Vaginálny pôrod po cisárskom reze (VBAC)

Nebola som v situácii, keď by sa takéto niečo týkalo priamo mňa, ale mám dve kamarátky na Slovensku a jednu známu tu v New Jersey, ktoré sú momentálne tehotné s druhým bábom a prvé sa narodilo cisárskym rezom. Takže na pretras prišlo aj to, akým spôsobom sa dostaví to druhé. Jedna plánuje normálny pôrod, jedna asi skôr operáciu a tej tretej rovno povedali, že keď to prvé bol cisársky, tak rovnako budú aj všetky ďalšie. Veď hádam by nechcela riskovať prasknutú maternicu a mŕtve dieťa…

Takéto niečo ma vie poriadne vytočiť. Ani nie tak kvôli mojej zaujatosti voči cisárskym rezom (áno, priznávam, som zaujatá, ale zároveň som som veľmi rada, že takáto procedúra je možná a dostupná v prípadoch, keď ju treba a budem obhajovať právo každej ženy si ju zvoliť, pokiaľ tak robí informovaná o jej benefitoch a rizikách ako aj o benefitoch a rizikách alternatívy), ako kvôli tomu, že tu je doktor, ktorý namiesto toho, aby informoval, prezentoval fakty a zdieľal rozhodovanie s mamičkou, sa rovno uchýli k zastrašovaniu (explodujúca maternica a mŕtve bábo). Tým, že žena otehotnie, nestráca mozgové bunky ani právo rozhodovať, čo sa bude diať s jej telom a jej dieťaťom.

Takže…

Ako je to s tými prasknutými maternicami? Podľa štúdie z roku 2004, toto riziko je približne 0.7% (trochu nižšie, ak pôrod začne spontánne, trochu vyššie, ak je vyvolávaný alebo urýchľovaný pitocínom; toto je pre prípady, keď je jazva po cisárskom reze vodorovná, čo je v súčasnosti takmer vždy).

A ako je to s tými mŕtvymi bábätkami? Podľa štúdie z minulého roku, “6% of uterine ruptures were associated with perinatal death.” To znamená, že úmrtnosť detí z dôvodu prasknutia maternice je približne 0.04%.

Tieto čísla treba porovnať s rizikami opakovaného cisárskeho rezu.

Pre matku tieto zahŕňajú možné poranenie močového mechúra alebo iných orgánov, zvýšené riziko komplikácií v ďalších tehotenstvách (placenta previa – placenta umiestnená cez krčok maternice, placenta accreta – placenta sa vrastie príliš hlboko do stien maternice, placenta percreta – placenta prerastie cez stenu maternice), zvýšené riziko popôrodného krvácania a zvýšené riziko úmrtia matky. Napríklad v číslach, úmrtnosť matiek po plánovamom opakovanom cisárskom reze (približne 13.4 z 100,000 pôrodov) je viac než trikrát taká ako po VBAC (približne 3.8 z 100,000 pôrodov).

Pre dieťa plánovaný operačný pôrod v porovnaní s VBAC znamená zvýšené riziko problémov s dýchaním, väčšiu pravdepodobnosť, že bude potrebovať jednotku intenzívnej starostlivosti a celkovo dlhší pobyt v nemocnici.

Netvrdím, že je to jednoznačné rozhodnutie v prospech vaginálneho pôrodu, každý jeden prípad treba zvážiť osobitne. Ale tvrdím, že VBAC je tiež rozumná alternatíva, ktorá by mala byť pre matky dostupná a o ktorej by mali byť informované.

Prvý rez je najhlbší­…

… to spievala už Sheryl Crow a to je melódia, ktorej sa momentálne neviem zbaviť. A nie, tento článok nebude o hudbe, ale o cisárskych rezoch. CDC (Center for Disease Control) vydalo tento týždeň správu, kde píšu:

V roku 2007 [najnovšie dáta, ktoré sú dostupné], takmer tretina (32% [v USA doteraz najvyššie číslo]) všetkých pôrodov boli cisárskym rezom. Napriek tomu, že často sú pre túto formu pôrodu jasné klinické indikácie, krátko- a dlhodobé výhody a riziká pre matku a dieťa sú predmetom intenzívnej debaty posledných vyše 25 rokov. Cisársky rez znamená závažnú brušnú operáciu a s tým spojené vyššie riziko komplikácií, … a ako aj riziko komplikácií vyžadujúcich príjem novorodenca do intenzívnej strarostlivosti. Okrem zdravotných rizík pre matky a novorodencov, nemocnica si za pôrod cisárskym rezom účtuje takmer dvakrát toľko, ako za vaginálny pôrod…

32 percentV správe sa ďalej píše, že percento operačných pôrodov v posledných rokoch stabilne rastie, a to vo všetkých vekových kategóriách a pre všetky rasy. Okrem toho v nej vidno, že zo všetkých amerických štátov, New Jersey má toto percento v roku 2007 najvyššie.

Čo mám (a nielen ja) proti cisárskym rezom, ktoré nie sú naozaj potrebné? To, že so sebou prinášajú veľa rizík, a to nielen ohľadom toho príslušného pôrodu, ale aj všetkých nasledujúcich. Oficiálne už síce neplatí “jeden cisársky, všetky cisárske”, ale v praxi je to (obzvlášť v USA) často tak. A ženy, ktoré sa chcú ďalšej operácii vyhnúť, majú problém nájsť lekára, ktorý by bol ochotný im pomôcť. Niektoré odmietne poisťovňa, keď chcú mať druhé dieťa, lebo prvé prišlo na svet cisárskym rezom (toto by o pár rokov už nemalo byť možné vďaka zdravotnej reforme schválenej minulý víkend). Niektoré sa pár týždňov pred pôrodom presťahujú do iného mesta, aby sa vyhli nepotrebnej operácii, pretože nemocnica v ich mieste bydliska hovorí, že nie je pripravená postarať sa o VBAC (vaginálny pôrod po cisárskom reze) matku v núdzi, keby rodila u nich (teda, že nemajú operačný tím a anesteziológa po ruke 24/7). Otázka však znie, ako potom táto nemocnica zvládne núdzovú sekciu v prípade, že sa skomplikuje “obyčajný” vaginálny pôrod?

Ako by sa vám páčilo, keby vám niekto povedal, že vás ide operovať, vy by ste odmietli a on by povedal, že ide operovať aj tak, lebo je to v záujme zdravia niekoho iného? Nemožné? Stalo sa. Ak ste tehotná žena, tak zjavne nemáte rovnaké práva ako všetci ostatní občania (podľa rozsudku z roku 1914, každý svojprávny človek má právo rozhodnúť, čo sa stane s jeho vlastným telom; chirurg, ktorý operuje bez súhlasu pacienta pácha útok, za ktorý je zodpovedný. Toto platí okrem naliehavých prípadov, kedy je pacient v bezvedomí a je potrebné operovať predtým, ako je možné požiadať o súhlas.)

Na túto tému sa diskutovalo aj začiatkom marca na VBAC konferencii, ktorú organizoval NIH (National Institute of Health). Publikovali predbežné závery, kde píšu:

Jeden z našich hlavných cieľov je podporiť tehotné ženy, ktoré majú z predchádzajúceho cisárskeho rezu  transverzálnu jazvu, aby mohli robiť informované rozhodnutia ohľadom vaginálneho pôrodu verzus dopredu zvolenému cisárskemu rezu. Apelujeme na doktorov a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, aby použili odpovede na nasledovné otázky… pri rozhodovaní. Informácie, vrátane hodnotenia rizík, by mali byť zdieľané s matkou na úrovni, ktorej je schopná rozumieť. Pokiaľ sú obidve možnosti z medicínskeho hľadiska ekvivalentné… malo by sa postupovať podľa preferencií matky… Obávame sa, že medicínsko-legálne dôvody zvyšujú bariéry…

Jedna z doktoriek sa však v diskusii nechala počuť, že:

Tvrdenie, že právo odmietnuť je absolútne, je kontroverzné a nie je to v žiadnom prípade uzavretá téma z hľadiska legálnej alebo zdravotníckej etiky.

Tak ja teda neviem, ale dovolím si tvrdiť, že matky, ktoré odmietajú cisárske rezy, to nerobia z malicherných dôvodov a to, na čom im hlavne záleží, je ich dieťa. Robia informované rozhodnuta po tom, čo zvážili riziká a benefity všetkých možností. Pokiaľ ich nakoniec niekto operuje proti ich vôli, tak potom si tu naozaj nie sme všetci rovní.

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...