V porovnaní s minulosťou ľudia oveľa menej potrebujú ostatných ľudí na svoj voľný čas. “Stroje” nám uľahčili aj túto “prácu”. Americký novinár Derek Thompson si všíma ešte niečo:
„Každá generácia získala lepšie spôsoby, ako sa zabaviť bez toho, aby vyšla z domu. Výsledkom je podivný triumf moderného blahobytu: vybudovali sme svet, v ktorom nikdy nebolo jednoduchšie, pohodlnejšie ani zábavnejšie byť sám. A potom sa čudujeme, prečo k nám všetci prestali chodiť.“
Dnes sa na stretávanie musíme odhodlať. Organizovať stretnutia nie je pohodlné. Treba upratať tú časť bytu, ktorú bude vidieť, nakúpiť, navariť, vymyslieť, ako sa pomestíme okolo stola. Čo s malými deťmi, aby sa nenudili.
Myslím si, že pozvania (a párty/dejchánky/nazvite si to ako chcete) sú tak trochu verejná služba. A nemusia byť úplne učesané. Stačí polievka, chlieb a pokojne aj o stoličku menej, než je ľudí. Niekto si sadne na schody a ukáže sa, že tam sa rozpráva najlepšie. Ľudia si z takých večerov nepamätajú, čo sa jedlo. Pamätajú si, kto koho rozosmial a o čom sa hovorilo v kuchyni, keď už sa polovica návštevníkov v chodbe obúvala. To posledné býva najcennejšie a nedá sa to naplánovať. Dá sa len nechať miesto, kam sa to zmestí.
A deti, ktoré vyrastajú v dome, kam sa chodí, sa mimochodom naučia niečo komunitné, čo sa inak učí ťažko.