Víkendové surfovanie

aby ste videli túto stránku, musíte byť offline

The truth behind Facebook AI inventing a new language (píše môj bratranec)

Nothing scary, shocking or even note-worthy happened. Just a regular day with a regular scientific experiment. And then all hell broke loose as wanna-be journalists posted one doomsday article after another. Shutting down a chat bot when it stops showing a reasonable outcome is about as ominous as changing a faulty light bulb.

video recepty v štýle slávnych režisérov

Don’t trust what the fake news media says about Cersei Lannister (aj na u nás sa píše na tieto témy), a ešte v tejto súvislosti: Hey, Black America, Let’s All Ditch Our Slave Names

A century-and-a-half after the end of slavery and I’m still identifying with the name of the slave-owner who once owned my family. That’s my house. Their house. That sucks. That’s a bone deep pain, one hidden and held in the letters of my last name.

beauty of low margins

s deťmi sme pozerali zatmenie (mňa ešte viac zaujalo Path of curiosity

ešte na podobnú tému Voyager’s 40th Anniversary (dobré obrázky)

we react differently to our sons and daughters 

The participants included 52 fathers of toddlers (30 girls and 22 boys) in the Atlanta area who agreed to clip a small personal digital assistant equipped with the EAR software onto their belts and wear it for one weekday and one weekend day. The fathers were also told to leave the device charging in their child’s room at night so any nighttime interactions with their children could be recorded. The device randomly turned on for 50 seconds every nine minutes to record any ambient sound during the 48-hour period.

rozhovor s Pavlom Čekanom (ach, tie slovenské súťaže o eurofondy … určite ste už čítali, ale keby náhodou nie, tak tu)

Tech’s damaging myth of the loner genius nerd (h/t Ondrovi za linku)

kresky 

Measuring accuracy of latitude and longitude (nemala som byť prekvapená, ale trochu som bola)

badass trees a ešte malé stromy (moja veľká slabosť… jeden som mala, ale neprežil, kým som bola na konferencii, tak teraz ich len takto platonicky obzerám a hovorím si, že snáď ma raz prejde túžba nejaký mať… nepomáha, že máme bonsajové štúdio len pár metrov od domu)

19 Women Leading Math and Physics

Women’s fashion in every year from 1784-1970

WHO creates controversial ‘reserve’ list of antibiotics for superbug threats

Víkendové surfovanie

baktérie a antibiotiká: (strašidelné na tom je to, že im celkom dlho trvá prekročiť tú prvú bariéru, ale potom to už ide rýchlo)

You’re seeing evolution in action. You’re watching living things facing down new challenges, dying, competing, thriving, invading, and adapting — all in a two-minute movie.

globálne otepľovanie – výborná infografika (After setting your car on fire: listen, your car’s temperature has changed before)

Ďeťom škola často nedáva zmysel

Snažíme sa školy dostať do stavu, keď už nebudú čakať na to, čo im my povieme, a potom to splnia. Ale niekedy dosť dlho bezradne stoja, hovoria si: „Čo máme robiť, nevieme.“ Na to im hovoríme, že my o tom vieme ešte menej. Keď túto fázu prekonáme, tak sa učitelia začnú cítiť oveľa lepšie, akoby mali splnomocnenie rozhodovať o ich živote. Princíp autonómie je v našej kultúre veľmi dôležitý.

Peter Wells has his knives out – recenzent recenzovaný

kedy sa majú ženy vrátiť z materskej?

“Keď sa na to žena cíti. Zo zdravotného hľadiska je to individuálne, niektoré ženy sa po pôrode cítia fit hneď, iné po niekoľkých mesiacoch či rokoch. Z hľadiska starostlivosti o dieťa je to tiež na individuálnom rozhodnutí rodičov,“ hovorí Zuzana Lafférsová z občianskeho združenia Ženské kruhy.

Upozorňuje, že predstava, že žena doma nepracuje, keď ostane s dieťaťom, je nesprávna. „Neprestáva pracovať, veď starostlivosť o dieťa a domácnosť je práca ako každá iná, ak by ju vykonával niekto iný ako rodičia, museli by si na ňu niekoho zaplatiť,“ hovorí.

Ak sa niekto pýta, aký čas je primeraný na to, aby sa žena vrátila po pôrode do práce, mali by sa pýtať podľa nej aj na to, aký je primeraný čas pre otca, aby bol po pôrode doma. „Prečo sa na otcov nikto nepýta? Otec dieťaťa sa mimo dojčenia vie predsa o dieťa tiež plnohodnotne postarať,“ hovorí.

„Od žiadneho muža, a už vôbec nie muža s lukratívnym zamestnaním a vysokým sociálnym statusom, sa v našej spoločnosti neočakáva, že keď sa mu narodí dieťa, nechá svoju prácu a príjem na tri roky tak. Muži jednoducho môžu mať aj kariéru, aj rodinu, ale ženy si stále musia vyberať jedno alebo druhé, alebo musia veľmi tvrdo pracovať na tom, aby mohli mať oboje,“ pridáva sa Debrecéniová zo združenia Občan, demokracia a zodpovednosť.

Ťažkosti s predstavou muža na trojročnej rodičovskej dovolenke však môžu podľa nej súvisieť aj s tým, aký nízky status sa u nás vo všeobecnosti prisudzuje starostlivosti o deti. Odráža sa to napríklad aj v príjmoch učiteliek v materských školách, alebo vo výške spomínaného rodičovského príspevku.

Vanda Michalková: Keď leziem, nepozerám sa dolu – túto mladú dámu sme mali v lete na matematickom tábore

Just because you can fight, doesn’t mean you should have to

google mapa Stredozeme

Víkendové surfovanie

pri príležitosti dnešného Star Wars dňa – May the fourth be with you

veľmi zaujímavé video od Zuzky L (ďakujem):

Ten inštitút, z ktorého boli dvaja nórski vedci s klapkami na očiach, potom zavreli. Veľmi zaujímavá myšlienka (a jej zdôvodnenie), ktorá tam odznela, je že čím “rovnejšia” z pohľadu pohlaví je krajina, tým viac sú muži a ženy náchylní vyberať si “stereotypné” povolania. Food for thought.

Plank, to je taký ten cvik na brucho, kde ste na špičkách a na lakťoch. (Vydržím tak cca minútu prv než sa začnem triasť…) Americká tínedžerka vydržala hodinu aj dvadsať minút.

WHO about antibiotic resistance (predchádzajúce linku na danú tému tu)

the white tourist’s burden (od Zuziny, ďakujem)

This imagined simplicity of others’ problems presents a contrast to the intangible burdens of post-industrial societies. Western nations are full of well-fed individuals plagued by less explicit hardships such as the disintegration of communities and the fraying of relationships against the possibilities of endless choices. The burdens of manic consumption and unabated careerism are not as easily pitied as crumbling shanties and begging babies. Against this landscape, volunteerism presents an escape, a rare encounter with an authenticity sorely missed, hardship palpably and physically felt — for a small price.

hello, stranger

Víkendové surfovanie

najprv si pozrite túto reklamu na hračky GoldieBlox, čo bola po celom internete tento týždeň:

http://www.youtube.com/watch?v=UFpe3Up9T_g

pokus o prepis pesničky z tej reklamy:

Girls!
You think you know what we want, girls!
Pink and pretty: it’s girls!
Just like the 50’s, it’s girls!

You like to buy us pink toys,
and everything else is for boys.
And you can always get us dolls,
and we’ll grow up like [??].

It’s time to change.
We deserve to see a range.
‘Cause all our toys look just the same,
and we would like to use our brains.

We are all more than princess-made.
Girls build the spaceships,
Girls that code a new app,
Girls that grow up knowing
that they can engineer that.

Girls!
That’s all we really need, is girls!
To bring us up to speed is girls!
Our opportunities as girls!
Don’t underestimate girls!

Girls! Girls! Girls!
Girls! Girls! Girls!

… snaha sa cení. Ale stále to nie je dobre. Niekoľko postrehov:

– keď si pozriete tú hračku, o ktorú vlastne ide, stále je pastelová, vrátane ružovej farby, určená špeciálne pre dievčatá (kto kúpi takéto niečo pre chlapca? v pozadí potom assumption, že táto už je konečne pre dievčatá zatiaľčo ostatné boli pre chlapcov??)… (a nie je to rarita, napr. tento švédsky katalóg sa hrdí, aký je gender-neutral (h/t Zuzine za linku), ale hneď prvý obrázok – ružový vysávač pre dievčatko, modrý pre chlapca)

– reklama na ňu používa presne tú rétoriku (chlapci chcú stavať, dievčatá chcú čítať), proti ktorej sa naoko snaží bojovať…

– aj keby táto hračka bola ideálna, tak nevyrieši ten problém, ktorý sa tvári, že má riešiť. Nedostatok žien v STEM odvetviach nie je niečo, čo zachránia hračky a malé dievčatá. Na tom sa musia veľkou mierou podieľať chlapi v STEM odvetviach.

– somewhat related: glass ceiling at Cellular Solutions

—————————————————————————–

pred dvoma týždňami bola jedna dobrá linka o antibiotikách, teraz ešte jedna: Imaginig the post-antibiotics future

a toto video (od Mirečka) musíte vidieť:

Gloria Steinem accepts the presidential medal of freedom

The first time journalist, organizer, and Ms. magazine co-founder Gloria Steinem graced the podium at the National Press Club, it was as the first woman ever invited to do so. However many points one might give the club’s members for having chosen the country’s most famous feminist for that honor, some must be subtracted for their having handed her what was then the standard thank you gift to Press Club speakers: a man’s tie.

“You know, people often ask me, at this age, who am I passing the torch to? And I always say, first of all, that I’m not giving up my torch, thank you very much,” she said to appreciative laughter from the audience. “But also, I’m using my torch to light other people’s torches. Because the idea that there’s one torch-passer is part of the bonkers hierarchical idea—and if we each have a torch, there’s a lot more light.

Víkendové surfovanie

the logic of stupid poor people

prevencia znásilnenia (vďaka Renči za linku)

we’ve reached the end of antibiotics

The more you use an antibiotic, the more you expose a bacteria to an antibiotic, the greater the likelihood that resistance to that antibiotic is going to develop. So the more antibiotics we put into people, we put into the environment, we put into livestock, the more opportunities we create for these bacteria to become resistant. …We also know that we’ve greatly overused antibiotics and in overusing these antibiotics, we have set ourselves up for the scenario that we find ourselves in now, where we’re running out of antibiotics.

We are quickly running out of therapies to treat some of these infections that previously had been eminently treatable. There are bacteria that we encounter, particularly in health-care settings, that are resistant to nearly all — or, in some cases, all — the antibiotics that we have available to us, and we are thus entering an era that people have talked about for a long time.

For a long time, there have been newspaper stories and covers of magazines that talked about “The end of antibiotics, question mark?” Well, now I would say you can change the title to “The end of antibiotics, period.”

We’re here. We’re in the post-antibiotic era. There are patients for whom we have no therapy, and we are literally in a position of having a patient in a bed who has an infection, something that five years ago even we could have treated, but now we can’t. …

what ultimate does for daughters (vďaka Kačke za linku)

a na záver video z Ugandy (vďaka Zuz!)

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...