imagining objects and moments into existence
Snažíme sa starať o jednu záhradu a už sme v nej našli všelijaké prekvapenia (hrable na strome, fúrik úplne zarastený trávou, v ktorého kolese žila kopa domčekových slimákov, štyri kýble černíc…). Najnovšie prekvapko bolo teraz sobotu, keď som si všimla, že pri plote šuchoce ježko. Potom sa ukázalo, že je to ježka a začali sa okolo nej tmoliť štyri malé…
ďalej...
Dve brány medzi bytím a nebytím. Koncom júla som bola s kamarátkou v pôrodnici (v Havířove, kúsok za slovensko-českými hranicami, pretože v Žiline stále obyčajné podporné veci nie sú samozrejmosťou a pri pôrode človek naozaj nemá bojovať). Bolo to vyčerpávajúce, emocionálne a úžasné. Nechali nás väčšinu času samé dve a správali sa rešpektujúco. Pri samotnom narodení bábätka boli aj dve…
ďalej...
Na konci leta sme išli na štvordňovú rodinnú akciu do Szuflandie – kúsok za Poľské hranice. Bývali sme v poschodovom domčeku, ktorý mal všetky postele vo “vysunutých šuflíkoch”, bolo to vtipné a netradičné. Trochu sme turistikovali, trochu sa vyhrievali vo vírivke a v saunách, trochu lozili po lanách, trochu sa hrali s neterou a synovcom. Pokojne by som si niečo…
ďalej...
Chodíme cez jednu križovatku v Žiline, kde je presne toto problém. Dnes znovu raz táto situácia. Chlapík na hlavnej zastane, máva o dušu, ale nevidno, či v pruhu vpravo od neho niečo nie je. Celý rozčarovaný, že neoceňujeme jeho dobrý skutok, nakoniec ide. Vysvetľovali sme aj Kubovi, ktorý sedel na zadnom sedadle, uvidíme, či si zapamätá, kým pôjde do autoškoly….
ďalej...
Ukazuje sa, že walk-and-talk (po slovensky vandrovka 🙂 ) nie je len moja obľúbená činnosť. Sesternica sa rozhodla osláviť svoje okrúhle narodeniny prechádzkou po hrebeni a varením dobrého čaju niekde za Veľkým Kriváňom. Aj keď do Snilovského sedla sme posledných párkrát išli pešo, tentoraz sme sa viezli lanovkou, lebo sme so sebou mali aj malé nožičky. Počasie vyšlo ideálne, lebo…
ďalej...
Z Bali sme išli domov cez Hong Kong. Nie je to úplne po ceste, ale podobne ako v Singapure, aj tu sme sa chceli trochu pomotať. Imigračná kontrola bola kus efektívnejšia ako v Indonézii, ale ani zďaleka nie taká ako v Singapure (a bolo treba vypisovať kopu papierikov). Rýchlovlak z letiska bol fajn, ale lístky nedávali veľmi zmysel. Podobne aj…
ďalej...
Lístky na loď z Gili T na Bali sme mali objednané dopredu online, ale dali by sa kúpiť aj na mieste za porovnateľnú cenu. Cesta bola dlhočizná – loď meškala, mala ďalšie zastávky, vystúpili sme v Padang Bai (lebo do prístavu Benoa z Gili priamo nejde nič) a 60km do Jimbaran nám mikrobusom trvalo asi dve a pol hodiny. Premávka…
ďalej...
Mišo, Kika, Kubo a aj môj ocino si chceli vyskúšať potápanie. Bolo to trochu iné ako to, čo sme my s Mišom mali na Borneu. Najprv asi hodina teórie s inštruktorkami Nanou a Emily (Manta Dive), potom asi hodina v bazéne, kde sa učili to, čo my s Mišom v plytkej vode a navyše aj regulovať si hĺbku. A potom…
ďalej...
Gili ostrovy sú tri: Trawangan, Meno a Air. Jeden deň sme si objednali loďku a išli šnorchlovať okolo nich. Prvá zastávka bola pri podmorskej soche, ktorá sa volá Hniezdo. Je to 48 postáv v životnej veľkosti (každá podľa skutočnej osoby) v hĺbke 4-5m a má symbolizovať život a kontinuitu. Postupne má zarásť koralmi. Vedľa nej je ešte jedna menšia s…
ďalej...
Doleteli sme na Lombok, ostrov vedľa Bali, ale to nebola naša konečná destinácia. Chceli sme ísť na malý ostrovček Gili T pri jeho severozápadnom pobreží. Najprv sme absolvovali neskutočne neefektívnu imigračnú kontrolu (v porovnaní so Singapurom by bolo neefektívne hocičo, ale toto bolo ako posielať expresné zásielky na slimákoch). Potom som si bola v bankomate vyzdvihnúť 5 miliónov (indonézskych rupií,…
ďalej...