Na inšpiráciu v mesiaci knihy

S blížiacim sa deadlinom na dopísanie vlastnej knihy mám času ešte menej ako zvyčajne, ale na počudovanie, čítať sa mi darí kúsok viac ako inokedy. Dôvody sú dva. Mišo je preč. A na to, aby som mohla písať, pričom písať v tejto fáze už neznamená ani tak pridávať text, ale hlavne prepisovať, dopisovať, vysvetľovať a vylepšovať, potrebujem, aby sa mi mleli v hlave slová. A tak siaham aj po osvedčených autoroch a autorkách, kde je aká-taká záruka, že to bude dobré, ale aj po nových, kde ma možno čaká prekvapenie. Takže tu je zoznam za posledných pár týždňov: 

Change agent (Daniel Suarez) – cez vianoce som čítala jeho knihy Daemon a FreedomTM. Po ďalšej by som už nebola siahla, ale táto bola o CRISPR, editovaní DNA, a na to som bola zvedavá. A musím priznať, že pri písaní záveru našej knihy (zatiaľ pracovne nazvanom Dreaming up the future), som nad ňou rozmýšľala.

Yet political realities in America made it increasingly unfeasible for entrepreneurs there to tinker with the building blocks of life. Every cluster of human cells was viewed as a baby in America. A quarter of the population wasn’t vaccinated. A majority of Americans didn’t believe in evolution. Social-media-powered opinions carried more influence than peer-reviewed scientific research. In this virulently anti-science atmosphere, synbio research was hounded offshore before it had really begun. 
all genetics is warfare
steel painted as wood

Cit slečny Smilly pre sneh (Peter Høeg) – túto som čítala zabalená v deke. Studená, ľadová, pochopíte z nej, prečo majú eskimáci viac ako sto rôznych slov pre sneh. Prvá polovica je výborná, napísaná presne na hrane, kde si môžete čítať medzi riadkami… a potom sa to zvrhne na nie príliš dobrý thriler. (Mimochodom, v tejto knihe sa spomínajú Euklidove Základy, nekonečný hotel, je tam uprostred textu matematický vzorec, píše sa tam o vedeckých článkoch… curiouser and curiouser)

Vládne rozšírený názor, že deti sú otvorené, že ich najvnútornejšia podstata sa z nich priam rinie. Aký omyl! Nik nie je najnostkárskejší ako deti a nik na to nemá ani väčší dôvod. Ako odpoveď na svet, čo ustavične prichádza k nim s otváračom na konzervy, aby preveril, čo majú vo svojom vnútri …

Čítanie snehu je ako počúvanie hudby. Popísať, čo ste prečítali, je ako vysvetliť hudbu.

Ale ja som v živote ukotvená k niečomu, čo je stabilné. Môžete to nazvať orientačný zmysel; môžete to nazvať ženská intuícia; môžete to nazvať, ako chcete. Stojím na samých základoch a nemám už kam spadnúť. Možno to znamená, že som si život nezorganizovala príliš dobre. Ale vždy sa držím — aspoň jedným prstom — Absolútneho Priestoru. Preto je tam tá hranica, ako veľmi sa môže svet vychýliť, ako veľmi sa veci môžu pokaziť predtým, než na to prídem. A teraz už viem, bez štipky pochybnosti, že niečo je zle. 

Fire sermon (Francesca Haig) – na tejto knihe je zaujímavá hlavná myšlienka. Roky po veľkej katastrofe sa na zemi rodia vždy dvojčatá, chlapec a dievča. Jeden z nich je zdravý/á, druhý/á je nejakým spôsobom postihnutý/á. A zomierajú vždy naraz. Toto sa dozvieme na prvých tridsiatich stranách. A potom namiesto toho, aby sa autorka vyhrala s touto myšlienkou, nasleduje pomerne klišé príbeh, ktorý ani nie je veľmi dobre napísaný (nebola tam ani veta, ktorá by mi stála za odloženie…). 

Z neznámych dôvodov (Zdena Frýbová) – tak som sa odhodlala. Túto knihu som už raz – približne pred dvadsiatimi rokmi – čítala. Už som si nepamätala príbeh, ale pamätala som si veľmi dobrý pocit, ktorý som z nej mala. A bála som sa po nej siahnuť znova, že čo ak sa ten pocit po tých rokoch pokazí. Pokazil sa. Postavy mi liezli na nervy, každá svojím špecifickým spôsobom, príbeh nezaujal, miestami dokonca rozčuľoval, veci príliš klapali a zapadali do seba. Tuším, čo sa mi tam vtedy páčilo, ale dnes by som už takúto knihu ani nedočítala do konca – keby nepísala o biochemickom akademickom prostredí v Československu v sedemdesiatych rokoch. Zaujímavé pozerať, v čom sa podobá a líši od toho dnešného a v čom sa podobalo a líšilo od zahraničného vtedy. Takže ak, tak len ako sondu do minulosti. 

Z neznámych dôvodov je proces tvojho metabolizmu trochu iný ako ten môj. 

Wild girls (Ursula K. Le Guin) – malinká, zvláštna knižka, taký mix. Je v nej príbeh, zopár básní, rozhovor a úvaha. Natrafila so na ňu, keď som hľadala niečo úplne iné. Ale štandardne dobrá.

The Next War
It will take place,
it will take time,
it will take life,
and waste them.

Stalker/Roadside picnic (Arkadij a Boris Strugatskí) – na jednom matematickom sústredení bola raz nočná hra. Z chaty sme ochádzali v malých skupinách do lesa večer po tme. Keď začínalo svitať, schádzali sme sa pri ohni pár kilometrov odtiaľ. Alebo možno to bolo inak. Možno to ani nebolo ďaleko alebo celú noc. Ale to ráno si pamätám. Mokré, chladné, hmla sa prevaľovala, občas sa z nej niečo vynorilo a zase to pohltila, zo stromov kvapkalo, nevedeli sme kam presne, ako, prečo, mala som všetkého plné zuby a topánky plné vody. A išlo o nejakú guľu obalenú v pozlátku. Knihu som prvýkrát čítala, až keď som odtiaľ prišla domov. Dodnes mám pocit, že som v Zóne bola a viem, aké to tam je. Stalker je klasika a u mňa je výborný aj po dvadsiatich rokoch.

Or how about this hypothetical definition. Reason is a complex type of instinct that has not yet formed completely. This implies that instinctual behavior is always purposeful and natural. A million years from now our instinct will have matured and we will stop making the mistakes that are probably integral to reason. An then, if something should change in the universe, we will all become extinct – precisely because we will have forgotten how to make mistakes, that is, to try various approaches not stipulated by an inflexible program of permitted alternatives.

In some sense, we’re all cavemen—we can’t imagine anything more frightening than a ghost or a vampire. But the violation of the principle of causality—that’s actually much scarier than a whole herd of ghosts…

Look into my soul, I know – everything you need is in there. It has to be. Because I’ve never sold my soul to anyone! It’s mine, it’s human! Figure out yourself what I want – because I know it can’t be bad!

On writing (Stephen King) – ešte nie som úplne na konci. A King nie je ani môj obľúbený autor, ale písať naozaj vie, tak som si povedala, že pozriem, čo hovorí o svojom remesle.

Books are a uniquely portable magic.

The road to hell is paved with adverbs.

Description begins in the writer’s imagination, but should finish in the reader’s.

If you want to be a writer, you must do two things above all others: read a lot and write a lot. There’s no way around these two things that I’m aware of, no shortcut.

Your job isn’t to find these ideas but to recognize them when they show up.

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...