Po zhromaždeniach na námestí, sme sa tentokrát stretli na protestnom pochode. V Štúrovom parku to vyzeralo trochu smutne, lebo hlúčik ľudí nebol veľmi veľký, ale kým sme sa vybrali a aj počas počas pochodu sa pridávali ďalší a kým sme prišli na námestie, bolo nás už celkom dosť.
Tentokrát som vyvenčila aj rapkáč – poslúžil bývalému kolegovi.
Príhovory boli iba tri. Jeden o mladej Bieloruske Marii Zaitseve, ktorej fotka obletela svet počas prostestov proti Lukašenkovi v roku 2020 a ktorú Rusi zabili pri Bakhmute, kde bola v ukrajinskej cudzineckej légii. Okrem tohto prejavu zanechalo na mňa dojem aj zamyslenie iného rečníka, že čo ak Fico vyhrá aj nasledujúce voľby? Budeme ďalej chodiť na protesty? Rozprával o tom, ako postupne mení/menil názor na tých, ktorí zo Slovenska odchádzajú, a ako si to utriasa u seba.
Nebavia ma tieto akcie. Nie je mi dobre v dave, je tam príliš veľký hluk, v zime bola zima… ale aj tak tam chodím. Treba. A niekedy zaznejú slová, ktoré už sami o sebe stoja za to.