Víkendové surfovanie

The radical moral implications of luck in human life

It’s not difficult to see why many people take offense when reminded of their luck, especially those who have received the most. Allowing for luck can dent our self-conception. It can diminish our sense of control. It opens up all kinds of uncomfortable questions about obligations to other, less fortunate people. Nonetheless, this is a battle that cannot be bypassed. There can be no ceasefire. Individually, coming to terms with luck is the secular equivalent of religious awakening, the first step in building any coherent universalist moral perspective.

Nerozumieš? Ani ľudia v roku 1968 nerozumeli

everything is alive

veľkosť krajiny podľa veľkosti populácie:

wireless tracking?

suchá voda

Dry water actually consists of 95% liquid water, but the silica coating prevents the water droplets from combining and turning back into a bulk liquid.

information is beautiful

šifrovačka na september

Víkendové surfovanie

“Outlander” is the feminist answer to “Game Of Thrones” — And men should be watching it – pozreli sme si prvý diel a budeme pozerať aj ďalšie; kniha ma už čaká v Kindle

But back in 1991, it was marketed as a romance — a designation, as author Diana Gabaldon told BuzzFeed, to which she agreed to only at the urging of her agent, who told her that a science fiction best-seller was 50,000 copies…while a romance best-seller was more like 500,000. But Gabaldon, who worked as a scientist while crafting complicated, genre-bending narratives in her spare time, exacted a promise from the publisher: If the book became “visible” (e.g., it made its way to the New York Times best-sellers list), then they would re-situate it as “general fiction.”

in the details of yes – toto!

Besides sucking at the practice of No,  I am also incompetant at balance.   Personally I think balance is a pot of crap anyway, an illusion.  It’s really a practice of swaying in every direction while still knowing where the center is. Even if you stop by it only once in a while to take a big breath in or out or both, you know how to get there. I am also an expert in getting lost. Which isn’t always bad, but not always good either.  I tend to just lean all the way over to one edge until I fall so deep into the mystery, chucking the compass out the door, flying endless until exhausted or landing on a dirt road of a place I never expected to be. This is all fine. Until it’s not.

so you think you can dance? veľmi sa mi páči, ako tí chalani tancujú spolu, že je tam emócia, spolupráca, kostými, aké by sme možno čakali na ženách… skladba sa volá Wave

https://www.youtube.com/watch?v=aA0B0UUBMSk

Paderewski and Hoover

pero, ktoré kreslí 3D

Vták Ohnivák

Minulý týždeň bol tiež dosť zaujímavý. V pondelok sme sa vybrali za kultúrou. Do New Yorku zavítalo Slovenské Divadlo Tanca s choreografom Ďurovčíkom na čele a s predstavením Vták Ohnivák. Opäť raz jedna akcia, kde drvivá väčšina obecenstva boli Slováci a Česi, dokonca aj vstupenky boli také “naše” trhacie so slovenskou pečiatkou, ale slečna, ktorá nám ich podávala, po slovensky nevedela…

Choreografia a tanec boli parádne, niekedy až akrobatické, hlavnú ideu príbehu sme pochopili, v každom z nás je niekde (aj keď u niekeho to môže byť dosť hlboko) schovaná túžba po lietaní a slobode. Čo mi ale dosť vadilo bolo, že nám pomerne často svietili reflektormi do očí (asi aby si aj tanečníci mohli pozrieť obecenstvo) a trieskanie na “koľajnicu” (alebo čo to bolo) v jednej scéne – dóósť nepríjemné. Ale celkový dojem dobrý.

Nuž a v utorok sme boli na našej prvej predpôrodnej príprave. Ešte nás čakajú tri ďalšie diely počas najbližších troch utorkov. Vedie to taká malá bývala sestrička/pôrodná asistentka (pôvodom z Peru) a prišlo tam 15 bruchatých s partnermi (jedni budú mať asi zebru, lebo kočka bola biela blondínka a chlapík čierny ako noc) a vankúšmi (tie nám kázali doniesť kvôli nácviku relaxačných techník). Na môj vkus to bolo dosť polopatistické – asi aby všetci Američania bez akýchkoľvek pochybností pochopili podávané informácie, ale celkom sme si to užili a dokonca sme sa zoznámili s jedným slovensko-českým párom, ktorý býva v Jersey City a na prípravu sa rozhodli dochádzať do Hobokenu.

Čo je ešte novinka, je to, že sa mi začínajú prihovárať neznámi ľudia v meste, v metre cestou do školy, v škole… Už vyzerám asi dosť tehotne, plus sa ojarilo, tak už nechodím taká naobliekaná, tak to aj vidno, inak si to neviem vysvetliť. Niektorí povedia požehnanie, niektorí sa začnú vypytovať, kedy to bude a čo to bude (a väčšinou sa veľmi čudujú, keď poviem, že neviem).

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...