Keď telefón fotí lepšie ako foťák…

V nedeľu bolo krásne, takže sme nemohli sedieť doma. No a kam by sme sa tak vybrali? Na našu obľúbenú Chatu pod Grúňom.

A ani by som o tom nepísala, keďže sme sa tam už naučili chodiť pravidelne, ako nás vyzvala vyrezávaná plaketa vnútri, ale mala som so sebou svoj nový telefón (self-darček pri príležitosti narodenín + ukončenia PhD, lebo ten starý už fungoval pomalšie ako slimák) a cvakla zopár fotiek. Napríklad túto:
IMG_0016

A vyšli lepšie ako tie, čo svokor fotil kompaktom:

grun2

Na zrkadlovku sa ešte nechytajú, ale aj tak je to fascinujúce, čo všetko dnes telefóny dokážu.

Výlet s kamarátmi

Najprv zo Žiliny autobusom 22 na konečnú. Potom šifrovačka,

IMG_9655

odtiaľ smer sedlo pod Brodniankou,

IMG_9661

IMG_9664

kde sme si nachystali oheň a dali buchty.

IMG_9670

Nasledovala súťaž rodín… s Mišom sme mali zaviazané oči a deti nás navigovali ku schovanej lopte. Kubino: Tam, mama, tam, vieš. Kika: Doľava, nie, nie tam, tak doprava. Hľadali sme celkom dlho…

IMG_9690

A potom sa už všetci spolu pustili do opekania.

IMG_9700

IMG_9705

Nasledovali športy

IMG_9707

IMG_9745a decká večer zaspali hneď, ako ľahli do postelí. Fajn výlet.

Jesenná nedeľa s Rajeckou Ančou

Trať zo Žiliny do Rajca oslavuje začiatkom októbra svoje 115. narodeniny. A tak ako aj po minulé roky, v rámci oslavy železnice ponúkajú jazdu 60 rokov starým vláčikom Hurvínkom. Tak sme išli na výlet do Rajeckých Teplíc, dostali klasické kartónikové lístky a pozreli si dopravné múzeum (Kuba v ňom najviac fascinoval veľký stôl s modelovým elektrickým vláčikom, Kiku výpravcovské čiapky a plácačky). Potom ešte prechádzka jesenným parkom a (ako inak) návšteva detského ihriska a jazda preplneným vláčikom naspäť do Žiliny.

Nedeľný výlet s deťmi: Štefanová -> Chata na Grúni

V rámci rozširovania repertoáru sme sa dnes vybrali chodníkom, ktorým sme na Chatu na Grúni ešte nešli – po modrej značke zo Štefanovej. (Druhý dôvod je ten, že cesta k začiatku žltej pri chate Vrátna je po júlovej kalamite ešte stále oficiálne zarúbaná.)

Na smerovníku hodina, nám to trvalo asi hodinu a pol, prevýšenie niečo pod 400m. Celý chodník cez les, výhľady len asi dva, ale deti pozorovali padajúce listy, huby, mloka, slimáka, takže nuda nebola. Hore malo klasicky úspech detské ihrisko a dobrý obed. Akurát blata bolo toľko, že po príchode domov išlo rovno oblečenie do práčky a deti do vane.

 

Chleb, tentokrát v lete

Rušno bolo v poslednej dobe. Na konci júna som písala žiadosť o grant na Global Fund for Women, na začiatku júla som mala pracovné stretnutia v Bratislave (ktoré mi logisticky pomohli zariadiť svokrovci, lebo škôlku už v júli nemáme a Mišo bol v Berlíne, ďakujem!). Odtiaľ som si potom doviezla Jette, pôrodnú asistentku z Dánska, ktorú sme minulý víkend zobrali na výlet na Chleb a ja som jej potom v pondelok išla tlmočiť na “exkurzii” v Martinskej pôrodnici, ktorú sa mi podarilo vybaviť (toto pre zmenu zabezpečila Kačka, lebo sa postarala o moje mláďatá, kým som bola v Martine, ďakujem!). Potom príprava oneskoreného zborníka zo zimnej MIST konferencie a rýchle dopisovanie sľúbeného článku na jednu jesennú konferenciu. Rušno…

Ale teraz už zaslúžene dovolenkujeme a ja sa postupne dostávam aj k fotkám. Tu sú tie z výletu s Jette na Chleb.

Jette povedala, že by chcela vidieť nejakú slovenskú prírodu. Žiadna veľká turistika, ale niečo pekné. Dostala na výber Jánošíkove diery, Chatu na Grúni a Chleb. Vybrala si Chleb kvôli výhľadu. To potešilo aj našich krpcov, lebo to znamenalo cestu lanovkou. A len pre porovnanie, tu sú fotky z rovnakého výletu v zime.

Predĺžený víkend s deťmi v Tatrách

 Tento článok bude mať viac obrázkov ako textu, ale to je tým, že lepšie raz vidieť, ako dvakrát… čítať. (Predchádzajúca veta neplatí o obľúbených knihách, tam je to presne naopak.) Vybrali sme sa aj s deťmi na predĺžený víkend a dve “túry” do Tatier.

panorama

Po návšteve kamarátov v Liptovskom Hrádku a naozaj dobrom obede v Point-e  (v Mišovom prípade nečakane dobrom, ja som tam už raz predtým bola), sme dorazili na Štrbské pleso až poobede. To už sme sa nikam ďalej nehrabali, len zobrali odrážadlo a kolobežku a išli pozrieť pleso.

Kubo na odrážadle

Kika a Kubo obzerajú vodu.

Na Štrbskom plese

Kika lezie po kameňoch.

Kika lezie po skalách

Kubovi to s kolobežkou zatiaľ nejde, ale rád sa na nej nechá voziť.

Kubo na kolobežke

Toto už je ďalší deň ráno, nadšene bežíme na vláčik.

Beh

Počasie nám vyšlo ukážkové.

fotogenicky mostik

Vláčikom do Starého Smokovca.

Vláčikom

Potom lanovým vláčikom na Hrebienok a dolu popri Bilíkovej chate k vodopádom.

Studený potok

Cesta hore pozdĺž potoka je vyčerpávajúca, takže sme sa museli aj posilniť koláčikmi “co dům dal“.

Desiata

Vody bolo dosť. Kubo samozrejme skúšal, ale všetka, na ktorú sme natrafili, bola studená.

Pri vodopádoch

Podarila sa nám dokonca aj spoločná fotka.

Rodinné foto

Pri Rainerovej ubytovni sme vyšli na magistrálu a tou naspať na Hrebienok. 5-ročná Kika to prešla celé sama, 3-ročný Kubo finišoval na koni. A vo vláčiku to zalomil úplne.

Zničený

V sobotu sme sa zo Štrbského vybrali na Poradské pleso. Čiapky sme si po skúsenostiach z predošlého dňa pre istotu nezobrali, takže keď začalo fučať, museli sme použiť šatky.

Ideme na Popradské pleso

Výhľady boli parádne. Vrcholky kopcov ešte zasnežené, jasná obloha…

Cestou na Popradské

Ešte jeden.

Cestou na Popradské

Na Popradskom plese sme si dali zaslúžené parené buchty.

Zaslúžené buchty

Na plese boli ešte neroztopené kusy ľadu.

Popradské pleso

Po úspechu predošlého dňa sme si povedali, že trhneme rekord a z tohto výletu dáme aj druhú rodinnú fotku.

Rodinné foto

Ľad sme si museli ísť obzrieť a vyskúšať aj zblízka.

Topiace sa pleso

Naspäť nám bolo jasné, že to už po tej istej ceste nedáme. Ale ešte sme ich prehovorili na cestu dole kopcom na vláčik. Asi polovicu sa zabávali s palicami a obzeraním cyklistov šlapajúcich v protismere a potom Kubo odkväcol a Kiku bolo treba ukecávať. Ale došli sme.

V nedeľu sa už pokazilo počasie, ale to nám nevadilo, lebo plán bol aj tak využiť zľavový kupón a ísť sa vyčvachtať do Aquaparku Tatralandia. Nemohli sme obísť ani legový festival, ktorý tam práve bežal.

Staviame z Lega

Deti aj rodičia štafetovo stavali medveďa v nadživotnej veľkosti.

Staviame z Lega

Tu už je polovica hotová.

Polovica medveďa je hotová

Ale sme aj plávali, vyskákali decká na vodnej zumbe (či čo to bolo) a trochu sa pošmýkali (jedenkrát aj my dvaja s Mišom spolu, po dôkladnej inštrukcii detí, pri ktorej toboganovej diere majú čakať).

Tatralandia

Kiku dokonca prešla fóbia z mokrých vlasov, takže sme mohli ísť aj bez kúpacej čiapky.

Tatralandia

Výborný výlet.

Opekačka pod Brodniankou

Dopravný podnik mesta Žiliny má na svojej stránke tipy na výlety do okolia. Vyskúšali sme dnes hneď ten prvý, objavili nové miesto na opekačku a užili sme si slniečko. Najmladší účastník výpravy mal len pár mesiacov a do sedla sa nechal vyviesť vo vlastnom vozidle. Kika všetkých ponúkala ovocnou “bublinovkou”, ktorú som včera večer napiekla. Jediné mínus bolo, že Kubo celý víkend teplotoval, takže naši chlapi to celé presedeli doma.

Hubáky

V utorok pršalo, potom bolo tri dni pekne, tak sme si dnes privstali a išli sme hľadať huby. Chvíľu sme síce debatovali, či sa aj na huby nemá chodiť tak ako niektorí na ryby – že to, čo chytíte, pustíte zase naspäť – ale nakoniec sme sa dohodli, že si donesieme aj domov. Rástlo tam plno všeliakej hávede, ale my sme zbierali len dubáky a suchohríby. To, čo vidno na obrázkoch sme našli štyria za dve hodiny.

A už sme ich dali sušiť (hlavne dubáky), mraziť (malé dubáky v celku a suchohríby predpražené), spravila som polievku (recept bude) a hubovicu (= praženicu s hubami, ktorou sme nakŕmili aj návštevu).

Ak zajtra budeme všetci priotrávení, tak tu je dokumentácia, že z čoho.

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...