Autor Iva, February 24, 2013 rodičovstvo ako prostriedok pre osobný rast – od môjho brata; vraj mi tým nechcel nič naznačiť; Inak si myslím, že niečo na tom bude, ale je to veľmi zjednodušený pohľad na vec. Ako som mu odpísala
do určitej miery je to podľa mna pravda, ale
a) to predpokladá, že matka má na tie aktivity popri staraní sa o deti ešte čas a energiu a niekto iný sa o ne stará, keď ich ona robí
b) nie je to pre každého – niekto by sa rád vrátil, tam kde prestal pred materskou, len to nejde, lebo zrazu nemôže robiť také hodiny napr
c) keď mamy po materskej hľadajú zamestnanie, tak Ti môžem garantovať, že tie 3,4,5 rokov čo boli doma im nikto neuzná ako školenie v manažmente a people skills
d) čo sa týka platu a seniority, tak tých par rokov sa v klasických zamestnaniach prejaví
Ako ženy – ktorým je sprievodca určený predovšetkým – by sme v expertnom hodnotení uvítali vo väčšej miere zameranie sa na zdravie matiek a detí po pôrode. Cítime znepokojenie nad tým, že odborníci uprednostnili zo širšej ponuky ukazovateľov epidurálnu analgézu pri pôrode (PEDA) namiesto nejakého indikátora zdravia ženy po pôrode. Takéto informácie nie sú prístupné ani verejnosti, takže o šanciach ženy a dieťaťa prejsť pôrodom bez vážnejšej zdravotnej ujmy si môžeme vytvárať iba dohady. Údaje o miere nástrihov a cisárskych rezov majú slúžiť k ilustrácii toho, aké ťažké, priam až nemožné je v niektorých zariadeniach porodiť dieťa bez chirurgického zásahu. V situácii, kedy takáto šanca klesá v mnohých pôrodniciach pod 20 %, nám pripadá absurdné zameriavať sa na PEDA. Radi by sme rodili v takých pôrodniciach, kde rovnako záleží na dlhodobých dopadoch medicínskych zásahov na zdravie ženy a dieťaťa a kde sa personál z tohoto dôvodu snaží tieto zásahy minimalizovať na bezpečnú úroveň. Uvedomujeme si, že ako laičky nedokážeme posúdiť opodstatnenie lekárskeho zásahu v konkrétnom prípade, avšak všeobecná miera zásahovosti oproti ostatným vyspelým krajinám a tiež odporúčaniam Svetovej zdravotníckej organizácie sa nám javí neobhájiteľná.
The sociologist Pamela Stone studied a group of mothers who had made these decisions. Typically, she found, they phrased their decision in terms of a preference. But when they explained their “decision-making process,” it became clear that most had made the “choice” to quit work only as a last resort — when they could not get the flexible hours or part-time work they wanted, when their husbands would not or could not cut back their hours, and when they began to feel that their employers were hostile to their concerns. Under those conditions, Professor Stone notes, what was really a workplace problem for families became a private problem for women.
This is where the political gets really personal. When people are forced to behave in ways that contradict their ideals, they often undergo what sociologists call a “values stretch” — watering down their original expectations and goals to accommodate the things they have to do to get by. This behavior is especially likely if holding on to the original values would exacerbate tensions in the relationships they depend on.
In their years of helping couples make the transition from partners to parents, the psychologists Philip and Carolyn Cowan have found that tensions increase when a couple backslide into more traditional roles than they originally desired. The woman resents that she is not getting the shared child care she expected and envies her husband’s social networks outside the home. The husband feels hurt that his wife isn’t more grateful for the sacrifices he is making by working more hours so she can stay home. When you can’t change what’s bothering you, one typical response is to convince yourself that it doesn’t actually bother you. So couples often create a family myth about why they made these choices, why it has turned out for the best, and why they are still equal in their hearts even if they are not sharing the kind of life they first envisioned.
M. Gullerová: Slovensko by malo vytvoriť podmienky pre návrat slovenských vedcov zo zahraničia
Vedu treba popularizovať, pretože vývoj celej spoločnosti závisí od vedeckého pokroku. Treba si uvedomiť, že ak vedci zostanú v nedocenenej pozícii, čoraz menej mladých ľudí pôjde vedu študovať a robiť. Jednoznačne by prospelo, keby slovenské inštitúcie a univerzity sledovali svojich absolventov v zahraničí, pozývali ich späť, povedzme prednášať, a tým umožnili slovenským študentom osobne sa stretnúť s vedcami zo zahraničia. Taktiež je dôležité viac popularizovať jednotlivých vedcov, ktorí sa presadili svojou prácou. Napr. v top vede je stále veľmi málo žien. Určite by pomohlo, keby sa viac hovorilo o ženách – vedkyniach, ktoré dokážu zvládnuť top kariéru aj rodinu.
Autor Iva, February 12, 2013 Určite ste zaregistrovali včerajšiu správu.
In today’s world, subject to so many rapid changes and shaken by questions of deep relevance for the life of faith, in order to govern the bark of St. Peter and proclaim the gospel, both strength of mind and body are necessary, strength which in the last few months has deteriorated in me to the extent that I have had to recognize my incapacity to adequately fulfill the ministry entrusted to me.
Mne je to istým spôsobom veľmi sympatické. Tá sebareflexia a triezve zhodnotenie situácie. Má úctyhodný vek. Spravil rozhodnutie o sebe, za seba, podľa toto, čo si myslí, že je najlepšie preňho a pre “úrad”, ktorý zastáva.
Ale mala som chuť k tomu napísať vtip na tému toľko odsudzovaných potratov, len akosi neviem, ako to spraviť, aby bol aj vtipný… “Prepáčte, ale odpoveď je nie. Pápežovanie musíte dokončiť, keď ste sa už na to raz dali. Aj keď bude výsledkom Vaša smrť. ” Asi to nejde preto, že to naozaj nie je vtipné.
Autor Iva, February 10, 2013 veľmi šikovný profesionálny vreckový zlodej (rýchly ešte aj v spomalenom zábere):
za komunistov sme sa mali lepšie…? (ale chýba tam bývanie)
rock’n rollová mapa Manhattanu
#NOTBUYINGIT: The Problem Is Far Bigger Than Audi’s #BraveryWins
At some point during the evening, the German company Audi debuted a PSA arguing against bodily autonomy, with some pretty transparent product placement snuck in…
How would your feelings have changed if the boy hadn’t been thin, white, and conventionally attractive? What if the commercial contained an epilogue where all the partygoers who ever felt attracted to the girl he kissed queued up behind him, waiting their turn? How would you feel if every single person who felt sexually attracted to you, regardless of your preferences or desire, felt entitled to spin you around and do whatever they pleased to you?
20 zaujímavých vizitiek

free but not cheap
All the stuff that has to be done for kids, though, those things are jobs. Changing diapers, researching carseats, driving to soccer practice, washing clothes, catching vomit with your hand, putting to bed, filling out forms, searching out a replacement wubbie on the internet, making lunches, making dinner, making breakfast, making snacks. Many of those tasks are not that brain-intensive, and are not valued highly, across all societies. That’s why a) motherhood sucks so much, b) it’s devalued so much, and c) wealthy women have always outsourced as many of those tasks as they could, until recently, so they got the relationship but not the jobs.
…
Do you want the relationship enough to suffer through the jobs? And that’s not a small question. The jobs almost break some of us. The jobs almost break almost all of us with kids under 3. And how you come through the jobs as your children age and the jobs change is not guaranteed, and it’s different for everyone.
mix and match parental leave plan (UK, od Zuziny)
- New parents will be able to share 52 weeks of leave, taking time off together or alternating
- Business groups warn the plan could create a headache for employers
Get to the Good Part: In Praise of Shortened Attention Spans
Potratové tabletky sa podieľajú na genocíde obyvateľstva - zatiaľ sa na Slovensku nedajú ani predpísať, ani kúpiť, ale už teraz majú ľudia ako tento bobky, že nebodaj by ženy mohli chcieť samy rozhodovať o sebe a svojich telách
Kuffa vyzval všetky ženy, aby tieto tabletky neužili, lebo sa nimi dejú dve veci. ”Jednou tabletkou zabiješ svoju dušu a zabiješ telo dieťaťa. Je to vážna vec, má to psychosomatické dôsledky na matku. Táto tabletka znižuje dôstojnosť ženy a ohrozuje jej zdravie. Demografický vývoj je nepriaznivý a toto podmienky ešte zhorší. Nemôžeme sa podieľať na genocíde nášho obyvateľstva,” apeloval.
most women would rather divorce than be a housewife
Here’s some great news. The vast majority of young people – about 80% of women and 70% of men across all races, classes, and family backgrounds — desire an egalitarian marriage in which both partners share breadwinning, housekeeping, and child rearing… In practice, however, egalitarian relationships are difficult to establish. Both work and family are “greedy institutions,” ones that take up lots of time and energy. Many couples find that, once children arrive, it’s impossible for both to do both with equal gusto. With this in mind, Gerson asked her respondents what type of family they would like if, for whatever reason, they couldn’t sustain an equal partnership. She discovered that, while men’s and women’s ideals are very similar, their fallback positions deviate dramatically.
a ešte toto:

Autor Iva, January 14, 2013 Mimovládne organizácie Občan, demokracia a zodpovednosť a OZ Ženské kruhy predkladajú hromadnú pripomienku k návrhu novely zákona o matrikách (zákon č. 154/1994 Z. z.), ktorý 20. decembra 2012 predložil minister vnútra. V tomto návrhu sa hovorí, že pokiaľ sa dieťa narodí mimo pôrodnice, zapísané na matrike môže byť, až keď matka absolvuje gynekologické vyšetrenie. Prosím, prečítajte si ich hromadnú pripomienku a podporte ju svojím podpisom (rátajú sa aj podpisy zo zahraničia, termín je zajtra – utorok – 15.1.2013).
Touto hromadnou pripomienkou žiadame vypustiť body 11 a 12 návrhu zákona. Predložená hromadná pripomienka má zásadný charakter.
Stručné odôvodnenie:
V prípade pôrodu dieťaťa mimo pôrodnice je navrhovaná právna úprava v hrubom rozpore s právami žien, detí aj ich otcov. Zároveň je vo vážnom rozpore s mnohými ustanoveniami zákonov SR, Ústavy SR a medzinárodných dohovorov, ktoré sú súčasťou právneho poriadku SR a ktoré majú v mnohých ohľadoch prednosť pred slovenskými zákonmi.
Navrhovaná novela sprísňuje podmienky oznamovania narodenia dieťaťa v prípadoch, keď sa nenarodilo v zdravotníckom zariadení (teda najčastejšie v domácom prostredí) a keď jeho matka hneď po pôrode nevyhľadá lekára. V súčasnosti postačuje pri domácich pôrodoch preukázať totožnosť rodiča a ústne oznámiť narodenie dieťaťa matričnému úradu. Návrh novely však rodičom ukladá povinnosť predložiť správu lekára o ukončení tehotenstva pôrodom. Inak bude narodené dieťa zapísané do matriky až po rozhodnutí súdu o určení materstva (bod 12).
Rozpor so základnými ľudskoprávnymi štandardmi obsiahnutými v zákonoch, ústave a medzinárodných dohovoroch:
Návrh zákona nedáva ženám možnosť slobodne sa rozhodnúť o tom, či bezprostredne po domácom pôrode (na ktorý majú plné právo a ktorý väčšinou prebieha len za prítomnosti pôrodnej asistentky, resp. bez lekára), absolvujú gynekologickú prehliadku. Tú musí vykonať lekár. To je v rozpore s právom žien na súkromie a na ochranu ich fyzickej a duševnej integrity, pretože im bráni slobodne sa rozhodovať o svojom vlastnom tele, a to navyše vo veľmi intímnych súvislostiach.
Nezapísaním dieťaťa do matriky by ženám, ich novonarodeným deťom a celkovo ich rodinám vznikol celý rad problémov: napr. v súvislosti so zdravotným poistením dieťaťa (ktoré by tak nemohlo vzniknúť), nemožnosťou vyplatiť príspevok pri narodení dieťaťa, detskými prídavkami, vyplácaním materského a pod. Navrhovaná novela by tak prakticky prinútila ženy absolvovať po domácom pôrode gynekologické prehliadky u lekára bez ohľadu na to, či si to prajú alebo nie. Takýto zásah do práv žien a ich integrity je v demokratickej spoločnosti oficiálne sa hlásiacej k ochrane ľudských práv neprípustný.
Ženy sa často rozhodujú pre domáci pôrod preto, aby ho absolvovali v bezpečí a pohodlí domova a bez medicínskych zásahov, ktoré nechcú. Navrhovaná povinnosť absolvovať gynekologickú prehliadku u lekára hneď po domácom pôrode by ženám prinášala iba zvýšené nepohodlie a komplikácie, takže tieto dôvody by stratili opodstatnenie. Novela by teda bola takisto prekážkou pre uplatňovanie práva žien slobodne sa rozhodovať o tom, kde a za akých okolností porodia svoje dieťa.
Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu jasne potvrdil a dokonca aj osobitne zdôraznil, že domáci pôrod je otázkou osobného rozhodnutia matky. Navyše, neopodstatnené nepriaznivé a nedôstojné zaobchádzanie so ženami za okolností, v ktorých sa ocitajú iba ony (t.j. pôrod a veci s ním súvisiace, ktoré bezprostredne a na vlastnej koži muži nezažívajú), samo osebe predstavuje diskrimináciu žien na základe ich pohlavia.
Navrhovaná novela zároveň diskriminuje aj mužov: Keďže zápis dieťaťa do matriky by mal závisieť výlučne od gynekologickej prehliadky ženy, otec dieťaťa (ktorý má k nemu rovnaké práva a povinnosti ako jeho matka) by nemal nijakú možnosť zapísať ho do matriky, ak by matka prehliadku neabsolvovala.
Navrhovaná právna úprava však masívne porušuje aj práva detí. Na ilustráciu uvádzame ustanovenia Dohovoru o právach dieťaťa, ktoré by boli navrhovanou úpravou porušené a ktorý je v zmysle čl. 154c Ústavy SR súčasťou právneho poriadku SR. (a teda ani akákoľvek novovznikajúca právna úprava nemôže byť s ním v rozpore). Ak by ženy (legitímne) novelu zákona ignorovali, došlo by k porušeniu viacerých ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, podľa ktorého „každé dieťa je registrované ihneď po narodení a má od narodenia právo na meno (a) právo na štátnu príslušnosť“. Dohovor má pritom prednosť pred slovenskými zákonmi všade tam, kde zabezpečuje väčší rozsah práv a slobôd.
ĎAKUJEME ZA VAŠU PODPORU!
Pre istotu ešte raz linka na ich podpisový formulár.
Autor Iva, January 13, 2013 Tento posledný týždeň som bola na matematickej konferencii MIST 2013. Trochu som si polyžovala, trochu popočúvala zaujímavé prednášky, trochu podiskutovala s fajn ľuďmi. Veľmi dobre bolo.
Ale povedať vám chcem o jednom večeri, kedy sme mali debatu o knihách. Nezúčastnili sa jej všetci. Tí, čo sme prišli, sme si posadali do kruhu a každý povedal pár slov o jednej-dvoch knihách, čo prečítal za (približne) posledný rok, ktoré by rád odporučil ostatným. Dostala som tak niekoľko dobrých tipov a za tie som vďačná, ale opäť raz som si všimla ten nepomer – čítajú sa hlavne knihy, ktoré píšu muži. A tie knihy majú za hlavných hrdinov koho? Hlavne mužov.
Najprv pár čísel o mojej vzorke.
Na konferencii bolo spolu 52 ľudí (ale nie všetci tam boli celý čas), z toho 15 ženského pohlavia (29%).
Pozvaných prednášok bolo 8. Všetci pozvaní prednášajúci boli muži.
Konferenciu zorganizovala žena.
Diskusie o knihách sa zúčastnilo 27 ľudí, z toho 10 žien (37%).
A teraz o tých knihách.
Spolu bolo odporučených 40 kníh, z nich 8 malo autorku ženu (20%), a z tých ôsmych som 2 odporučila ja.
5 z nich ďalej nebudem počítať, lebo sa u nich nedá vyhodnotiť moje kritérium – jedna bola zbierka poviedok, jedna zbierka esejí, ďalšia Zvieracia farma od Orwella, potom 50 zaujímavostí, ktoré by deti mali vedieť o matematike a posledná archív Víta Hejného.
Takže ostalo 35. Z nich 10 malo hlavnú hrdinku ženu (29%).
Áno, mala vzorka. A namietať sa dá aj to, že som už začala so skupinou, kde prevládajú muži, takže jasné, že výsledky budú posunuté. Ale to neberiem.
Jednak podľa mňa nie je automaticky pravda, že muži by mali byť náchylnejší čítať mužských autorov a ženy ženské autorky. A potom, aj keď sa pozriem iba na knihy odporúčané ženami, tak dostanem síce lepšie, ale stále podpolovičné čísla:
Počet kníh odporučených ženami – 13
Z nich malo autorku ženu 5 (38%)
a hlavnú hrdinku ženského pohlavia 5 (38%)
Takže čo z toho vyplýva? Nič. Lebo toto je len malá vzorka. Ale je v súlade s už dlhším pozorovaním. Ženy píšu. Ženy čítajú. Akurát zjavne nie o tých témach, ktoré sú všeobecne považované za dôležité a/alebo zaujímavé. Či?
PS Autorkám sci-fi a fantasy je ešte aj dnes odporúčané, aby písali pod mužským pseudonymom.
PS2 obrázok je odtiaľto
Autor Iva, November 15, 2012 Keď sa jej Luke Russert na tlačovej konferencii spýtal, či nie je čas uvoľniť miesto mladším (video stojí za pozretie):
Let’s for the moment honor it as a legitimate question although it’s quite offensive but you don’t realize it I guess. The fact is that everything that I have done in my almost decade now of leadership is to elect younger and newer people to the Congress. In my own personal experience it was very important for me to elect young women. I came to Congress when my youngest child Alexandra was a senior in high school and practically on her way to college. I knew that my male colleagues had come when they were 30. They had a jump on me because they didn’t have to, children to stay home. Now, I did what I wanted to do, I was blessed to have that opportunity to sequentially raise my family and then come to Congress. But I wanted women to be here in greater numbers at an earlier age so that their seniority would start to account much sooner. And it wasn’t confined to women, though. [...]
You’ve got to take off of that 14 years for me because I was home raising a family, getting the best experience of all in diplomacy, interpersonal skills. No, the answer is no.
Autor Iva, November 15, 2012 Začalo sa to rádoby-vtipnou poznámkou na facebooku smerovanou na výrobcu menštruačných produktov Bodyform:
Ahoj, ako chlap sa musím opýtať, prečo ste nám celé tie roky klamali. Keď som bol malý a videl som vaše reklamy, so záujmom som sledoval, ako v to úžasné obdobie v mesiaci, si ženy môžu užívať toľko rôznych vecí. A trochu som žiarlil. Veď bicyklovanie, húsenkové dráhy, tancovanie, skákanie s padákom, prečo si aj ja nemôžem vychutnať tento čas zábavy, ‘modrej vody’ a krídelok!! Dokelu s penisom!! A potom som sa zoznámil s priateľkou a bol som šťastný a nevedel som sa dočkať tohto radostného a dobrodružného času v mesiaci, ale… vy ste klamali!! Žiadna radosť, žiadne extrémne športy, žiadna modrá voda na krídelkách a žiadny skvelý soundtrack, ooó, nie, nie, nie. Namiesto toho som musel bojovať s chlapským nutkaním vieskať wooaaahhhhh bodddyyyyyyfooorrrmmm bodyformed for youuuuuuu, keď sa moja priateľka zmenila z milujúcej, nežnej dámy s pokožkou normálnej farby, na malé dievča z filmu Exorcista s extra jedom a hlavou, ktorá sa vie točiť o 360 stupňov. Ďakujem za zavádzanie, bodyform
Veľa ľuďom sa to páčilo, prišli “lajky”, hláška sa rýchlo rozšírila a do týždňa prišla aj odpoveď spoločnosti Bodyform:

V nej Caroline Williams, CEO Bodyform-u, Richardovi odpovedá, že má pravdu, že klamali, ale že to bolo v tom najlepšom záujme, lebo keď chceli ukázať, ako to skutočne je, a testovali také reklamy, (mužskí) testeri to nezniesli. A on je teraz zodpovedný za to, že tieto kruté vedomosti vyplávali na povrch.
Moje dojmy:
Prvá reakcia wow! Zdá sa mi úžasné (v dobrom zmysle), že žijeme v spoločnosti, kde zákazníci, široká verejnosť a výrobcovia spolu “komunikujú” v reálnom čase. Že si výrobca dá tú námahu a reaguje, že to robí rýchlo, adresene a s humorom. Že v tom videu sú detaily ako modrá tekutina na pitie, podpichnutie konkurencie a reklamná zvučka ako zvonenie na telefóne.
Ale niečo mi na tom vadilo.
Ono je to s reklamami tak. Výrobca Ťa najprv presvedčí, že máš problém, a potom Ti povie, že má presne taký produkt, ktorý Tvoj problém vyrieši. Čo sa týka menštruačných produktov (tu tým myslím vložky a tampóny… na poháriky a pod. som ešte živú reklamu nevidela), základnou myšlienkou týchto reklám bolo, že menštruácia je niečo špinavé, trochu hnusné, v slušnej spoločnosti sa TO, ani súvisiace telesné partie nemôžu nazývať pravými menami, ale netreba sa obávať, lebo výrobky tej správnej firmy vám z toho spravia niečo príjemné, čisté, čo vám dá dôvod na radosť.
Bodyform tu dostal krásnu nahrávku na smeč.
Lebo čo urobili? Presne to povedali! Že menštruácia je v skutočnosti taká hrozná, že keď sa o nej dozvedia dospelí chlapi, tak plačú.
Čo ma privádza k ďalšej veci. Kde sú ženy? Je to jedna z najintímnejších záležitostí týkajúcich sa žien, ale ženy tam nie sú. Caroline Williams? Tá je falošná. Bodyform nemá takú CEO. Okrem nej sú v reklame chlapi. O ženách sa tam iba hovorí. A Richardova priateľka, tá tiež nemá meno, vieme o nej len to, že počas menštruácie je ako posadnuté krvavé dieťa. A je to v konečnom dôsledku ona, nie Bodyform, z koho si Richard robí “srandu”.
Dobre, menštruácia nie je práve zábava. A áno, sú prípady, kedy je to naozaj krvák. (Viem o čom hovorím, moje menštruácie sú natoľko silné, že kvôli nim mám anémiu. A prsty červené každé dve hodiny, keďže používam pohárik.) Ale to nie je dôvod robiť z nej niečo hnusné a špinavé*. Mohli povedať, že pre niekoho je možno menštruácia bolestivá, pre niekoho nepríjemná, pre niekoho pozitívna (ak napríklad nechce otehotnieť), pre niekoho upokojujúca (že všetko funguje ako má), proste normálna súčasť normálneho života. Ale nie, oni radšej išli po vyšlapaných cestičkách, ženy sú počas menštruácie hrozné, chlapi sú nevinné obete. Hmm.
Na koniec ešte jedna odpoveď:
* Ani sa nejdem púšťať do témy, prečo sú v obchodoch vložky a tampóny umiestnené medzi plienkami a inkontinenčnými pomôckami. A prečo nikde nie je napísané menštruačné produkty, ale niečo v duchu “ženská hygiena”. To by bolo na dlho. Možno inokedy…
Autor Iva, November 14, 2012 Na toto nemám slová.
Nerozumiem, ako sa to môže niekomu zdať v poriadku. Nerozumiem, ako sa na to tí doktori mohli dívať. Stredoveká ignorancia, barbarstvo a nenávisť pod predstieraním charity a starostlivosti. Nemocnica nemá čo mať prívlastok katolícka… Nikoho nenapadne svedkom Jehovovým zverovať rozhodovanie o transfúziách. Prečo potom môžu katolíci rozhodovať o tom, čo má niekto iný v bruchu? Fuck this world.
Autor Iva, August 27, 2012 Hypotetická situácia:
Ste mladá žena. Veziete sa výťahom. Okrem Vás je vo výťahu iba jeden muž, ktorého ste nikdy predtým nevideli. Ten zrazu stlačí gombík Stop a výťah sa zastaví.
Problém?
Nie. Prvá vec, ktorá Vás napadne je, že sa k Vám môže pridať sestra-dvojča a rozdáte si to do trojky. A druhá, že možno ste trojčatá a môžte to robiť spolu štyria.
Toto som si dnes pozrela v telke v reklame na pánsky telový šampón. (Na youtube som našla len nie úplne rovnakú anglickú verziu.)
Nielenže to nie je vtipné, ale spýtajte sa seba, mamy, sestry, dcéry, susedky, kamarátky alebo hocijakej inej ženy vo vašom živote, aké opatrenia podvedome v živote robí? Ako zvažuje, čo si oblečie? Kedy pôjde mestskou hromadnou dopravou? Kde zaparkuje auto pred obchoďákom? Ako nadväzuje očný kontakt s neznámymi mužmi? Za akých okolností prejde na chodník na druhej strane cesty?
(Nehovorím, že je to správne. Práve naopak. Mali by sa cítiť dostatočne bezpečne na to, aby sa mohli pohybovať kedykoľvek, kdekoľvek, bez ohľadu na to, aká dlhá je práve ich sukňa, aká je denná alebo nočná doba a koľko pohárikov vypili.)
Ale spýtajte sa ich aj na to, čo ich prvé napadne v hypotetickej situácii popísanej vyššie.
Jasné, je to len reklama, ja nemám zmysel pre humor a zase hľadám zlý úmysel tam, kde nie je… toto je len ďalšia z milión malých vecí, ktoré spolu tvoria jeden veľký problém – žena ako objekt, predmet. Bez ohľadu na jej realitu, jej primárna úloha je napĺňať predstavy (pokojne aj náhodného) muža.
Autor Iva, August 21, 2012 If society hinders the optimal breastfeeding by mothers who work outside the home, society needs to change, not women.

|
|