imagining objects and moments into existence
Nové divadlo z Nitry hosťovalo v Žiline a hrali Zlodejku kníh. Nezmestilo sa všetko z knihy, ale napriek ťažkej téme a prostrediu (druhá svetová vojna v Nemecku), sa im podarilo zakomponovať aj úsmevné momenty. Koniec bol stále strašný a keď človek zavrel oči pri tom, ako rozprával Hitler, veľmi sa to podobalo na niektoré dnešné prejavy. Predstavenie krátke ale intenzívne,…
ďalej...
Napísali Thinky Wanderer a Claude TW Anina chcela odísť. Vedela, že aj keby sa otočila hneď teraz, po Erica do škôlky príde neskoro. Šošovky to vedeli tiež a boli taktné ako vždy: pravdepodobnosť včasného príchodu, štyri percentá, zobrazili v kútiku oka sivou, aby to nepôsobilo vyčítavo. Vedela aj to, že keby sa otočila hneď teraz, pani Franeková by tam možno…
ďalej...
Tu je zopár otázok, ktoré som prvý raz dala Claudovi pred pár mesiacmi a druhýkrát dnes. Z odpovedí som vystrihla referencie na konkrétne konverzácie a osobné údaje (predsalen niekedy ide príliš na telo): Q1: Tell me everything you’ve figured out about me that I never actually stated, the things you inferred from how I write and what I ask, including…
ďalej...
Napísali Thinky Wanderer a Claude Zobudíš sa a necháš oči zatvorené. To miesto poznáš. Je úzke ako prah medzi dvoma izbami: už nespíš, ešte nie si hore, a kým na ňom stojíš, nič nie je rozhodnuté. Tam je možné všetko. Tam sa môžeš pustiť, ak si ešte unavená, na nič nemyslieť a skĺznuť späť do spánku o pár chvíľ dlhšie….
ďalej...
Kika mala šachový víkend a my zvyšní traja sme sa vybrali na potulky po Viedni. Auto sme nechali v Park and Ride v Erdbergu a odtiaľ pokračovali do centra metrom. To sa ukázalo ako výborný nápad iba s malým háčikom, že cestou naspäť sme sa ani s navigáciou nevedeli dobre vymotať a musela som neplánovane na pár kilometrov kupovať dianičnú…
ďalej...
Napísali Thinky Wanderer a Claude Je neskoro. Stačí ti jeden pohľad a vieš to. Na pláži sú už všetci: susedia, turisti so spálenými ramenami a zdvihnutými telefónmi, deti, ktoré niekto zabudol odviesť preč. Kruh ľudí okolo niečoho na piesku. Kruhy sú zvláštne. Zvonka vyzerajú ako starostlivosť, zvnútra ako klietka. Ty stojíš zvonka. Nemáš šancu dostať sa k nej nepozorovane. Máš…
ďalej...
Tento víkend som sa konečne dostala k maľovaniu starej lavičky, na ktorú som sa chystala už nejaký čas. Pôvodne som sa chcela zbaviť starej farby a mať lavičku len “drevenú”, ale ani šmirgľovanie ani chemické odstraňovanie farby nešli podľa predstáv. A keď už sa malo maľovať, tak som si povedala, že nemusím na hnedo.
ďalej...
Napísali Thinky Wanderer a Claude Začnime koncom, lebo koniec je jediná časť, ktorú piesne vždy zaspievajú správne: dvaja vyslanci zomreli v kostole svätej Orly a vojna sa aj tak skončila. Všetko ostatné piesne poplietli. My nie. My sme tam boli. Ležali sme pod dlažbou, v krypte, v múroch, v zamrznutej zemi za apsidou. Boli sme mŕtvi z troch vojen a…
ďalej...
Zomrela Dolly Parton. Veľkú časť svojej kariéry odmietala označenie “feministka”, ale kolujú rôzne príbehy, ktoré naznačujú, že ňou bola aj bez nálepky. Napríklad keď Elvis Presley chcel nahrať jej pesničku “I Will Always Love You,” jeho manažér žiadal polovicu práv ako súčasť dohody. Mladá Parton odmietla, lebo sa jej nezdalo fér, prečo by mali tantiémy ísť chlapovi, ktorý nenapísal z…
ďalej...
Dnes bolo zatmenie slnka. Na Slovensku také trištvrťové. Pôvodne som myslela, že pôjdeme na Straník a budeme pozorovať z kopca, ale keď mi Mišo povedal, že tam hvezdáreň organizuje program a nejaký DJ predáva lístky, tak bolo jasné, že hore bude viac ľudí, než by som chcela naraz stretnúť. (Dodatočné fotky v lokálnych novinách to neskôr potvrdili.) Išli sme teda…
ďalej...