme sa vykašľali na šnorchle a nechali sme ich plávať len s okuliarmi, ktoré nosia do bazéna. (Mimochodom, tie sa Kubovi tiež podarilo o pár dní stratiť, keď sa hádzal do vĺn… má nejakú veľkú spotrebu plaveckých pomôcok…)

Rybiek bolo dosť, deckám sa páčilo, ale bola to veľká masová akcia. Keby bolo na výber, radšej by sme išli na výlet, ako boli tento alebo tento pred dvoma rokmi. Treba aj pochváliť – tu sme plávali aj s malými žralokmi (akurát sa ich nepodarilo dobre odfotiť), ale keď si mám vybrať, tak radšej korytnačky ako žraloky…

Na ostrove Langkawi

Kubko: “V noci tu lietajú netopiere a duchy.”

Kika: “A môžme si z tých mangov zobrať aj domov?”

IMG_0768

Piesku a mušlí je tu dosť:

IMG_1328

More má vyše 30 stupňov. Kike sa páči, keď je pokojné:

IMG_1319

Kubkovi, keď sú vlny:

IMG_1360

IMG_1344

Pohľad na sever:

IMG_1334

Pohľad na juh:

IMG_1331

Night market deti nenadchol:

IMG_0770

Ani kokosy, ktoré veľmi chceli vyskúšať:

IMG_0780

Ale zato detské pivo (napenená pomarančová šťava) hej:

IMG_0776

Ešte sa chystáme na výlet za rybami.

Rozhľadňa a orloj v Starej Bystrici

Na dnešný výlet sme sa pobrali smerom na sever, do kraja dubákov. Do Starej Bystrice sa nám podarilo prísť presne na odbíjanie orloja. Dnes som ho videla druhýkrát a po vysvetlení miestnej tety som dokonca zbadala aj náznaky sochy, ktorú vraj tvorí celá strecha.

Od orloja potom po žltej značke na rozhľadňu. Značené to nebolo nejako extra dobre, ale zase, keď viete, na ktorý kopec máte vyliezť, tak sa to dá aj s chýbajúcimi značkami. Výhľad bol pekný, desiata dobrá a všetko spolu 10km. Deti mali dosť, ale to im nebránilo, aby sa na konci ešte nevybrali aj na detské ihrisko.

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...