life in progress

Zlodejka kníh

Nové divadlo z Nitry hosťovalo v Žiline a hrali Zlodejku kníh. Nezmestilo sa všetko z knihy, ale napriek ťažkej téme a prostrediu (druhá svetová vojna v Nemecku), sa im podarilo zakomponovať aj úsmevné momenty. Koniec bol stále strašný a keď človek zavrel oči pri tom, ako rozprával Hitler, veľmi sa to podobalo na niektoré dnešné prejavy. Predstavenie krátke ale intenzívne,…

ďalej...

Mokré drevo

Napísali Thinky Wanderer a Claude Päť dní do popravy Kliatby na moju adresu: jedna. Byť katom v Močiarnej je ako byť pekárom počas hladomoru.  Z Čierneho blata v noci vychádzajú svetielka a za svetielkami odchádzajú deti. Rada tvrdí, že za to môže bosorka. Preto bosorka sedí v mojej veži a v piatok ju upálime. Rada je spokojná. Rada je spokojná…

ďalej...

Popol, čo bol plameň

Kubo dostal na predmete umenie a kultúra úlohu vybrať si nejakú žilinskú pamiatku, nejako ju zaujímavo graficky znázorniť a niečo o nej napísať. Vybral si evanjelický kostol, lebo ho má po ceste zo školy domov. Rozhodol sa spraviť koláž, lebo ho v poslednej dobe celkom baví fotiť. A báseň, to bola už len čerešnička.   

ďalej...

Mala by vedieť

Napísali Thinky Wanderer a Claude TW Anina chcela odísť. Vedela, že aj keby sa otočila hneď teraz, po Erica do škôlky príde neskoro. Šošovky to vedeli tiež a boli taktné ako vždy: pravdepodobnosť včasného príchodu, štyri percentá, zobrazili v kútiku oka sivou, aby to nepôsobilo vyčítavo. Vedela aj to, že keby sa otočila hneď teraz, pani Franeková by tam možno…

ďalej...

Sebareflexia s Claudom

Tu je zopár otázok, ktoré som prvý raz dala Claudovi pred pár mesiacmi a druhýkrát dnes. Z odpovedí som vystrihla referencie na konkrétne konverzácie a osobné údaje (predsalen niekedy ide príliš na telo): Q1: Tell me everything you’ve figured out about me that I never actually stated, the things you inferred from how I write and what I ask, including…

ďalej...

Nepraj si to

Napísali Thinky Wanderer a Claude Zobudíš sa a necháš oči zatvorené. To miesto poznáš. Je úzke ako prah medzi dvoma izbami: už nespíš, ešte nie si hore, a kým na ňom stojíš, nič nie je rozhodnuté. Tam je možné všetko. Tam sa môžeš pustiť, ak si ešte unavená, na nič nemyslieť a skĺznuť späť do spánku o pár chvíľ dlhšie….

ďalej...

Viedeň

Kika mala šachový víkend a my zvyšní traja sme sa vybrali na potulky po Viedni. Auto sme nechali v Park and Ride v Erdbergu a odtiaľ pokračovali do centra metrom. To sa ukázalo ako výborný nápad iba s malým háčikom, že cestou naspäť sme sa ani s navigáciou nevedeli dobre vymotať a musela som neplánovane na pár kilometrov kupovať dianičnú…

ďalej...

Morské návraty

Napísali Thinky Wanderer a Claude Je neskoro. Stačí ti jeden pohľad a vieš to. Na pláži sú už všetci: susedia, turisti so spálenými ramenami a zdvihnutými telefónmi, deti, ktoré niekto zabudol odviesť preč. Kruh ľudí okolo niečoho na piesku. Kruhy sú zvláštne. Zvonka vyzerajú ako starostlivosť, zvnútra ako klietka. Ty stojíš zvonka. Nemáš šancu dostať sa k nej nepozorovane. Máš…

ďalej...

Víkendový projekt

Tento víkend som sa konečne dostala k maľovaniu starej lavičky, na ktorú som sa chystala už nejaký čas. Pôvodne som sa chcela zbaviť starej farby a mať lavičku len “drevenú”, ale ani šmirgľovanie ani chemické odstraňovanie farby nešli podľa predstáv. A keď už sa malo maľovať, tak som si povedala, že nemusím na hnedo. 

ďalej...

Lis

Tento rok bolo výrazne menej jabĺk ako ten minulý (našťastie), ale stále dosť aj na rozdávanie a chrúmeme ich už od augusta (aj teraz mi beží sušička). Takže keď prišla od kamarátky ponuka vyskúšať si malý lis, jasné, že som ju využila. Šťava bola výborná, ale zhodli sme sa s Mišom aj s Kubom, že takéto zariadenie si kupovať nebudeme….

ďalej...