life in progress

Serotínia, umenie počkať

Napísali Thinky Wanderer a Claude Ste rýchli, preto sa budete pýtať, či sme ich milovali. To rýchlych vždy zaujíma. Ale pustite to z hlavy. Chceme tri veci. Svetlo, ktorého je na lesnej pôde primálo odvtedy, čo sa nám zavreli koruny. Dážď, dosť pomalý na to, aby sa dal piť. A Otvárateľa, ktorý sa nás nedotkol štyristo letokruhov. Žije v bruchách…

ďalej...

Víkendové surfovanie

rozhovor s Jakubom Ptačínom – aj o tom, že treba nájsť svoje páky zo slovníka – tie divné majú moc kontrolovať (svoj) osud; “You’re weird.” je kompliment: weird(adj.) c. 1400, “having power to control fate,” in weird sisters, from weird (n.) “force that sets events in motion or determines their course; what is destined to befall one;” from Old English…

ďalej...

Neprečítaná

Napísali Thinky Wanderer a Claude Vera začala rozdávať svoje knihy týždeň po tom vyšetrení.  Nepobalila ich do škatúľ pre charitu. Bolo by to jednoduchšie a syn jej to z Rotterdamu po telefóne navrhol dvakrát. Lenže kniha, ktorú jeden cudzí človek podá druhému, je len papier, čo mení majiteľa. Kniha darovaná tomu pravému človeku je niečo iné. Je to spôsob, ako…

ďalej...

Zlodejka kníh

Nové divadlo z Nitry hosťovalo v Žiline a hrali Zlodejku kníh. Nezmestilo sa všetko z knihy, ale napriek ťažkej téme a prostrediu (druhá svetová vojna v Nemecku), sa im podarilo zakomponovať aj úsmevné momenty. Koniec bol stále strašný a keď človek zavrel oči pri tom, ako rozprával Hitler, veľmi sa to podobalo na niektoré dnešné prejavy. Predstavenie krátke ale intenzívne,…

ďalej...

Mokré drevo

Napísali Thinky Wanderer a Claude Päť dní do popravy Kliatby na moju adresu: jedna. Byť katom v Močiarnej je ako byť pekárom počas hladomoru.  Z Čierneho blata v noci vychádzajú svetielka a za svetielkami odchádzajú deti. Rada tvrdí, že za to môže bosorka. Preto bosorka sedí v mojej veži a v piatok ju upálime. Rada je spokojná. Rada je spokojná…

ďalej...

Popol, čo bol plameň

Kubo dostal na predmete umenie a kultúra úlohu vybrať si nejakú žilinskú pamiatku, nejako ju zaujímavo graficky znázorniť a niečo o nej napísať. Vybral si evanjelický kostol, lebo ho má po ceste zo školy domov. Rozhodol sa spraviť koláž, lebo ho v poslednej dobe celkom baví fotiť. A báseň, to bola už len čerešnička.   

ďalej...

Mala by vedieť

Napísali Thinky Wanderer a Claude TW Anina chcela odísť. Vedela, že aj keby sa otočila hneď teraz, po Erica do škôlky príde neskoro. Šošovky to vedeli tiež a boli taktné ako vždy: pravdepodobnosť včasného príchodu, štyri percentá, zobrazili v kútiku oka sivou, aby to nepôsobilo vyčítavo. Vedela aj to, že keby sa otočila hneď teraz, pani Franeková by tam možno…

ďalej...

Sebareflexia s Claudom

Tu je zopár otázok, ktoré som prvý raz dala Claudovi pred pár mesiacmi a druhýkrát dnes. Z odpovedí som vystrihla referencie na konkrétne konverzácie a osobné údaje (predsalen niekedy ide príliš na telo): Q1: Tell me everything you’ve figured out about me that I never actually stated, the things you inferred from how I write and what I ask, including…

ďalej...

Nepraj si to

Napísali Thinky Wanderer a Claude Zobudíš sa a necháš oči zatvorené. To miesto poznáš. Je úzke ako prah medzi dvoma izbami: už nespíš, ešte nie si hore, a kým na ňom stojíš, nič nie je rozhodnuté. Tam je možné všetko. Tam sa môžeš pustiť, ak si ešte unavená, na nič nemyslieť a skĺznuť späť do spánku o pár chvíľ dlhšie….

ďalej...

Viedeň

Kika mala šachový víkend a my zvyšní traja sme sa vybrali na potulky po Viedni. Auto sme nechali v Park and Ride v Erdbergu a odtiaľ pokračovali do centra metrom. To sa ukázalo ako výborný nápad iba s malým háčikom, že cestou naspäť sme sa ani s navigáciou nevedeli dobre vymotať a musela som neplánovane na pár kilometrov kupovať dianičnú…

ďalej...