Koniec jednej “traumy” z mladosti

Ani si už presne nepamätám, čo to bolo. Zdá sa mi, že rifle, ale ruku do ohňa by som za to nedala. Jednoducho niečo, čo som chcela prešiť. A ani si presne nepamätám, koľko som mala rokov. 12? 13? 14? Viac asi nie. A mama usúdila, že prečo nie, nech si skúsim. Dostala som prístupové práva k jej šijaciemu stroju. Po pár minútach to skončilo dvoma zlomenými ihlami a odobratím prístupových práv, že asi až niekedy neskôr. Ale neskôr sa mi už do toho nechcelo.

Fast forward.

Nové okná pýtajú závesy. Do spálne a detskej izby mi ich ušila svokra (ešte raz ďakujem!). Ale nechcela som ju už otravovať znovu, tak som si povedala, že možno je čas to opäť skúsiť.

Záves

A tak som si to ručne zahla, techniku otestovala na tričku, ktoré som chcela trochu prešiť, lebo na závesy som si hneď netrúfla. A Silvestra strávila tvorivo so šijacím strojom (pod svokriným dohľadom 🙂 ). S výsledkom som veľmi spokojná.

Rovná čiara

Pre každého, kto už aspoň jedno hands-on stretnutie so šijacím strojom absolvoval, to nie je samozrejme žiadny zázrak – pár rovných čiar. Ale pre mňa veľký skok a už teraz mám plány, čo ďalej (iné veci čo majú tiež rovné švy) a slniečkové závesy, ktoré mi robia radosť, v obývačke.
oknoPS Tip na dobrý online obchod s látkami: jimi textil. Dobrý výber, rozumná cena a tejto žltooranžovej závesoviny mi poslali skoro o meter viac, ako som si objednala. Keď mi po nastrihaní ostalo, tak ma oblial studený pot, že niekde sa stala chyba, ale po starostlivom premeraní som sa potešila, že bude aj na pasujúci vankúš na sedačku (tú síce ešte nemáme, ale aspoň už je objednaná).

Spálňa a detská izba – pred a in progress

Keď sme koncom leta maľovali, tak som sľubovala obrázky pred a po. Problém je, že ešte stále nie je po. Takže zatiaľ aspoň pred a in progress. Takto vyzerala detská izba, keď sme s ňou začínali:
Detská izba pred maľovaním

Skrinky nám ostali ešte po predchádzajúcich majiteľoch a zatiaľ si ich necháme. Keď drobci trochu vyrastú a príde čas na nejaké rošády, tak potom možno vymeníme.

Detská izba pred maľovaním

Modrá dlážka vyzerala divne, a okrem toho sme vedeli, že v detskej chceme mať koberec – ako tlmič hlukov a hlavne ako hraciu plochu, keďže sa tam veľa času trávi a bude tráviť na zemi.

Detská izba teraz

Nie som fanúšik záclon, ale niečo sa mi na okná pýtalo. Vyhrali to lienkové závesy (Danke veľmi pekne ďakujem za obšívanie.)

Detská izba teraz

Príde tam ešte jeden stôl, dve drevené rastúce stoličky, nejaké veselé obrázky na stenu, …

Detská izba teraz

Zvažovali sme plán niečo na steny namaľovať, ale nakoniec vyhrala lenivosť a stromy s vtáčikmi a motýlikmi sme nalepili. Na výstavku stačil špagát so štipcami.

Detská izba teraz

A toto už je naša spálňa pred maľovaním.

Spálňa pred maľovaním

Vstavanú skriňu sme tiež zdedili.

Spálňa pred maľovaním

Tu ešte tiež bude pár zmien – oranžovo/žlto/čierne obliečky a prehoz (patchworkový?) na posteľ; tam, kde je kôš na prádlo, poličková rohová skrinka s nejakým zariadením, čo vypúšťa hudbu; mne by sa páčil aj príjemný koberec – len pri posteli – ale mám taký dojem, že to mi doma neprejde…

Spálňa po maľovaní

A tu sú ešte púpavy, aby sme deťom nezávideli obrázky na stenách:

Spálňa po maľovaní

Bratislava, New York, všetko jedno

Keď napadne 15cm snehu, obidve mestá sú v háji. Áno, je pravda, že je vonku dosť hnusne (stačil mi ranný výlet do obchodu a je mi jasné, že dnes už von ani nos nevystrčím – fujačí riadne), ale videli sme už aj horšie.

Školu nám preventívne zrušili už včera (o desiatej večer prišla aj sms aj e-mail), takže to nápadne pripomína situáciu spred roka. Až na to, že “there’s no such thing as free lunch” a už teraz je jasné, že si to nahradíme v máji namiesto jedného “reading day”. Ale inak mi to padlo veľmi dobre – aspoň môžem dokončiť to, čo som včera nestihla. Na trojdňové víkendy by som si veru vedela zvyknúť.

A čo ešte nového? Konečne po roku a pol bývania v tomto byte máme závesy! Keď sme vymenili sedačku, tak som síce dúfala, že to bude trochu skôr, ale radšej neskôr ako vôbec. Nie že by sme mali problémy s nakúkačmi (vzhľadom na to, že bývame na jedenástom poschodí a široko-ďaleko nie je iná vysoká budova… a žalúzie to istia), ale predsalen, okná, na ktorých niečo visí, vyzerajú výrazne lepšie.

Ďalšie nábytkové prírastky by mali byť polica na knihy (tá, čo máme je už dávno plná) a postieľka pre bejby. Len dúfam, že tieto sa nám podarí vybrať v nejakom zrýchlenom konaní, lebo knihy síce v pohode prečkajú porozkladané kade-tade, ale by som bola celkom rada, keby dorazila najprv postieľka a až potom bejby.  (To si zase vypočujem, keď si môj drahý toto prečíta).

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...