state of the species – ak dnes len jednu linku, tak túto… pár rokov stará výborná esej
More than 90 percent of the living matter on earth consists of microorganisms and viruses, she liked to point out. Heck, the number of bacterial cells in our body is ten times more than the number of human cells!
Bacteria and protists can do things undreamed of by clumsy mammals like us: form giant supercolonies, reproduce either asexually or by swapping genes with others, routinely incorporate DNA from entirely unrelated species, merge into symbiotic beings—the list is as endless as it is amazing. Microorganisms have changed the face of the earth, crumbling stone and even giving rise to the oxygen we breathe. Compared to this power and diversity, Margulis liked to tell me, pandas and polar bears were biological epiphenomena—interesting and fun, perhaps, but not actually significant.
Does that apply to human beings, too? I once asked her, feeling like someone whining to Copernicus about why he couldn’t move the earth a little closer to the center of the universe. Aren’t we special at all?
This was just chitchat on the street, so I didn’t write anything down. But as I recall it, she answered that Homo sapiens actually might be interesting—for a mammal, anyway. For one thing, she said, we’re unusually successful.
Seeing my face brighten, she added: Of course, the fate of every successful species is to wipe itself out.
…mnohé budúce matky potrebujú užívať lieky. „Tehotné ženy môžu ochorieť a choré ženy môžu otehotnieť,“ hovorí Brian Cleary, hlavný farmakológ z Rotunda Hospital v írskom Dubline.
ťažké čítanie o tom, ako vyzerá dopredu prehratý boj s rakovinou
Love wasn’t something I felt anymore. It was just something I did. When I finished, I would lie next to her and use sterile cotton balls to soak up her tears. When she finally slept, I would slip out of bed and go into our closet, the most isolated room in the house. Inside, I would wrap a blanket around my head, stuff it into my mouth, lie down and bury my head in a pile of dirty clothes, and scream.
if a good idea were obviously good, someone else would already have done it. So the most successful founders tend to work on ideas that few beside them realize are good. Which is not that far from a description of insanity, till you reach the point where you see results.
Vo Vašom článku lekár Mudr. Španko otvorene priznáva, že pôrodníci nemajú radi, ak si ženy k pôrodu zostavia svoj pôrodný plán, v ktorom formulujú svoje požiadavky na poskytovanie zdravotnej starostlivosti počas normálneho pôrodu. Avšak ústavným právom všetkých prijímateľov zdravotnej starostlivosti v našej krajine je právo rozhodovať o svojom tele. Podľa ústavy nemôže byť žiaden zásah do tela človeka vykonaný bez informovaného súhlasu tohto človeka. Zdá sa však, že náš zdravotný systém je voči týmto základným právam človeka – rodiacej ženy, úplne slepý. Dokonca natoľko slepý, že pôrodníci nevidia žiadne ohrozenie svojej kredibility, ak otvorene pre médiá priznávajú, že neradi vidia, ak chcú ženy spolurozhodovať o svojom tele a zásahoch doňho, čiže ak chcú pri pôrode uplatňovať svoje základné ľudské práva.
Rozporové konanie jasne odhalilo, že slovenské zdravotníctvo zatiaľ problematiku postavenia žien v pôrodniciach a starostlivosti o ne či už počas pôrodu alebo bezprostredne po ňom vlastne do hĺbky nereflektuje – ani na úrovni riadiacich zložiek, ani v praxi v zdravotníckych zariadeniach. Kompetentní vyhlasujú, že ženy môžu svoje práva v plnom rozsahu realizovať a nikto ich v pôrodnici násilím nedrží, avšak v realite ženy zažívajú pravý opak.
…
Dôvod predloženia novely v oficiálnej dôvodovej správe nie je uvedený. Ani na rozporovom konaní ho zástupca a zástupkyne ministerstiev nevedeli presvedčivo vysvetliť. „Argumentácia ministerstiev je zmätočná a nelogická. Ak argumentujú potrebou ochrany zdravia žien a detí aj proti ich vôli, potom to nie je v súlade s rozhodnutím ministerstva zdravotníctva neaplikovať novú právnu úpravu na odchody z pôrodnice na reverz. Ak ministerstvá argumentujú ochranou detí, ktoré matky nechajú v pôrodnici a viac sa po ne nevrátia, potom je otázne, prečo sa má nová právna úprava vzťahovať aj na situácie, kedy žena odchádza z pôrodnice s dieťaťom alebo sa po dieťa vráti.”
…
„Novela navyše nijako nereflektuje ani dôvody, pre ktoré sa ženy rozhodujú z pôrodnice odísť, napríklad ak sa žena potrebuje starať o ďalšie deti doma, pociťuje výrazné nepohodlie v nemocničnom prostredí, zažíva časté nerešpektujúce a ignorujúce správanie personálu či nemôže byť v nepretržitom kontakte s novorodencom ona alebo jej najbližšia rodina. V prípade rómskych žien sa mnohé z týchto dôvodov ešte znásobujú a často vyúsťujú do vytvárania nepriateľského prostredia a celkovo diskriminácie. V takejto situácii nie je ohlasovanie žien, ktoré z pôrodnice legitímne odchádzajú, ich ochranou, ale ďalším trestom pre ne aj ich deti,“
Tento článok by sa kľudne mohol volať rovnako ako ten predchádzajúci a byť druhým v poradí z dlhej série. Táňa z Minneapolis mi poslala linku na správu zo CNN, kde hovoria, že vláda USA má DNA všetkých detí, ktoré sa tu rodia. Hovoria tam o tom, že vzorky, ktoré odoberajú deťom po narodení (bez explicitného súhlasu rodičov) na vykonanie vyšetrení sa v mnohých štátoch skladujú roky (v New Jersey konkrétne je to 23 rokov, v niektorých štátoch dokonca bez obmedzenia).
Tí, ktorí vykonávajú testy, uisťujú, že používajú iba proteíny z krvi na detekovanie rôznych chorôb a že nikto neanalyzuje DNA. To je v prípadoch, keď naozaj odhalia ochorenie, samozrejme, veľmi prospešné, ale zároveň to znamená, že tú DNA analyzovať môžu. Keby chceli. O niekoľko rokov. V krajine, kde zdravotná poisťovňa môže poistenca odmietnuť, že je pre ňu príliš chorý (alebo preto, že mala cisársky rez). Čo ak raz budú odmietať na základe genetickej predispozície na určité choroby? Paranoja?
A keď už sa bavíme o vyšetreniach bez súhlasu… Nedávno som čítala článok, kde hovoria o tom, že v Kanade študenti medicíny rutinne vykonávajú gynekologické vyšetrenia na ženách, ktoré sú v celkovej narkóze počas alebo po operácii. Áno, je pravda, že niečo také sa len z knihy naučiť nedá, ale keby také niečo urobil chlap v hotelovej izbe po tom, ako žene v bare niečo primieša do drinku, tak sa tomu hovorí znásilnenie.
Podľa Canadian Medical Association: “Je tu aj predpoklad, že ženy by nedali súhlas na vyšetrenie študentom, pokiaľ by boli pri vedomí, preto aj keď nie je ideálne robiť to potajomky, je to akceptovateľné.” WTF??? A pritom prieskum ukázal, že 62% opýtaných by na takéto vyšetrenie (pri vedomí!) dalo súhlas a ďalších 5%, pokiaľ, by študentom bola žena. Ešte nejaké ilúzie?
Tento graf [update 28.2.2014: linka už nefunguje] z National Geographic veľa komentáru nepotrebuje. Aj by som ho poslala Elliottovcom, ale bola by to zjavná provokácia, lebo politika a zdravotníctvo sú dve témy, o ktorých sa nevieme spolu civilizovane rozprávať. Tak sa oň podelím aspoň tu.
Citujem: “Spojené Štáty Americké míňajú na zdravotnú starostlivosť (na osobu) viac než akákoľvek iná krajina a napriek tomu očakávaná dĺžka života je kratšia než vo väčšine rozvinutých a mnohých rozvojových krajín. Jedným z faktorov, ktorý je podľa odhadov zodpovedný za vyše 45000 úmrtí ročne, je to, že nie každý má zdravotné poistenie. A prečo sú náklady také vysoké? USA má systém poplatkov za výkony – poskytovateľom zdravotnej starostlivosti sa platí za vyšetrenie, zákroky a tak ďalej. To však môže viesť k výkonom, ktoré neboli potrebné a nezlepšujú zdravotný stav pacienta… Viac starostlivosti neznamená nutne lepšiu starostlivosť.”
Mám tu pre vás pár zaujímavých štatistík. Týkajú sa troch rôznych tém, ale ani jedny nie sú veľmi optimstické.
Tie prvé sú o kojení v Amerike a pochádzajú z Centra pre kontrolu chorôb (Center for Disease Control), čo je v USA niečo ako úrad na ochranu zdravia. Hovoria, že aj keď za posledných 10 rokov percento kojených bábätiek postupne rastie, stále je dosť nízke. Takých detí ako je Kika (do troch mesiacov len kojených) je niečo pod 13%, takých, čo v sú troch mesiacoch AJ kojené, je trošku viac ako tretina a viac ako tretina detí materské mlieko NIKDY neochutnala (údaje sú odtiaľto). Ešte ma zaujala jedna tabuľka ani nie tak výpovednou hodnotou (ktorá nie je príliš veľká), ako skôr tým, čo sa snaží porovnávať – kojenie, fajčenie a pozeranie telky podľa jednotlivých štátov USA.
V každom prípade, zdá sa mi, že namiesto lamentovania nad nízkymi číslami, by sa mal CDC zamyslieť nad tým, či nie je veľa mamičiek už dopredu odsúdených na neúspech. Nie tie, ktoré sú rozhodnuté, že chcú kojiť a sú ochotné prejsť aj počiatočnými komplikáciami. Ani tie, ktoré vedia, že nechcú, alebo zo zdravotnývh dôvodov nemôžu. Ale tie, ktoré si povedia, že skúsia a ak to pôjde tak budú kojiť a ak nie, tak nie. Lenže pokiaľ im už na začiatku nie je nápomocná nemocnica (tu je článok ako praktiky nemocníc ovplyvňujú kojenie), ale im radšej nabalí tašku (ako nám) reklamnými vzorkami “formule” (sunaru), tak sa nemajú čomu čudovať.
Keď sa už sťažujem na nemocnice, tak ešte trochu z iného súdka. Tu som písala, koľko si pýtali za náš (nekomplikovaný) pôrod. A tu je tabuľka na porovnanie takéhoto pôrodu s cisárskym rezom alebo s komplikáciami. Má však dva háčiky. Údaje sú pár rokov staré – aby ste dostali predstavu o dnešných cenách, stĺpčeky treba dvakrát zväčšiť (ale relatívny pomer zhruba ostáva). A toto je len cena, ktorú si zaúčtuje nemocnica za pôrod. Osobitne sa platí anesteziológ/epidurál, osobitne sa platí starostlivosť o novorodenca a osobitne sa platí aj lekár-pôrodník, ktorý je prítomný. Niečo je zhnité v tomto štáte americkom…
Nuž a čím tento článok zaklincovať na koniec? Jedine týmto videom:
Keďže sme v Amerike, tak po pôrode príde čo? Účty, predsa. A veru nenechali na seba dlho čakať.
Osobitne si účtuje lekár (za 9-mesačnú starostlivosť a pôrod) a osobitne nemocnica (za izbu, stravu a všetko okolo pôrodu). Nie je mi jasné, ako prídu k daným číslam (lebo ak som to spávne pochopila, tak tieto sadzby nie sú regulované a v zásade si môžu naúčtovať hocičo), ale zapýtali si toto (a to sme boli vpodstate najjednoduchší prípad bez komplikácií a v nemocnici sme strávili asi 50 hodín):
nemocnica za mňa $18,549.38
nemocnica za Kiku $16,645.79
doktor $3,500.00
Keďže aj doktor aj nemocnica majú zmluvu s našou poisťovňou, tak v skutočnosti dostanú zaplatené čiastky dohodnuté v tej zmluve, čo znamená:
nemocnica za mňa $2,530.40
nemocnica za Kiku $632.60
doktor $2,600.00
A z toho niečo platí poisťovňa a niečo doplácame my, takže naše drahé dieťa nás hneď pri narodení stálo (cca jednu letenku na Vianoce na Slovensko):
nemocnici za mňa $478.04
nemocnici za Kiku $288.26
doktorovi $260.00
Čo už… Čo je inak nového? Pupok nám stále drží, tak len trpezlivo sušíme a čakáme kedy odpadne, aby sme mohli naozajstne kúpať a nie len tak akože. Ale zato veselo trénujeme všetky možné dopravné prostriedky (kočík, šatku, modrý vak – ktorý sa ale ukazuje na momentálne pomery príliš horúci – a ružový mclaren – hojdačka na doma)
Okrem dopravných prostriedkov trénujeme aj krčné svaly a aj keď sa Kika po chvíli strávenej na brušku začne zlostiť, vie už pekne zdvihnúť hlavu a aj ju chvíľu podržať.