Víkendové surfovanie

innocentive – zaujímavá myšlienka; akési trhovisko, kde organizácie prezentujú problémy, ktoré potrebujú/chcú vyriešiť spolu s cenou, ktorú sú ochotné za riešenie dať a ľudia riešia… motivácia inovácie?

dear blank, please blank – vtipné pohľadnice

a teraz niečo smutné: ženy musia mať PhD, aby zarobili toľko ako muži-bakalári

 

na odľahčenie:

Tabuľka

skutočná cena benzínu:

vtipné video o dostupnosti antikoncepcie

múzeum alebo pamätník a prečo na tom záleží – úvahy o náboženskom symbolizme a diskusia o kríži na WTC

Chceli by ste vedieť pohlavie svojho dieťaťa už v siedmom týždni tehotenstva? (Vzhľadom na to, že ja som sa pri obidvoch nechala prekvapiť, moja odpoveď na túto otázku je jasná.) Zdá sa totiž, že sa to bude dať zistiť krvným testom.

protest:

Od 22. júna ženy v malom nestečku Barbacoas v Columbijskej provincii Nariño odmietajú sexuálnu aktivitu. Po rokoch neúspešného naliehania na centrálnu vládu, aby postavila cestu, ktorá by spojila ich mesto so zvyškom provincie, im došla trpezlivosť a zorganizovali protest. Ten sa dostal do povedomia ako “hnutie prekrížených nôh”… do Barbacoas sa prakticky nedá dostať autom a kvôli tomu už zomrelo mnoho ľudí.

 

citát týždňa: “Väčšina ľudí je zdatných. Ak muž položí žene ruku na zadok, každá žena, čo je čo k čomu, sa s tým vyrovná. Je to druh komunikácie. Nemôžeme byť priatelia?”

život bez plastov – táto blogerka ide do extrému, ale niečo by sme sa od nej mohli naučiť všetci

list

Sushi, potkany a gospel

V sobotu sme sa vybrali na súťaž gospelových zborov (lebo sa nám minulý rok veľmi páčilo), ale ešte predtým sme išli na obed do jednej japonskej morskej reštaurácie – Todai.

Miša si získali tým, že jedlo ponúkajú formou bufetu a tak sme mohli vyskúšať zo všetkého a tým, že hostia boli väčšinou šikmookí, čo považoval za znak toho, že jedlo je aspoň do určitej miery autentické. A tak sme ochutnávali rybky, mušle, krabie koláčiky, šaláty a sushi. A na záver sme neodolali malinkým koláčikom všetkých možných farieb.

Odtiaľ sme sa vybrali metrom do World Financial Center (hneď vedľa tej veľkej jamy po dvojičkách, v ktorej aj cez víkend vládol čulý ruch). A tam sme uvideli amerických bratrancov Remyho z Ratatouille. Nemali také vybrané chute ako on a napchávali sa nejakými smeťami.

Nie, neboli to prvé potkany, ktoré sme v New Yorku videli, nie je raritou vdieť ich ako sa prechádzajú po koľajniciach metra (asi meter pod úrovňou nástupišťa), ale títo boli priamo na nástupišti – na konci, kde nebolo veľa ľudí. A nemali tých zvyčajných 7-8cm, ale takých 12-15. Brrrr.

Zmena témy na niečo príjemnejšie. Gospelová súťaž bola fajn. Nenadchla nás až natoľko ako minulý rok, ale posedeli sme si pod palmami a všeličo sme si vypočuli. Malá ukážka tu:

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...