Na desiate výročie svadby sme sa vybrali do Londýna

Bolo to prvýkrát, čo sme kupovali letenky takým spôsobom, že chceme letieť na konkrétny víkend a je nám vpodstate jedno kam, ale ideálne niekam, kde sme ešte neboli. Vyšiel z toho Londýn.

Dve klišé o Anglicku sa nám počas tejto krátkej návštevy nepotvrdili. Mali sme dáždnik, aj nepremokavé bundy, ale nemali sme krém na opaľovanie a ono to vyzeralo takto:

IMG_1210

A potom anglický trávnik:

IMG_0713

Aj keď sme 10 rokov manželia, stále spolu chodíme a nachodili sme okolo 20km denne. Začali sme v sobotu ráno na Portobello Road (Notting Hill), kde býva trh s miestami vskutku čudesnými stánkami:

IMG_1181

IMG_1184

IMG_1190

Nemohli sme vynechať ani klasické záležitosti ako Westminster Abbey:

IMG_1281

Tower Bridge:

IMG_1226

Tower of London:

IMG_1196

Big Ben:

IMG_0726

A Globe Theater (na predstavenie som ho neukecala 🙁 )

IMG_0716

Áno, popri tom sa nás pokúšali zraziť všetci tí, čo jazdili po opačnej strane cesty:

IMG_1244

Nakukli sme aj do dvoch múzeí (tie sú v Londýne zadarmo): Museum of London a Museum of Science. V tom druhom by sa určite páčilo aj Kike a Kubovi. Mišo tam obchytkával aj veci s nápisom Do not touch:

IMG_0731

Vonku boli všade červené búdky a aj keď v nich nikto slúchadlovo netelefonoval, veľa z nich boli wi-fi hotspoty:

IMG_1263

IMG_1262

Miestami celkom kontrast medzi starým a novým:

IMG_0714

A na záver ešte bubliny (lepšie ako škrupinkoví podfukári hneď vedľa):

IMG_0723

Na sushi, na ktoré som sa tešila, sme nenatrafili v čase, keď sa nám chcelo dopĺňať energiu, tak sme jedli Thajsko, Indiu, Čínu a kopu jahôd a zhodli sme sa s Mišom, že to, čo sme videli z Londýna, nám pripadá ako taká európska verzia New Yorku.

Dobre bolo.

Piate výročie svadby

Len na pripomenutie, tu je to nulté. Prvé sme oslávili na výlete po národných parkoch na juhozápade USA. Druhé na Hawaii. Tretie sme sedeli doma, lebo sme mali čerstvé bábo. A štvrté sme strávili hľadaním nového bývania.

Piate sa nám zdalo dostatočne okrúhle na to, aby sme sa zase niekam vybrali. Kritériá boli, aby to bolo dostatočne nenáročné na zvládnutie s dvoma trpaslíkmi, maximálne v hodinovej vzdialenosti autom, aby tam bol hotel, ktorý berie naše vernostné body a má bazén a aby sa bolo v okolí, kde prechádzať. Všetky ich splnil Allamuchy Mountain State Park.

Kika má smolu (šťastie?), že odkedy sa v kočíku vozí Kubo, ona musí šlapať pešo. Tým sú naše prechádzky síce limitované, ale aspoň trénuje. A tak sme sa v sobotu doobeda prešli popri jazere a poobede strávili v bazéne. Moje tajné prianie, že keď večer všetci zaľahnú, tak si pôjdem ešte zaplávať a vyhriať sa do vírivky, sa neuskutočnili, lebo kým sa nám všetkých podarilo uspať, tak ma už plávanie vôbec nelákalo. Detskú postieľku sme si pýtať ani nemuseli, lebo sme všetci skončili vo veľkej posteli. V noci nás zobudili vracajúci sa svadobčania, ale my sme im to vrátili o pol šiestej ráno, keď začal buntošiť Kubo.

Doobeda ešte jedno kolo v bazéne (Kuba ranné vstávanie natoľko zmohlo, že dospával na lehátku) a prechádzka po Waterloo Village. Tá nás trochu sklamala, lebo bola síce otvorená, ale úplne opustená a v dosť zlom stave (od rangera sme sa dozvedeli, že by ju radi rekonštruovali, ale nie je za čo). Pôvodne to bola Indiánska osada a neskôr prosperujúca dedina so systémom kanálov, ktoré slúžili ako obchodná cesta.

Fajn víkend. Kde to bude o rok?

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...