Začalo to úplne niečím iným – objednali sme si chlapíka na údržbu strešných okien. Nebolo to prvýkrát, čo u nás bol a opäť sme boli veľmi spokojní s jeho prácou: dáva pozor, detailista, uprace si po sebe. A všimli sme si, že na dodávke, na ktorej prišiel, má napísané, že podlahy a prerábky interiérov. Tak sme sa ho na to opýtali, lebo podlahy sme prerábať platonicky chceli a bolo by fajn mať na to niekoho, s kým máme dobrú skúsenosť. Ale odpovedal, že to už nerobí, že sa špecializuje len na tie okná. Ale dal nám kontakty.
Keď sme zavolali podlahovému chlapíkovi, len tak, pozisťovať informácie, tak ten začal veľmi akčne, že kedy ideme do toho? A my sme zistili, že vlastne nemáme žiadny poriadny dôvod to odkladať (okrem lenivosti a pohodlnosti).
Prvá fáza boli naša spálňa a Kikina izba. V Kikinej bola pôvodne modrá plávacia podlaha, ktorú sme zakryli kobercom, keď sme tento byt kupovali. (Je mimo moje chápanie, prečo by si niekto dal modrodrevenú podlahu.) A v našej spálni bola síce hnedá, ale miestami napučaná od leta 2017, keď sa jednému majstrovi podarilo nás vytopiť pomocou nášho vlastného kotla. Počas tejto fázy deti spali hore a my s Mišom sme mali posteľ v jedálni.
A potom prilšli na radu pracovňa a Kubova izba. Tam sme nechali pôvodnú podlahu, len ju bolo treba zbrúsiť a nalakovať. Počas toho sme pre zmenu mali v jedálni kanceláriu.
A keď už boli izby (najprv dolné, potom horné) prázdne, bola by škoda to nevyužiť, tak sme ešte aj maľovali. Mišo síce hovoril, že toto si zapamätá a na najbližšie maľovanie niekoho zavolá (!), ale uvidíme. Jednak zabudne a dvak, ono aj tak maľovanie nie je tá najblbšia robota, zakrývanie a chystanie je horšie…
Zatiaľ je plán taký, že tretia fáza príde začiatkom leta: horná kúpeľna (a ňou spustený reťazový efekt – vymaľovanie chodby). Snáď sa aj to podarí.
Tak to ste si trochu uzili to, ako to mame zorganizovane u nas – my mame pracovnu v jedalni trvalo (i ked tie nase pracovne stoly su u poznanie mensie 🙂 ). Vyzera to u vas pekne.